Bratislava Levice Nitra Regióny Top

Spomienky na tragédiu letu Air France bolia mamu Arnolda Gergelya aj po 10 rokoch. Kto za tú katastrofu naozaj môže?

Od najväčšej katastrofy v dejinách leteckej spoločnosti Air France, pri ktorej 1. júna 2019 zahynulo všetkých 228 ľudí na palube, vrátane troch Slovákov, uplynulo 10 rokov. Zdroj: Archív

IPEĽSKÉ ÚĽANY – Smútok a žiaľ nepreboleli ani po rokoch. Iba pred pár týždňami uplynulo už 10 rokov od pádu lietadla Air France do vôd Atlantického oceánu neďaleko juhoamerického kontinentu. Na palube stroja letu AF447 smerujúceho z brazílskeho hlavného mesta Rio de Janeiro do francúzskej metropoly Paríž sedeli aj traja Slováci. Jedným z nich bol Arnold Gergely (†37) z Ipeľských Úľan neďaleko Šiah. Jeho mamu spomienky na syna, ktorého už nikdy neuvidí, vždy dovedú k slzám, pretože v jej srdci zostane naveky.

Obrovská letecká tragédia sa nad Atlantikom odohrala 1. júna 2009. Na palube lietadla Airbus A330 bolo 228 cestujúcich a členov posádky. Medzi pasažiermi boli aj traja Slováci, Arnold Gergely (†37) z Ipeľských Úľan, Daniel Benčať (†55) a Michal Hudec (†53) z Kozároviec (okr. Levice). Stroj sa do Atlantiku zrútil po tom ako sa podľa expertov rozpadol vo vzduchu. „Nám povedali, že chyby boli na strane pilotov aj lietadla,“ skonštatoval Arnoldov brat Viktor. Vyšetrovatelia zistili, že druhý pilot nebol dosť skúsený a navyše zle zareagoval na turbulencie pri búrke, do ktorej lietadlo vletelo. Podľa nich mal dať stroj  predkom dole, on ho však dal hore a vzdušné víry, spolu s malou rýchlosťou iba 111 km/h, ktorou v tom čase letelo, dielo skazy dokonali.

Na palube lietadla Airbus A330 zahynuli aj traja Slováci. Zľava Daniel Benčať (†55), Arnold Gergely (†37) a Michal Hudec (†53). Zdroj: Archív

Kapitán po prehýrenej noci spal

Lietadlo smrti pilotovali David Robert (†37), ktorý mal nalietaných asi dvakrát viac hodín ako Pierre-Cedric Bonin (†32), ktorý mal nalietaných iba 2936 hodín, avšak skúsenosti minimálne, keďže väčšinu jeho letov riadil autopilot, a najmä kapitán Marc Dubois (†58). Práve on sa rozhodol, že počas letu si pôjde na chvíľu „schrupnúť“, pretože predchádzajúcu noc celú strávil na párty so svojou priateľkou v brazílskom hlavnom meste Riu, a po prehýrenej noci bol unavený. „A práve počas kapitánovej neprítomnosti sa lietadlo dostalo do tropickej búrky, v ktorej navyše stratilo spojenie so základňou. Je zvláštne, že odchod pilota na spánok bol v rámci Air France prípustný a nebol proti pravidlám. Síce je o tom teraz už zbytočné hovoriť, no keby nešiel spať, možno by sa tá tragédia nestala,“ vraví s povzdychom Viktor. Chybou malo byť i to, že pri odchode nedal kapitán posádke v kokpite správne pokyny. Správy však hovorili aj o tom, že sa lietadlo začalo turbulenciám vyhýbať neskoro, počas stúpania navyše pilot, podľa odborníkov, vyradil autopilota až príliš neskoro. Airbus A330 padol do oceánu z jedenásť kilometrovej výšky, pričom lietadlo roztrhalo na mnohé kusy. Trvalo dlhé dva roky, kým sa našli trosky lietadla, ktoré sa nakoniec objavili pomocou diaľkovo ovládaných ponoriek v hĺbke 3 900 m.

Vinu na zrútení lietadla nesie aj jeho kapitán Marc Dubois, ktorý mal celú noc pred tragédiou prehýriť s letuškou a zároveň svojou priateľkou Veronique. V čase krátko pred pádom stroja si šiel preto ľahnúť a oddýchnuť. Zdroj: TASR

Záhada bieleho motýľa počas pohrebu

Iróniou osudu bolo, že Arnold sa v lietadle smrti ocitol vlastne iba náhodou, lebo svoj pôvodný let zmeškal. On sám pracoval v Írsku u leteckej spoločnosti Aer Lingus, takže využíval výhody, ktoré mu z toho plynuli. „Arnold mal aj s jeho estónskym kamarátom pôvodne cestovať rannou linkou do Madridu, na letisko ale dorazili neskôr a ich let už bol obsadený. Večerný let do Paríža bol síce už tiež vypredaný, no dvaja pasažieri ho nestihli, a tak oni cestovali miesto nich,“ opísal Viktor prečo jeho brat neletel spojom, ktorým pôvodne mal. Záchranári potom dlhé týždne prehľadávali miesto, kam malo lietadlo do mora spadnúť. Chceli objaviť nielen obidve jeho čierne skrinky, ale aj vytiahnuť vrak a najmä telá obetí. Na to, či sa podarí nájsť i to Arnoldove netrpezlivo čakala aj jeho mama. „Som však šťastná, že sa jeho telo v hlbinách oceánu podarilo nájsť a ja som ho mohla dôstojne a s úctou uložiť do zeme,“ povzdychla si Arnoldova mama Margita, ktorá syna pochovala 922 dní po tragédii. Počas pohrebu sa stala aj jedna veľmi zaujímavá príhoda, keď sa biely motýľ vznášal nad Arnoldovou rakvou a vzápätí preletel ponad hlavy jeho mamy a brata aby sa vzápätí stratil v ovzduší.

Margita dala z peňazí, ktoré dostala za Arnoldovu tragickú smrť, postaviť milovanému synovi hrob s krásnym pomníkom so zemeguľou, ako znak toho, že veľmi rád cestoval. Zdroj: Glob.sk/juh

Vysoké odškodné sa scvrklo na pár desaťtisíc

Záverečnú správu vydali vyšetrovacie orgány tri roky po nehode. Francúzske úrady jednoznačne stanovili, že jej príčinou bola chyba pilotov, ich nesprávna reakcia na zamrznutie trubíc, stratu informácií o rýchlosti a odpojenie autopilota. Chyba bola aj to, že sa s lietadlom nevyhli búrke. Na rad prišli súdy a ťahanice o odškodné, ktoré sa podľa prvotných informácií malo šplhať k státisícom. Súdy v každej krajine schvaľovali finančnú náhradu nákladov za pohreb, psychologickú pomoc, alimenty či na podporu sirôt. Podľa Medzinárodných dohovorov bola v čase pádu lietadla minimálna suma odškodného za jedného cestujúceho 17-tisíc eur. Arnoldovi najbližší si teda najali zahraničného advokáta. „Podarilo sa mu pre nás získať odškodné 105-tisíc eur. Toľko strata ľudského života isto nestojí, lebo tá suma sa nedá vyčísliť. Mrzí ma aj to, že takéto peniaze ešte museli byť zdanené 20-percentnou daňou. Takže toľko peňazí sme ani zďaleka nedostali. Veľa, takmer tretiu, sme zaplatili právnikom, takže z celej sumy nám toho moc nezostalo. Bolo to niečo okolo 30-tisíc. Som ale šťastná, že som Arnoldovi z nich mohla dať spraviť pekný pomník a hrob,“ doplnila smutným hlasom Margita.

Arnold Gergely (†37) pôvodne v lietadle smrti ani byť nemal. Jeho smrť spôsobila tragická súhra náhod pred cestou z Ria de Janeiro. Zdroj: Archív MG

Arnoldova láska prišla pozrieť na jeho hrob

Bolesť nad stratou milovaného syna nedokázalo matke zahojiť ani 10 rokov, ktoré uplynuli od tragédie. „To veru nie a myslím na neho veľmi často, pretože mi moc chýba,“ vyznala sa s plačom Arnoldova mama Margita. Jej syn mal pred smrťou aj veľkú lásku, ktorou bola Marína z Talianska. „Už s ňou nie sme v kontakte, veď prečo aj. Vieme len toľko, že sa vrátila domov, je vydatá a má dve detičky. Pravdou je, že tu bola pred asi dvomi rokmi. Prišla na jeho hrob položiť kvetiny a zaspomínať si,“ priznala Margita, ktorej radosť teraz robia najmä dvojičky jej mladšieho syna Viktora. Na palube Airbusu A330 linky AF 447 bolo 12 členov posádky a 216 pasažierov z 32 krajín. Z nich bolo 60 Brazílčanov a Francúzov, 20 Nemcov, 6 Dánov, 5 Taliani, 3 Slováci, 3 Maročania, 2 Libanončania a 1 Portugalčan. Išlo o prvú haváriu lietadla typu Airbus A330 s obeťami na životoch v komerčnej prevádzke a najväčšiu katastrofu v dejinách francúzskej leteckej spoločnosti Air France. Airbus aj Air France boli v roku 2011 obvinené zo zabitia.

Talianka Marína, ktorá bola Arnoldovou veľkou láskou, prišla pred asi dvomi rokmi položiť na jeho hrob kyticu kvetov a zaspomínať si na krásne spolu prežité chvíle. Zdroj: Archív VG

Súdne ťahanice o vinníkov budú pokračovať

Najnovšie informácie však hovoria o tom, že francúzska prokuratúra odporučila postaviť Air France  v prípade tragédie letu z Ria de Janeiro do Paríža v roku 2009 opäť pred súd za nedbalosť. Správa francúzskeho vyšetrovateľa leteckých nehôd BEA totiž v roku 2012 prišla k záveru, že zle pripravená posádka lietadla nereagovala správne, keď ich Airbus doslova „zastavil“ a stratil nadmorskú výšku po zamrznutí snímačov rýchlosti. Vyšetrovatelia dospeli k záveru, že spoločnosť Air France vedela o technických problémoch s kľúčovým prístrojom na meranie rýchlosti na svojich lietadlách, ale podľa informačného dokumentu, ktorý zistila agentúra AFP, nielenže neinformovala pilotov o tom ako problém vyriešiť, ale ich o nich vôbec neinformovala. „Áno? Tak toto som nevedel a je to pre mňa novinka. Pre nás to ale tomto smutnom prípade už nerieši,“ skonštatoval Viktor Gergely. Prokurátori tiež odporúčali vzdať sa prípadu proti spoločnosti Airbus napriek požiadavkám rodín obetí, aby za haváriu zodpovedal i výrobca lietadiel.

Záchranári na mori dlhé týždne pátrali nielen po troskách lietadla, ale aj po telách mŕtvych pasažierov a členov posádky. Zdroj: Archív

Ako prebiehal let:

  • Airbus A 330 francúzskej leteckej spoločnosti Air France vzlietol z letiska Galeao v Riu de Janeiro 31.5.2009, tri minúty po 22.00 h svetového času. Na palube mal 216 pasažierov (8 detí, 82 žien a 126 mužov, celkom 32 národností) a 12 členov posádky. Mladý pilot Bonin, ktorý bol nováčikom, zapol autopilota štyri minúty po odlete, čo je štandardný postup. Trasa letu bola detailne naplánovaná – z pobrežia Brazílie, cez mesto Natal, následne na severovýchod cez Atlantik priamo do Paríža.
  • Plánované pristátie v Paríži na letisku Charlesa de Gaulla malo lietadlo 1.6. o 09:10 svetového času (11:10 hod miestneho času).
  • Posledný rádiový kontakt s posádkou lietadla sa uskutočnil 1. 6. o 01:33 hod svetového času, keď sa nachádzalo vo vzdialenosti 565 km od severovýchodného brazílskeho pobrežia. Posádka hlásila, že počas 50-tich minút očakáva vstup do senegalského vzdušného priestoru.
  • Lietadlo o 01:48 hod svet. času vyletelo z priestoru pokrytého radarom brazílskeho riadenia letovej prevádzky umiestnenom na súostroví Fernando de Noronha. Podľa radaru let v tom čase prebiehal normálne, stroj letel vo výške asi 10,5 km rýchlosťou cca 849 km/h.
  • Problémy nastali medzi 02:10 a 02:14 hod svet. času, keď lietadlo vyslalo 24 automatických chybových hlásení pomocou systému ACARS, ktoré informovali o technických problémoch: najskôr bolo hlásené odpojenie autopilota a prechod do zvláštneho režimu pre poruchu, postupne ale bolo hlásených mnoho porúch na systémoch inerciálnej navigácie a primárnym i záložným letovým počítačom.
  • Posledné prijaté hlásenie z 02:14 hod svet. času upozorňovalo na možnú stratu pretlaku v lietadle.
Vinu na tragédii letu AF 440 nesú nielen poveternostné podmienky a porucha na lietadle, ale aj chyby pilotov a tiež jeho kapitána Marca Duboisa. Zdroj: Archív

Nepochopiteľná konverzácia v kokpite:

  • o 21:24 Dubois spomenul, že si na večeru budú musieť asi počkať, Bonin priznal, že aj on začína byť hladný. O chvíľu prišla do kokpitu letuška a spýtala sa, či je všetko v poriadku. Bonin jednoznačne pritakal. Dubois nepovedal nič, lebo z mal na ušiach slúchadlá a počúval operu. Letuška otázku zopakovala: „Ste v poriadku?“ Dubois sa mykol. „Všetko je v poriadku? Nechcete kávu alebo čaj?“ spýtala sa znova. „Nie, nie, všetko je v poriadku,“ odpovedal jej kapitán.
  • Dubois posunul slúchadlá svojmu kolegovi, ten pár minút počúval hudbu a povedal: „Jediné, čo tu chýba je whiskey.“ Od dispečerov z Paríža prišli informácie o búrkach. Nikto z pilotov sa k tomu nevyjadril, avšak neskôr sa objavili špekulácie, že to Bonina znervóznilo. “Nebudeme sa znervózňovať pre búrku, že?”spýtal sa Dubois. Toto bola ideálna príležitosť pre Bonina, aby vyjadril svoje znepokojenie a neistotu. Vtedy vošla do kokpitu letuška a pilotov požiadala, aby v batožinovom priestore znížili teplotu, Bála sa, že sa jej pokazí mäso v taške. Bonin jej vyhovel. O pätnásť minút letuška pilotom oznámila, že je cestujúcim zima.
  • o 22:30 lietadlo prešlo pobrežie a čakala ho cesta nad oceánom. Preleteli mimo kontroly radarov. Dubois celú vec odkomunikoval s Brazílskou ocenánskou kontrolou známou ako Atlantico. Udal polohu lietadla, kontrolór mu poďakoval a odporučil mu udržiavať výšku 35 tisíc stôp. Bola to posledná komunikácia medzi letom 440 a pevninou.
  • Bonin zbadal na radare búrku. „Máme niečo pred sebou,“ Dubois mu ledva odpovedal: „Áno, videl som to.“ Čítal časopis a článok o ďanových rajoch. O 22:45 Bonin povedal: „Prekročili sme rovník, cítil si tú ranu?“ Starší pilot ostal v šoku. Žiadne rany sa však nepotvrdili, noc bola pokojná.
  • Dubois povedal: „Vstupujeme do zóny ETOPS, do zóny smrti.“ Bonin súhlasil. Dubois sa rozhodol, že je čas na oddych.
  • Dubois sa vrátil do kokpitu minútu a 38 sekúnd potom, ako zariadenie zlyhalo. To už Robert kričal „Sakra, spadneme. To nie je pravda. Čo sa stalo?“„Sakra, sme mŕtvi,“ dodal Bonin.
  • Lietadlo sa zrútilo do Atlantiku. Všetci boli na mieste mŕtvi, stroj sa potopil. Na hladine plávali malé kusy trosiek a asi päťdesiat tiel. Medzi nimi aj telo kapitána Duboisa.
  • Vyšetrovateľ Alain Bouillard neskôr vyhlásil: „Kapitán mal ostať hore počas preletu ponad intertropickou konvergenčnou zónou, spať by mohol ísť ani nie o pätnásť minút neskôr. Príbeh by možno skončil inak, ak by sledoval let. Nemyslím si však, že únava bola hlavným faktorom. Takto to v Air France jednoducho fungovalo. Ak ste zodpovedný za let, nemôžete ísť spať počas tak dôležitej chvíle.“
Veľmi dôležitým nálezom bolo aj nahrávacie zariadenie z lietadla, ktoré odhalilo poslednú komunikáciu medzi pilotmi a kapitánom v kokpite. Zdroj: Archív

Posledná komunikácia v kokpite A330:

Lietadlo sa nachádzalo vo výške 10 600 m keď bol odpojený autopilot, ktorý dostal nezmyselné údaje z trubíc snímajúcich tlak vzduchu. Druhý pilot však na problémy reagoval chybne. Lietadlo vletelo do búrky a stúpavý prúd ho vyhodil hore.

  • „Nemáme správnu indikáciu rýchlosti“ – uvedomil si Bonin, ktorý zle zareagoval, pritiahol k sebe riadiacu páku a tým previedol stroj do stúpania.
  • „Klesaj!“ – kričal na Bonina jeho kolega. Ten vzápätí povolil ťah za riadiacou pákou.
  • Robert zavolal kapitána Duboisa. Kým ten prišiel uplynula takmer minúta, ktorá mohla, a zrejme aj rozhodla o osude letu 447. Riadiaci pilot navyše stále priťahoval páku a lietadlo stúpalo. Vzápätí však začalo strácať výšku.
  • „Čo sa to, do pekla, robí?“ – pýtal sa už zúfalo Robert.
  • „Vôbec to nemám pod kontrolou,“ – priznal vzápätí Bonin. Riadenie tak prevzal jeho kolega Robert, lenže predok lietadla sa čoraz viac zdvíhal.
  • „Do šľaka, čo to robíte?“ – spýtal sa Dubois, ktorý sa konečne vrátil do kokpitu.
  • „Veď ja celý čas priťahujem!“ – nechápal Bonin čo sa robí. Stroj desivo klesal rýchlosťou takmer 3 km za minútu.
  • „Nerozumieme tomu, skúšali sme všetko! Čo máme robiť?“ – pýtali sa obaja piloti kapitána, no ani ten nevedel, čo sa deje. Riadenia sa znovu ujal Robert.
  • „Stúpaj, stúpaj, stúpaj!“ – mrmlal si Robert pri svojom manévri.
  • „Veď ja celý čas priťahujem!“ – skríkol na kapitána Bonin.
  • „Nie! Nie! Nie! Nestúpať!“ – zvolal Dubois, ktorý si konečne uvedomil, čo sa v kokpite robí.
  • „Prenechaj mi riadenie, daj mi ­to!“ – vyzval Bonina. Vzápätí potlačil riadiacu páku a lietadlo začalo naberať rýchlosť. Lenže v tom čase už boli asi 600 m nad morom, osud lietadla bol spečatený.
  • „My havarujeme, to nemôže byť pravda!“ – vravel užasnutý Robert.
  • „Ale čo sa deje?“ – nechápal Bonin, ktorý celú situáciu doviedol až do kritického konca. O sekundu prestal záznamník hlasu nahrávať. Lietadlo dopadlo na hladinu a rozbilo sa na márne kúsky. Všetkých 228 ľudí v ňom zahynulo.
V Rio de Janeiro postavili obetiam leteckej katastrofy takýto pamätník. Zdroj: Archív VH

Aj toto sa v lietadle stalo:

Tretí pilot David Robert sa potuloval v priestore pre posádku. V ten večer piloti podľa vyšetrovateľov nedbali na bezpečnosť pasažierov. Kapitán Dubois sa išiel vyspať, starší pilot Robert si sadol na miesto pre neriadiaceho pilota a mladší Bonin kontroloval lietadlo, ktoré pokračovalo v ideálnej výške smerom na Paríž. Zhruba štyri hodiny po vzlietnutí sa stroj dostal do turbulencie. Pasažieri dostali pokyn pripútať sa. Turbulencie sa zvýšili. Stroj sa dostal do oblasti silnej búrky do skiel začali udierať ľadové kryštáliky. Prestal fungovať autopilot. Bonin stroj riadil manuálne, avšak urobil zásadnú chybu. Namiesto toho, aby s lietadlom klesal, stúpal. Airbus tak prudko strácal rýchlosť. Zlé boli aj ďalšie kroky neskúsených pilotov, a tak kým sa kapitán Dubois vrátil do kabíny katastrofa už v tej chvíli bola neodvrátiteľná. Posádka letu pritom prišla do Ria tri dni pred nehodou a ubytovala sa v hoteli Sofitel na preslávenej pláži Copacabana. Pilot Pierre-Cédric Bonin si so sebou vzal aj manželku, ich dve deti zostali doma. Kapitán Marc Dubois (58) cestoval s letuškou mimo služby. Mal nalietaných už jedenásťtisíc hodín. Spravil však osudové rozhodnutie, ísť si pospať, ktoré stálo všetkých ľudí linky AF 440 život.

Galéria
Pre Viktora boli informácie o tom, že francúzska prokuratúra odporučila postaviť Air France v prípade tragédie letu z Ria de Janeiro do Paríža v roku 2009 opäť pred súd novinkou, ktorú ale už nerieši. Zdroj: Glob.sk/juh
Margite už 10 rokov zostávajú pri spomienkach na tragickú smrť jej syna Arnolda iba oči pre plač a spomienky pri prezeraní archívov o ňom. Zdroj: Glob.sk/juh
Arnold poslal z Rio de Janeiro svojej mame fotku, ktorá dorazila domov až po tom čo sa ona dozvedela, že tragicky zahynul po páde lietadla pri návrate domov. Zdroj: Archív MG
Arnold poslal z Rio de Janeiro svojej mame fotku, ktorá dorazila domov až po tom čo sa ona dozvedela, že tragicky zahynul po páde lietadla pri návrate domov. Zdroj: Archív MG
Tragická smrť zastihla v Airbuse A330 aj Daniela Benčaťa (†55) z Kozároviec. Zdroj: Archív
Ďalším Kozárovčanom, ktorý tragicky zahynul pri páde lietadla linky AF 440 bol Michal Hudec (†53). Zdroj: Archív
Jedna z posledných spoločných fotiek Arnolda (vpravo) s bratom Viktorom (vľavo). Zdroj: Archív VG
Najväčšiu radosť robia teraz Margite Gergelyovej jej dve Viktorove detičky, dvojičky Viktorko (vľavo) a Viktorka. Najmä tá má vraj očká po jej nebohom strýkovi Arnoldovi. Zdroj: Glob.sk/juh
Trvalo dlhé dva roky, kým sa ponachádzali trosky lietadla, ktoré sa nakoniec objavili pomocou diaľkovo ovládaných ponoriek v hĺbke až 3 900 m. Zdroj: Archív
Potápačom trvalo dlhé dva roky, kým sa ponachádzali trosky lietadla, ktoré napokon zaslali na expertízu a zistenie príčin vzniku tragédie. Zdroj: Archív
Nález čiernych skriniek pomohol vyšetrovateľom objasniť príčinu najväčšej leteckej tragédie v dejinách Air France. Zdroj: Archív
Mapa zachytávajúca trasu osudného letu AF 440 a aj približné miesto, kde sa 565 kilometrov od brazílskeho pobrežia zrútilo do Atlantického oceánu. Zdroj: Archív.
Mama Margita dala svojmu nebohému synovi Arnoldovi ešte predtým ako vylovili jeho telo z vôd Pacifiku postaviť takýto drevený pamätník. Zdroj: Glob.sk/juh
navigate_before
navigate_next