BRATISLAVA – Smutný príbeh labutej rodiny zo Štrkoveckého jazera má ďalšiu tragickú udalosť. Tento týždeň zomrelo samcovi labute ďalšie, v poradí už druhé mláďa, z ktorého by sa čoskoro stala dospelá labuť. Problémom je zrejme baktéria, ktorá je pre labute život ohrozujúca. Našťastie zakročili kompetentní a zvyšok labutej rodiny je už na pozorovaní u veterinára.
Smutný príbeh labutej rodiny sa začal písať 24. mája, kedy krátko po vyliahnutí troch mladých labutích mláďat ich matka zomrela. Dôvodom bolo, že zjedla plasty, ktoré boli porozhadzované okolo brehu. Po sedení na vajíčkach bola totiž vyhladnutá a tak zjedla všetko, čo našla. No práve to sa jej stalo osudným. Napriek smutnej udalosti sa otec mláďat o svoje mladé starostlivo staral, bolo z neho však cítiť smútok za partnerkou. Vtedy sa množstvo ľudí dozvedelo o nešťastnom príbehu labutej rodinky a o vec sa začal zaujímať aj starosta Ružinova Martin Chren.
Po čase však došlo k ďalšej tragickej udalosti. 1. júna prišlo k úhynu prvého mláďaťa. Po nečakanom úhyne skončilo mláďa na pitve, ktorá nepreukázala, že by išlo o nákazu. Pravdepodobným dôvodom jeho skonu bolo napadnutie dravcom. Vtedy ale nastal zlom. Labutí samec sa opustil, nestaral sa o mladé, iba smútil na jazere. Nevychádzal z vody, nesyčal na ľudí, nejedol. Potravu prijímal iba vtedy, keď mu ju donieslapani Jana, administrátorka stránky Štrkovecké jazero na sociálnej sieti. Tá prináša aktuálne informácie o labutiach až do teraz. V čase, keď prišla búrka, zahnal samec mladé do hniezda, nasledujúci deň sa však kolotoč opakoval.
Problém spôsobil útok psa
Zhruba v tom čase sa v areáli jazera objavili tabule napísané v mene labutieho samca, ktoré tam osadil starosta M. Chren a stálo na nich: “Prosím, nekŕmte moje deti. Som vdovec, ale postarám sa o ne sám. Veľmi nám však pomôžete, ak pozbierate tie odpadky okolo. A kedykoľvek vás radi uvidíme. Vašich psíkov ešte radšej z diaľky.” Zlom nastal zhruba po troch dňoch, kedy začal jesť aj samec. Bol menej apatický a začal sa starať o svoje deti, dokonca začal syčať na psov a ľudí. Od vtedy bol niekoľko týždňov pokoj a situácia sa ustálila. Mladé rástli a stávali sa z nich dospelé labute.
Minulý piatok však na labute zaútočil pes, ktorý sa po areáli voľne pohyboval. Išlo o argentínsku dogu, ktorá jedno z mláďať držala pod sebou. Po incidente boli labute vystresované, báli sa každého psa. Správkyňa Jana podala na majiteľa psa trestné oznámenie. Do veci sa zapojil aj starosta. “Na Štrkovci je nielen zákaz voľného pohybu psov, ale aj zakázaný vstup so psom na trávnaté brehy jazera. Nie je to samoúčelné – je to jednak kvôli ochrane vodného vtáctva, ale aj preto, že sa na brehy chodia ľudia opaľovať a nikto nechce ležať na ocikanej tráve, tobôž medzi výkalmi po neporiadnych psíčkaroch. Rešpektujme sa navzájom a rešpektujme pravidlá,” povedal s tým, že bojové plemeno, ktorým argentínska doga je, sa z hľadiska trestného konania považuje za zbraň.
Ďalšia tvrdá rana
V stredu ale prišla ďalšia rana. Jedno z mláďat, ktoré bolo na stránke nazývané ako “Luna”, náhle uhynulo. Prvotné informácie hovoria o botulizme, čo je choroba spôsobená z jedla. Deň na to sa rozhodlo, že sa odchytia zvyšné dve labute a odvezú sa na vyšetrenie k veterinárovi. Konkrétne ich premiestnili na veterinárnu kliniku Mlyn Vet k doktorovi Andrejovi Bartovi. Glob.sk ho vo veci oslovil. Podľa jeho slov sa labute v súčasnosti majú dobre. “Stav sa od štvrtku nezhoršil, čo je pozitívne. Podozrenie, že by aj oni mohli mať v tele botulizmus, však stále existuje. Ide o pracovnú verziu, ktorú sa snažíme potvrdiť alebo vyvrátiť. Počasie na to je, avšak charakter vodnej plochy je typický pre výskyt botulizmu. Táto nákaza dobíja menšie vodné plochy, kde dochádza k dramatickejšiemu prehrievaniu, ale nie je to vylúčené,” povedal pre Glob.sk Barta ešte v piatok.
Dodal, že primárne ide o chorobu z jedla, keďže ju spôsobuje jedlo, ktoré vo vode hnije a tým sa tvoria baktérie. Dôležité však je, že prioritne nemusí ísť o potravu, ktorá pochádza od ľudí. “Botulotoxín môže spôsobovať aj materiál, ktorý je v jazere a vplyvom vysokej teploty príde k odumretiu bielkovinových zložiek a z toho dôvodu sa množia klostrídiové baktérie, medzi ktoré sa radí aj botulotoxín. Táto baktéria neznáša kyslík a práve z tých vodných nádrží pri vysokej teplote je veľmi nízka hladina kyslíka a dochádza k premnoženiu baktérií, ktoré spôsobujú toxín, ktorý zasahuje neurologickú sústavu,” vysvetlil.
Komplikovaná liečba
Dodal, že v prípade, ak sa u labutí potvrdí botulizmus, bude liečba veľmi komplikovaná, pretože neexistuje špecifický protijed. “Dôležitá je podporná terapia podľa stupňa postihnutia. Práve botulotoxín na veľmi dlhú dobu vyraďuje nervové zakončenia z funkcie, čo môže byť problém, pretože zviera je podľa stupňa poškodenia viac alebo menej ochnuté,” uviedol. Avšak podľa jeho slov dokážu zvieratá pri miernych formách botulizmu prežívať, pri ťažších je to veľmi diskutabilné. Najviac času zabralo čakanie na výsledky vzoriek krvi labutí, ktoré museli poslať až do Nemecka.
Podľa slov správkyne Janky narazili aj na iný problém – veterinárne ošetrenie zvierat sa štátom hradí iba do výšky jeho spoločenskej hodnoty. Tá pri labuti veľkej, respektíve hrubozobej, predstavuje hodnotu necelých 500 eur. Na uhradenie zvyšenej sumy sa chcú fanúšikovia labutej rodiny vyzbierať. Samotná administrátorka Jana v prípade, že by to labute zvládli, nechce, aby sa na Štrkovec vrátili. Podľa nej si totiž zaslúžia miesto, kde im nebude ubližované.
Samotné labute sú na svoju “náhradnú mamu” nahnevané. Kým na Štrkovci od nej bez problémov brali potravu, na veterinárnej klinike sa situácia obrátila. “Sme smutní a hneváme sa, pretože nie sme doma. Dostávame výživu a lieky. Ak všetko pôjde dobre, tak v nedeľu by nás mali previezť na miesto, kde budeme dostávať rehabilitáciu. A potom, ak budú výsledky v poriadku – tak konečne slobodu,” píše administrátorka Jana na sociálnej sieti v mene labutej rodinky.
Pečivo im dávajú Bratislavčania roky
Glob.sk zaujímalo, či je pre labute nebezpečné kŕmenie pečivom. Podľa veterinára Andreja Bartu nejde o ideálny druh potravy. Avšak, keď sa pozrie do minulosti, pečivom (rožkami a chlebom) kŕmia Bratislavčania labute na Štrkoveckom jazere už desiatky rokov a nič sa im nestalo. Proti tomu, aby sa vodné vtáctvo nekŕmilo pečivom, boli osadené viaceré tabule.
Glob.sk sa na vývoj situácie pýtal aj na Miestnom úrade v Ružinove. “Štrkovec je jedným z najvzácnejších miest nielen v Ružinove, ale aj v rámci celej Bratislavy. Pán Chren sa tejto téme venuje aj osobne a veľmi intenzívne. Už po úmrtí mamy – labute dala mestská časť umiestniť v okolí jazera tabule, kde upozorňovala na to, aby ľudia zvieratá nekŕmili. Napriek tomu sa však tieto situácie opakovali,” uviedli. Samotný Chren sa vyjadril, že je z celej situácie veľmi smutný. Pri odchyte labutí pomáhali Štátnej ochrane prírody aj zamestnanci úradu a mestská polícia.
“Celý proces trval necelú pol hodinu. Najskôr ich bolo treba dostať z jazera, ŠOP potom odchytila otca-labutiaka a ružinovský vicestarosta a veliteľ ružinovskej polície sa zatiaľ postarali o Pipa,” vysvetlila hovorkyňa úradu Tatiana Tóthová. Viacerí fanúšikovia stránky sa pýtali, prečo areál jazera ešte nestrážia mestskí policajti. Podľa Tóthovej by na stálu hliadku na Štrkovci nemala polícia kapacitu. “Kolegovia tam chodia pravidelne, a ak sa niečo deje, treba zavolať na 159. Záleží však na každom z nás, aby sme dodržiavali pravidlá vždy a nielen vtedy, ak môžeme byť prichytení pri ich porušovaní a potrestaní,” uzavreli.
