BRATISLAVA – Slovensko je od nedele predsedníckou krajinou zoskupenia V4. Jeho mottom je “Dynamický Vyšehrad pre Európu” a program má postavený na troch hlavných prioritách – silná Európa, bezpečné prostredie a inteligentné riešenia. Rotujúce predsedníctvo bude Slovensko držať rok, potom ho odovzdá Českej republike.
Predseda vlády SR Peter Pellegrini predsedníctvo oficiálne prevzal už vo štvrtok 21. júna v Budapešti z rúk maďarského premiéra Viktora Orbána. “Preberáme predsedníctvo v relatívne citlivom politickom období, keď Európa má veľa otvorených otázok, ale tu chcem byť konštruktívny partner, ktorý prichádza s konštruktívnymi návrhmi riešení,” povedal pri tejto príležitosti Pellegrini.
Cieľom slovenského predsedníctva je podľa neho priniesť konkrétne výsledky na prospech občanov krajín V4. Zámerom predsedníctva je tiež podľa jeho programu “zdôrazniť našu jednoznačnú orientáciu na Európu ako priestoru, ktorý je pre ďalší rozvoj celého regiónu životne dôležitý”.
V rámci priority silná Európa sa chce preto usilovať o aktívny prístup V4 v rámci diskusií o budúcnosti EÚ a pri rozhodnutiach o jej kľúčových politikách. Zároveň plánuje intenzívne spolupracovať s európskymi partnermi, akými sú Nemecko, Francúzsko, severské a pobaltské krajiny či Benelux. Slovensko bude Vyšehradskej štvorke predsedať po piaty raz. Naposledy to bolo v rokoch 2014-15 pod mottom “Dynamický Vyšehrad v EÚ a vo svete”.
Najväčšia výzva
Pre slovenské predsedníctvo vo Vyšehradskej štvorke bude výzvou napraviť negatívny imidž, ktorý skupina získala svojím postojom k migrácii. V rozhovore to povedala Darina Malová z Katedry politológie Filozofickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave. Samotné slovenské priority sú podľa nej vágne, čo je však pre predsedníctvo vo V4 bežné.
Dobré meno z minulosti, ktoré V4 podľa Malovej získala najmä vďaka práci Medzinárodného vyšehradského fondu, prekryla nezvládnutá komunikácia skupiny ohľadom migračnej krízy. Práve tá však V4 stmelila. “Nebyť migračnej krízy, V4 by sa k sebe nedostala tak blízko, ako je v súčasnosti,” myslí si Malová. Podľa nej to však nebol dobrý krok. “Vyšehradskí politici vybudovali imidž krajín, ktoré iba berú a nie sú solidárne,” konštatuje.
K Bruselu máme najbližšie
Slovensko sa v porovnaní s ostatnými krajinami javí ako najproeurópskejšie, podľa Malovej však ide o pragmatickosť, ktorá charakterizuje celý vzťah Slovenska k EÚ. “Slovensko plní predovšetkým technokratické záväzky, ktoré súvisia s naším členstvom v eurozóne. Pokiaľ ide o ostatné otázky, tam sa Slovensko veľmi nelíši od Česka a do istej miery Poľska,” upozornila s tým, že Maďarsko má vzhľadom na svoje hranice a vládu napríklad k migrácii iný postoj – robí aj rezolútne kroky pre jej zastavenie.
Zvolené priority slovenského predsedníctva politologička hodnotí pozitívne, upozorňuje však, že nie je jasné, akým spôsobom budú naplnené. Preto sa ani nedá počítať s tým, že sa ich podarí dosiahnuť. Podľa nej však nejde o výnimočnú situáciu. “Priority V4 bývajú veľmi všeobecné. Predsednícka krajina nikdy nedokáže garantovať, že sa úloha zrealizuje,” vysvetľuje Malová. Priority sa preto často opakujú – či už v rámci predsedníctiev jednotlivých krajín, alebo celkovo v rámci V4.
Dialóg s Ukrajinou
Slovensko má potenciál na vedenie dialógu s Ukrajinou v mene Vyšehradskej štvorky (V4), ktorý bude založený na pragmatických záujmoch. Plusom Slovenska, ktoré 1. júla prevzalo rotujúce jednoročné predsedníctvo vo V4, môže byť aj to, že na rozdiel od Maďarska a Poľska nie je považované za problematického člena EÚ. V rozhovore pre TASR to uviedol politológ Juraj Marušiak.
Konštatoval, že po období, keď vyšehradské štáty rovnako, aj keď s rozličnou mierou intenzity, v deklaráciách týkajúcich sa Ukrajiny podporovali jej územnú celistvosť a proeurópske smerovanie, možno v posledných rokoch hovoriť o diferenciácií v rámci V4. Poľsko-ukrajinské spory sa podľa jeho slov týkajú primárne otázok interpretácie zložitých stránok spoločnej minulosti.
“Zločiny spáchané príslušníkmi OUN-UPA voči poľskému obyvateľstvu na Volyni, ale takisto aj vo východnej Haliči; na druhej strane však takisto ukrajinská strana hovorí o ukrajinských obetiach počas druhej svetovej vojny, spôsobených rozličnými poľskými jednotkami, ako aj o vraždách civilného obyvateľstva v dnešnom východnom Poľsku, a napokon deportáciách ukrajinského obyvateľstva z pohraničných oblastí v rámci tzv. Akcie Visla v roku 1947 na územia na západe a severe dnešného Poľska, ktoré Poľsko po druhej svetovej vojne získalo od Nemecka,” uviedol Marušiak.
Táto sporná interpretácia historických udalostí však podľa neho zatiaľ nemá výraznejší vplyv na poľsko-ukrajinskú spoluprácu bezpečnostných otázkach, kde Poľsko podporuje pozíciu Ukrajiny v spore s Ruskom.
“V Poľsku sa objavujú protiukrajinské nálady – tie vyplývajú nielen z veľmi emocionálneho charakteru diskusie o minulosti počas druhej svetovej vojny a tesne po nej, ale aj z prílevu ukrajinskej pracovnej sily na poľský trh, ktorá má nižšie mzdové nároky ako Poliaci,” vysvetlil politológ.