Domáce Politika Spoločnosť Kauzy Top

So Slotom zametal, jednofarebnú vládu si užíval, dnes bojuje o prežitie. Robert Fico stráca vlastných

Robert Fico má v Smere silnú opozíciu. Zdroj: TASR / Andrej Galica

BRATISLAVA – Odchod Marka Maďariča ukazuje o tretej vláde Smeru smutnú pravdu. Ani pozícia, ani vnútorný poriadok v strane už rozhodne nie je tým, čím býval. Okrem množstva káuz, ktoré sa na stranu valia, sa Ficovi zrejme rozpadáva aj vnútorná disciplína. Ide o najmenej stabilnú vládu Roberta Fica, kde musí predseda strany po prvý krát čeliť dobrovoľným odchodom ministrov či poslancov. Jeho dominantné postavenie je, zdá sa, minulosťou.

 

Prvá vláda Roberta Fica pôsobila v rokoch 2006-2010. Smer sa ocitol v koalícií spolu s SNS Jána Slotu a ĽS -HZDS Vladimíra Mečiara. Z 15 ministerstiev získal Smer až 10 a Robert Fico sa stal po prvýkrát premiérom. Rovnako si prvý raz do ministerského kresla sadol Robert Kaliňák ako minister vnútra, Marek Maďarič ako minister kultúry či Miroslav Lajčák, ktorý v kresle ministra zahraničných vecí v roku 2009 nahradil Jána Kubiša.

Hoci sa táto vláda nezaobišla bez káuz, Smeru sa prakticky nedotkli. O ministerstvo prišla len Slotova SNS, ktorá čelila kauze netransparentného predaja emisných kvót. V roku 2009 Fico vzal národniarom rezort životného prostredia, ktorý do konca volebného obdobia spadal pod stranu Smer. Táto vláda nakoniec rezort úplne zrušila, obnovila ho nasledujúca dvojročná vláda Ivety Radičovej.

Na snímke koaliční lídri počas tlačovej konferencie zľava predseda ĽS-HZDS Vladimír Mečiar, premiér SR Robert Fico a predseda SNS Ján Slota v budove Úradu vlády SR 1. júla 2008 v Bratislave. FOTO TASR – Martin Baumann

Jednofarebná vláda káuz

Po dvojročnej pauze sa Robert Fico opäť posadil na premiérsku stoličku. Po smutnom konci Radičovej vlády mali poslanci strany Smer v parlamente až 83 kresiel, klasické zákony si tak mohli schvaľovať sami. Podarilo sa im totiž vytvoriť “jednofarebnú vládu,” ministerské kreslá teda obsadili výhradne členovia strany Smer a ich nominanti.

„Osobitne oceňujem stabilitu poslaneckého klubu Smeru-SD. Od roku 2002, čo sme v parlamente, ani jeden poslanec neopustil poslanecký klub strany,“ povedal predseda Smeru-SD ešte v roku 2015. Dnes už toto vyjadrenie rozhodne platné nie je.

V roku 2013 sa Robertovi Ficovi podarilo pootvoriť dvere extrémizmu. Keď sa v župných voľbách proti smeráckemu kandidátovi Vladimírovi Maňkovi postavil Marián Kotleba, Fico neodhadol situáciu. “Kotlebu porazí aj vrece zemiakov,” vyhlásil vtedajší premiér. No neporazilo. Marián Kotleba v Banskej Bystrici vyhral s primitívnou rétorikou o “cigánskych parazitoch” a nesplniteľným programom. Víťazstvo mu pootvorilo dvere do verejného priestoru a len 3 roky na to sa strana ĽS-NS dostala do parlamentu.

Najväčšiu “facku” dostal Robert Fico počas posledných prezidentských volieb v roku 2014. Napriek silnej antikampani, ktorú voči Andrejovi Kiskovi viedol, sa mu zvíťaziť nepodarilo. Šéf Smeru vedie odvtedy otvorený boj s prezidentom Kiskom.

V novembri 2014 zlomila kauza predraženého CT prístroja krk vtedajšiemu predsedovi parlamentu Pavlovi Paškovi, ktorý bol v tom čase jedným z najsilnejších mužov Smeru. Ten po medializácií prípadu a tlaku verejnosti zo svojej funkcie odstúpil. Rezignovala tiež ministerka zdravotníctva Zuzana Zvolenská a šéfka dozornej rady piešťanskej nemocnice a podpredsedníčka Národnej rady Renáta Zmajkovičová.

Rok 2015 sa na politickej scéne niesol v znamení kauzy Váhostav. Táto kauza poukázala na zlé postavenie malých veriteľov vo vzťahu k Váhostavu ako aj priateľský postoj Ficovej vlády k súkromnej firme. Poslanci kvôli Váhostavu novelizovali Obchodný zákonník a schôdze prebiehali s množstvom nadávok, kriku a hádok.

Na snímke sprava predseda strany Smer-SD a premiér SR Robert Fico, predseda Slovenskej národnej strany (SNS) Andrej Danko, predseda strany Most-Híd Béla Bugár a predseda strany #Sieť Radoslav Procházka na brífingu počas rokovania trojčlenných delegácii strán Smer-SD, SNS, Most-Híd a #Sieť na Úrade vlády SR v Bratislave 15. marca 2016. FOTO TASR – Martin Baumann

(Ne)stabilná koalícia

Skladanie vlády po voľbách 2016 sa nieslo v znamení kompromisov. Predvolebná situácia sa menila zo dňa na deň a väčšina kampaní sa niesla v duchu “bojovníkov proti Ficovi.” Pravicová vláda sa nestala skutočnosťou a Robert Fico musel vytvoriť “zlepenec”, pred ktorým toľko varoval. Koaličnú zmluvu v marci 2016 podpísali 4 strany – Smer-SD, Most-Híd, SNS a dnes už prakticky neexistujúca strana Sieť. Koalícia mala 81 poslancov.

Dnes majú vládne strany už len 76 z nich. Po odchode Marka Maďariča má koalícia v parlamente len tesnú väčšinu. Z Mosta-Híd odišiel už dávnejšie Zsolt Simon a skončila aj ministerka spravodlivosti Lucia Žitňanská, poslanci zo strany Sieť sa stali nezávislými alebo vstúpili do klubu Most-Híd. Koalícia po rozpade strany Sieť podpísala novú koaličnú zmluvu – tentokrát už len medzi troma stranami.

Stabilitu koalície v auguste 2017 ohrozil predseda parlamentu a šéf SNS Andrej Danko. Ten sa zo dňa na deň uprostred leta rozhodol vypovedať koaličnú zmluvu. “Týmto spôsobom vypovedám koaličnú zmluvu podpísanú 1. septembra 2016 medzi stranami Smer-SD, SNS a Most-Híd,” napísal vtedy svojim koaličným partnerom Danko. Ako dôvod uviedol absolútnu nevyhnutnosť prenastavenia pravidiel v koalícii, novú úpravu pomerov a vzťahov. Vtedajší premiér Robert Fico označil jeho konanie za absurdné a na verejnosti sa začalo hovoriť o páde vlády.

Najväčšie otrasy zažila tretia vláda Roberta Fica po vražde novinára Jána Kuciaka a jeho priateľky. Pod tlakom ulice sa svojho kresla vzdal Robert Kaliňák a krátko po ňom ohlásil svoj odchod aj samotný Robert Fico. Dvaja najsilnejší muži štátu sa po dlhých rokoch moci musia uspokojiť s poslaneckou lavicou.

Roberta Fica nahradil vo funkcii podpredseda Smeru-SD Peter Pellegrini, ktorý ho v rebríčkoch popularity už po pol roku vládnutia zdrvujúco poráža. Roberta Kaliňáka zase nahradila Denisa Saková, ktorá má kvôli kauze uneseného Vietnamca už od nástupu do úradu problémov vyše hlavy.

Tento rok opustil Smer aj zakladajúci člen a dnes europoslanec Boris Zala. Nepáčilo sa mu vraj vnútorné fungovanie strany.

Najsilnejšiu vládnu stranu opustil minulý týždeň Marek Maďarič, ktorý bol dlhé roky vnímaný ako ideológ Smeru. Niekdajší predstaviteľ konzervatívneho krídla strany sa rozhodol svoje meno so Smerom už nespájať. Podľa Fica šlo len o formálny krok. “Nás toto jeho rozhodnutie neprekvapuje, pretože Marek Maďarič už dávno odišiel,” povedal Robert Fico. “Prirodzene sme čakali, že tento krok príde. Chcem mu poďakovať za spoluprácu, želám mu len to najlepšie,” povedal expremiér. Aké sú Maďaričove ďalšie politické plány vraj nevie. Na koalíciu podľa Fica jeho odchod nebude mať vplyv. “On už dávno odišiel a teraz urobil iba formálny akt. Vzdal sa funkcie ministra kultúry a podpredsedu strany a v mnohých prípadoch buď nehlasoval s vládnou koalíciou, alebo hlasoval inak. Čakali sme, že tento formálny krok príde. Nemá to však žiaden vplyv na fungovanie koalície, keďže hlasovania Mareka Maďariča spočívali v tom, že buď nebol na hlasovaní, respektíve hlasoval inak,” povedal šéf Smeru.

Maďarič pôsobil v Smere od roku 2000, postupne ako hovorca, vedúci mediálneho a tlačového oddelenia a v roku 2006 bol šéfom volebného tímu strany a do minulého roku bol jedným z podpredsedov strany. Strana ho viackrát nominovala do funkcie ministra kultúry.

Na snímke bývalý podpredseda strany SMER-SD a minister kultúry SR Marek Maďarič vystupuje na sneme strany Smer – sociálna demokracia v Martine v sobotu 9. decembra 2017. V pozadí zľava predseda Smer-SD a premiér SR Robert Fico, podpredseda Smer-SD Juraj Blanár a nový podpredseda Smer-SD Richard Raši. FOTO TASR – Michal Svítok

V Smere rastie opozícia

Podľa politického analytika Jána Baránka oslabili Smer viaceré udalosti. Najväčšiu úlohu zohrali podľa neho protesty po vražde Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej. “Okrem toho však v Smere vyrástli noví politici, ktorí sa nestotožňujú so starým Smerom a oligarchickým pozadím strany,” povedal pre Glob.sk Baránek. Podľa neho ide nielen o Marka Maďariča, ale aj o súčasného premiéra Petra Pellegriniho. “Ficovi vyrástla konkurencia. Je to však aj generačná záležitosť, mladá generácia Smeru vníma okolie inak,” povedal analytik.

Ak by sa v najbližších voľbách Smer opäť dostal do koalície, s výberom premiéra by to už nemuseli mať také ľahké. “Verejnosť by Fica ako premiéra akceptovať musela, je zvykom, že premiérom býva predseda strany,” povedal analytik. “Druhá vec je, ako by ho akceptovali prípadní koaliční partneri,” povedal.

Ficovo postavenie je však neporovnateľne iné, ako počas predchádzajúcich vlád. “Fico už nemá tak dominantné postavenie ako v minulosti,” povedal Baránek. “Netreba ho však podceňovať,” uzavrel.