BRATISLAVA – Súčasným členom vlády zostávajú už len posledné dni na to, aby uzavreli rozrobenú prácu a pripravili všetko pre svojich nástupcov. Pred štyrmi rokmi sa v programovom vyhlásení zaviazali k zlepšeniu súčasných pomerov aj v slovenskom zdravotníctve. V kuloároch sa na začiatku funkčného obdobia šepkalo, že o rezort zdravotníctva veľký záujem nebol. Roky sa spája s problémami, chýbajúcimi financiami či škandálmi. A na konci toho všetkého sú často nespokojní pacienti. Rezort pripadol najsilnejšej koaličnej strane Smer-SD. Glob.sk sa pozrel na to, čo zo svojich plánov vláda pretavila do praxe a čo, naopak, ostalo len v rovine sľubov.
Vláda po voľbách v roku 2016 vydala 70 stranový dokument, v ktorom sľubovala niekoľko zásadných zmien naprieč celým spoločenským spektrom. Z pohľadu zdravotnej politiky sa programové vyhlásenie vlády orientovalo predovšetkým na pacienta a jeho postavenie, transparentnosť nakladania s verejnými zdrojmi, efektívnosť a účelnosť poskytovania zdravotnej starostlivosti, dôstojnosť povolania zdravotných pracovníkov či na rozvoj, obnovu a modernizáciu súčasných zdravotníckych zariadení.
Ministrom sa stal mladý manažér s dobrou povesťou Tomáš Drucker (nomin. Smer-SD). Ten sa rýchlo zhostil svojej úlohy a za prvé mesiace zrušil zmluvu za milióny na dodávku informačného systému čipových kariet poistenca. Zmeny nastali aj v podmienkach centrálneho obstarávania v nemocniciach. Zavedený bol tiež nový systém kategorizácie liekov. Za jeho ministrovania bolo tiež spustené zavádzanie eHealthu – projektu, na ktorý Slovensko čakalo roky. Druckerova púť na ministerstve sa však skončila nečakane po dvoch rokoch. Od rozrobenej práce musel odísť, aby sa v turbulentnom čase vládnej krízy ujal ministerstva vnútra. Na jeho miesto nastúpila dovtedajšia štátna tajomníčka Andrea Kalavská (nomin. Smer-SD).
Zvíťazila politika
Kalavskej meno bolo späté najme so stratifikáciou nemocníc. Začala na nej pracovať ešte ako štátna tajomníčka. Dnes už však vieme, že niekoľkoročná práca ministerstva, nebola dotiahnutá do úspešného konca. Dôvody boli pritom skôr politické, ako odborné, čo dávala najavo aj samotná Kalavská. Po vybojovaní zaradenia stratifikácie na rokovaní vlády ju totiž poslanci Národnej rady v pléne vôbec neprediskutovali. Jej kritikom bol totiž šéf Smeru a bývalý premiér Robert Fico. Napriek tomu, že Kalavskú do ministerskej stoličky posadila práve jeho strana, v kľúčovom momente ju nepodržali. Po neúspechu v parlamente podala na konci volebného obdobia demisiu a ako primárny dôvodom uviedla práve nezhody so Smerom a polená, ktoré jej kládli pod nohy. Viac ako trojročná práca tímu odborníkov a ministerky zapadá prachom. Paradoxom je, že predseda vlády Peter Pellegrini (Smer-SD) stál na strane Kalavskej, ani to však nestačilo. Podľa jeho slov je teraz celá koncepcia najväčšej reformy slovenského zdravotníctva pripravená pre novú vládu. Po Kalavskej odchode sa riadenia rezortu ujal práve on.
Dobrá zmena sa nekoná
Stratifikácia niesla už niekoľko pomenovaní ako Dobrá či Zdravá zmena. Mala priniesť najrozsiahlejšie zmeny za posledných 15 rokov, zlepšiť výsledky liečby pacientov či vyrovnať sa úrovni v poskytovaní zdravotnej starostlivosti so západnou Európou. Ministerstvo zdravotníctva spolu s Implementačnou jednotkou Úradu vlády a Asociácie zdravotných poisťovní vypracovali ,,projekt”, ktorý mal zvýšiť kvalitu a efektivitu zdravotnej starostlivosti v slovenských nemocniciach. Poriadok sa mal spraviť aj s nemocničnými lôžkami, ktoré v mnohých prípadoch boli neefektívne využívané.
Legendárna “barabizňa”
Ďalším kostlivcom v skrini bola chátrajúca nemocnica v bratislavskom Lamači, ktorú si vlády roky pohadzovali ako horúci zemiak. Rázsochy mali byť pýchou slovenského zdravotníctva už pred desaťročiami. S výstavbou sa začalo už v 80. rokoch 20. storočia, kedy si štát zaumienil zriadiť na Slovensku ďalšiu štátnu nemocnicu. Tá na Rázsochách mala byť špičkovým zariadením s množstvom laboratórií, bytmi pre zamestnancov nemocnice či s internátmi pre študentov medicíny. Už v roku 1993 sa mala Bratislava pýšiť novou nemocnicou. Nestalo sa tak a nemocnici po neustálom dopĺňaní pôvodného plánu o ďalšie nadstavby štát pozastavil v roku 2000 financie.
Stavba roky chátrala. Problém menom Rázsochy prebrala aj súčasná vláda, ktorá sa rozhodla zrovnať skelet so zemou. Búracie práce v hodnote 10 miliónov eur bez DPH sa začali minulý rok v auguste, kedy premiér prebral rolu žeriavníka a sám si sadol za buldozér. Dnes sú už Rázsochy minulosťou. Vláda si tak na svoje konto môže pripísať víťazstvo nad 30-ročným strašiakom. Na prázdnom mieste má vyrásť do roku 2024 špičková univerzitná nemocnica. Štát má stáť 263 miliónov eur.
Stále je to málo
Ďalší problém je personálny. Napriek tomu, že v programovom vyhlásení vlády sa píše o dôstojnosti povolania lekárov, zdravotných sestier, či zdravotných pracovníkov, Slovensko stále bojuje s ich nedostatkom. Z údajov, ktorými disponuje Inštitút zdravotnej politiky ministerstva zdravotníctva, vyplýva, že v roku 2019 chýbalo až 3 500 lekárov. Ďalších 2 000 je v dôchodkovom veku. So zdravotnými sestrami to nie je o nič lepšie. Slovenská komora sestier a pôrodných asistentiek dlhodobo upozorňuje na podstav aj u zdravotných sestier. V nemocniciach ich chýba približne 3 500.
Monitovať odchádzajúcu mladú silu či absolventov odborných škôl, sa rozhodla exministerka zdravotníctva Andrea Kalavská spolu s exministrom financií za Smer-SD Petrom Kažimírom. Začiatkom roka 2019 zdravotným sestrám vzrástli platy o 16 percent. Na výplatnej páske si tak našli od 100 do 130 eur viac ako predtým.
Motivácia či zastrašovanie?
Nedostatok lekárov sa rozhodla riešiť aj samotná najsilnejšia politická strana Smer-SD. Avšak skutočne netradičným spôsobom. Robert Fico predstavil len mesiac pred voľbami kontroverzný návrh. V ňom sa uvádza, že pokiaľ slovenský študent medicíny bude svoju prácu vykonávať v zahraničí a neodpracuje si na Slovensku 10 rokov, zaplatí 55 000 eur. Túto horibilnú sumu vyčíslil Smer-SD ako náklady za jeho štúdium. Hneď po Ficovom vyjadrení sa spustila vlna kritiky od atestovaných lekárov aj mladých medikov. Diskriminačné riešenie nedostatku zdravotníkov môže podľa doborníkov dospieť k ešte väčšiemu odlivu pracovnej sily.
Mohlo by vás zaujímať:
- Fico sťal ďalšiu hlavu Pellegriniho vlády. Premiér s tým nedokázal urobiť nič
- VIDEO Začiatok konca legendárnych Rázsoch. Pellegrini vlastnoručne začal s búraním “barabizne”
- Pellegrini má jasný odkaz pre Pentu. Do výstavby nemocnice na Rázsochách nedovolí nikomu zasahovať
- MIMORIADNE Kalavská uspela. Ministri schválili jej reformu nemocníc, boj však ešte neskončil
- Kalavskej práca zrejme nevyjde na zmar. Vyzerá to tak, že sa o ňu strany ešte aj pobijú
