BRATISLAVA – Slovensko má za sebou dôležitý rok odhaľovania reality, ktorá chvíľami vyrážala dych. V novoročnom prejave to uviedla prezidentka Zuzana Čaputová. Za najväčší dlh Novembra ‘89 považuje zabezpečenie poriadku a férovosti v reálnom živote. Napriek tomu vyzvala Slovákov, aby neprestali dôverovať inštitúciám. Rok 2020 bude podľa prezidentky rokom príležitostí, najmä v kontexte nadchádzajúcich parlamentných volieb.
„Z rôznych zverejňovaných zvukových aj obrazových záznamov sme sa dozvedeli, že mnohí z tých, ktorí mali slúžiť spravodlivosti a verejnému záujmu, stáli na opačnej strane. Pre nikoho nie je príjemné vidieť, ako podozrivý z najťažších zločinov uráža, ponižuje a korumpuje bývalého generálneho prokurátora, ktorý mu slúži,“ povedala vo svojom prejave prezidentka. Narážala pritom na zverejnenú komunikáciu z aplikácie Threema Mariana K., ktorý je obžalovaný v prípade objednávky vraždy novinára Jána Kuciaka. „Vymožiteľnosť práva, právna istota, rovnosť pred zákonom – namiesto korupcie, formalizmu a zneužívania spravodlivosti. Toto by mali byť jedny z najdôležitejších cieľov v najbližších rokoch,“ zdôraznila Čaputová.
V úvode svojho prejavu tiež povedala, že so smútkom a rozčarovaním sleduje, ako naberá na sile hrubosť, vulgárnosť a manipulácia vo verejnej debate. „Ako si pomaly zvykáme na to, že osobný konflikt je legitímnou pracovnou metódou. Akoby jedinou cestou na presadenie svojich myšlienok bolo poníženie oponenta a vymedzenie sa na jeho úkor,“ povedala. Podľa Čaputovej sa slovom často narába účelovo a bez zodpovednosti. Myslí si, že spoločnosť je už unavená z konfliktov. Prezidentka považuje za dôležité tieto rozpory prekonávať. „My všetci spolu teraz tvoríme Slovensko. A každý, kto má skutočný záujem o to, aby sa našej republike darilo, musí vidieť v tom druhom aj brata, sestru, občana, človeka, s ktorým, i keď názorovo nesúhlasí, bude sa na tomto dôležitom zámere spolupodieľať,“ vysvetlila.
Hlava štátu vo svojom prejave tiež upozornila na násilie páchané na ženách, menšinách, ale aj na ľuďoch žijúcich v podmienkach, ktoré nevyzerajú ako v 21. storočí. Ako povedala, počas výkonu svojej funkcie sa stretla s ľuďmi, ktorí od malička žijú s pocitmi menejcennosti len pre príslušnosť k národnostnej menšine či farbe pokožky. Tiež s ľuďmi, pre ktorých je tečúca voda a istota bývania nedosiahnuteľným snom. „A s mnohými ďalšími, ktorí sú vylučovaní nie pre svoje skutky, ale pre atribúty, ktoré nevedia ovplyvniť, lebo im ich nadelil život sám,“ dodala. Čaputová ocenila statočnosť týchto ľudí. Povedala, že ich začlenenie do spoločnosti nebude Slovákov nič stáť, práve naopak, budú z neho profitovať.
Napriek svojej kritike prezidentka vyzvala Slovákov, aby neprestali dôverovať inštitúciám. „Napriek ťaživým zisteniam o zlyhaní jednotlivcov, nestraťme dôveru v políciu, prokuratúru, súdy, v naše nemocnice, hasičov, úradníkov. Mnohí z nich odviedli v minulom roku kus dobrej práce, viacerí sa zachovali statočne, iní až hrdinsky, keď napríklad zachraňovali ľudské životy,“ povedala. Podľa prezidentky by občania nemali strácať dôveru ani voči politikom. Všetci podľa nej nie sú nehodní a Slováci by sa nemali dať „otráviť rečami klamstiev a nenávisti“.
Jednou z najdôležitejších udalostí roka budú podľa prezidentky parlamentné voľby. Vyzvala občanov, aby išli voliť. Práve vo voľbách podľa nej dokážu Slováci zmeniť veci, ktoré krajinu dlhodobo trápia. Čaputová pomenovala viacero cieľov, na ktoré je potrebné sa zamerať. Zníženie počtu odvrátiteľných úmrtí, vybudovanie systému dlhodobej starostlivosti pre seniorov, ochrana klímy, riešenie generačnej chudoby, nedostatok bývania pre mladých ľudí či ich odchádzanie do zahraničia. „Všetky tieto a ďalšie výzvy nemožno vyriešiť za jeden rok a mnohé ani za jedno volebné obdobie. Všetky však potrebujú, aby sme v roku 2020 urobili konkrétne a reálne kroky k zmene,“ dodala.
Zuzana Čaputová sa stala prezidentkou 15. júna 2019. Od nástupu do funkcie vymenovala šiestich sudcov Ústavného súdu SR, podala sťažnosť, na základe ktorej ústavný súd pozastavil platnosť novely zákona, ktorou sa zakazovalo zverejňovanie prieskumov 50 dní pred voľbami a vyzvala na odchod dnes už bývalého podpredsedu parlamentu Martina Glváča či niekdajšiu štátnu tajomníčku ministerstva spravodlivosti Moniku Jankovskú (obaja Smer-SD).