BRATISLAVA – (Redakcia / TASR) Bývalého výborného hokejového centra Slovana Bratislava či československej reprezentácie Dušana Pašeka si mnohí pamätajú ako večne usmiateho človeka a veľkého optimistu.
O to viac všetkých prekvapila správa zo 14. marca 1998 o tragickej smrti vtedajšieho prezidenta Slovenského zväzu ľadového hokeja (SZĽH), strieborného medailistu zo ZOH 1984 v Sarajeve a majstra sveta z roku 1985. Nebyť tragickej udalosti, ktorá sa oficiálne uzavrela ako samovražda, dožil by sa Dušan Pašek v pondelok 7. septembra 60 rokov.
Väčšinu kariéry strávil v bratislavskom Slovane. V jeho drese sa v sezóne 1978/1979 tešil z historického zisku majstrovského titulu v československej lige. Zahral si aj v zámorskej NHL, v ktorej si v ročníku 1988/1989 obliekal dres Minnesoty North Stars. Predviedol sa aj na európskych klziskách vo švajčiarskych tímoch HC Lugano, Ambri Piotta, talianskom Assiagu či vo fínskom mužstve KalPa Kuopio.
Roky patril k oporám československej reprezentácie, s ktorou okrem zlata z pražských MS 1985 získal aj striebro na ZOH 1984 v Sarajeve. Strieborné medaily vybojoval na MS 1982 vo Fínsku, MS 1983 v Nemecku a z MS 1987 v Rakúsku si odniesol bronz. Do Siene slávy slovenského hokeja Dušana Pašeka uviedli v roku 2007. Jeho uvedenie bolo aj symbolické, lebo počas kariéry nosil dres s číslom 22 a stal sa práve 22. členom slovenskej hokejovej dvorany slávy.
Dušan Pašek sa narodil 7. septembra 1960 v Bratislave. Pôvodne ho rodičia dali na gymnastiku. Fyzicky dobre stavaný chlapec však rád aj korčuľoval a na verejnom klzisku si Pašekove korčuliarske schopnosti všimol tréner mládežníckeho tímu BEZ Bratislava Pavol Siroťák. Hokej zvíťazil nad gymnastikou a pohybovo zdatný Pašek sa rýchlo prepracoval do bratislavského Slovana. Mal iba 16 rokov, keď si ho legendárny tréner Slovana Bratislava Ladislav Horský zobral na pár zápasov do “áčka”.
V prvom tíme “belasých” sa postupne udomácnil a v 19-rokoch sa v drese Slovana tešil v sezóne 1978/1979 z historicky prvého titulu federálneho šampióna pre slovenský tím. Pašek si získal aj priazeň fanúšikov Slovana, patril medzi vynikajúcich strelcov a veľmi často sa zimným štadiónom ozývalo na jeho adresu hromové “Ceco banán”. Stal sa lídrom tímu a s kapitánskym “cečkom” na drese strhával spoluhráčov a burcoval fanúšikov.
Vojenčinu hokejovo strávil v sezóne 1985/1986 v Dukle Jihlava. Vo federálnej lige odohral celkovo 372 zápasov, pričom strelil 187 gólov. V ročníku 1986/1987 sa stal najlepším nahrávačom súťaže. NHL okúsil v tíme Minnesota North Stars. Za Minnesotu v sezóne 1988/1989 odohral 48 zápasov v základnej časti s bilanciou 4 góly a 10 asistencií. V dvoch zápasoch play off strelil jeden gól. Po návrate do Európy hrával za švajčiarske Lugano a Ambri-Piottu, talianske Asiago a fínske KalPa Kuopio.
Za reprezentáciu Československa, v ktorej debutoval v roku 1981, nastúpil v 196 zápasoch, v ktorých strelil 69 gólov, čo ho zo Slovákov po Jozefovi Golonkovi (82 gólov) a Vincentovi Lukáčovi (70 gólov) zaradilo na tretie miesto najúspešnejších kanonierov v československej reprezentácii. V Prahe sa stal v roku 1985 majstrom sveta, z Fínska 1982 a Nemecka 1983 si priviezol domov striebro a z MS 1987 v Rakúsku bronz.
Na ZOH 1984 v Sarajeve sa zaslúžil o strieborné medaily. Štartoval aj na ZOH 1988 v Calgary, kde československý tím skončil na 6. mieste. Československo reprezentoval trikrát aj na Kanadskom pohári. V roku 1981 vypadlo Československo v semifinále so Sovietskym zväzom a v roku 1987 tesne nestačilo na Kanadu.
Hokeju zostal verný aj po skončení hráčskej kariéry a cez manažéra a prezidenta Slovana Bratislava to dotiahol v roku 1997 až na prezidenta SZĽH. Jeho pôsobenie na tomto poste trvalo do tragickej smrti v roku 1998. Dušan Pašek zomrel 14. marca 1998 v Bratislave. Jeho telo našli s prestrelenou hlavou v kancelárii štadióna Slovana. Zanechal po sebe niekoľko rozlúčkových listov najbližším. Podľa oficiálneho vyšetrovania spáchal samovraždu.
Legendárny hokejista, ale aj húževnatý hokejový manažér bol dvakrát ženatý. Z prvého manželstva má dcéru Alexandru a syna Dušana, z druhého Dominika. Hokeju sa aktívne venoval jeho syn Dušan Pašek ml., ktorý získal dva slovenské tituly – v roku 2005 so Slovanom a v roku 2011 v drese HC Košice. Hráčsku kariéru ukončil zo zdravotných dôvodov v roku 2016. V súčasnosti pôsobí ako viceprezident a generálny riaditeľ klubu iClinic Bratislava Capitals.
V jednom období a v jednom tíme, či už reprezentačnom, alebo v Slovane, hrával s Dušanom Pašekom aj kapitán majstrov sveta z roku 1985 Dárius Rusnák. Vo svoje dobe to boli dvaja najlepší strední útočníci nielen v Československu. Obaja boli dokonca aj reprezentační kapitáni. Bola to výnimočná generácia výnimočných hráčov. Ako si na Dušana Pašeka spomína Rusnák?
“Musím povedať, že najmä v Slovane to bola naozaj výnimočná a úžasná generácia hokejistov. My mladí sme boli všetko hráči od ročníka 1958 a vyššie. Celá naša päťka, nebol tam ani jeden starší. Spolu sme prišli do seniorského mužstva a spolu sme museli dokázať, že máme na Slovan, že máme na ligu. Na tréningoch sme neskutočne „makali“, keďže sme stále hrali proti bratom Šťastným a hrali sme vždy o 10 korún. Vždy sme boli platiaci orgán, ako sa hovorí, ale keď sme vyhrali tak bratia Šťastní to nevedeli prežiť. V šatni sa vždy nenormálne pohádali a my ostatní sme sa iba krčili v kúte. Ale smiali sme sa a tešilo nás to. To bola najlepšia hokejová škola.”
Slovan akoby sa špecializoval na stredných útočníkov. Či už to bol Karol Fako, Jozef Golonka, Peter Štastný, Václav Nedomanský, Dušan Pašek, Dárius Rusnák. Ako by mali “belasí” vo federálnej lige patent na hokejových centrov. “Bolo to tým, že kto sa vedel presadiť v lige, musel niečo vedieť. Najmä v konkurencii českých mužstiev, veď v lige boli iba dva slovenské. Museli ste mať dar od boha, ako sa hovorí. Väčšinou to boli kvalitní, konštruktívni hokejisti, ktorí na ľade rozmýšľali. Konkurencia bola vtedy obrovská, neporovnateľná s dneškom. To bola iná doba a iní hokejisti. Nech sa tí dnešní neurazia, ale federálna liga bola úplne niečo iné. Tam ste museli niečo vedieť, inak ste nemali nárok byť v Slovane či Košiciach, doplnil Rusnák.