BRATISLAVA – Už budúci týždeň sa začnú sprievodné aktivity k pravidelnému festivalu Dúhový PRIDE Bratislava, ktoré vyvrcholia 20.júla na Hviezdoslavovom námestí. V lete sa takmer po celom svete konajú podobné dúhové pochody alebo iné akcie, ktoré upozorňujú na nedostatočnú ochranu práv inak orientovaných ľudí – LGBTI. Slováci sú na túto tému stále veľmi hákliví.
Skratka LGBTI znamená v preklade komunitu lezieb, gejov, bisexuálov, transexuálov a intersexuálov.
Na verejnosti sa téma práv LGBTI ľudí opäť otvorila po tom, čo vláda prijala odporúčania OSN. Na základe toho sme dali akýsi prísľub, že do piatich rokov legislatívne upravíme spolužitie partnerov rovnakého pohlavia. Vláda zároveň dodala, že nepôjde o manželstvá, pretože podľa našej ústavy je manželstvo výhradným zväzkom muža a ženy.
Mohlo by teda ísť o registrované partnerstvá. V susednom Česku môžu takéto zväzky občania uzatvárať už od roku 2006. Ľudia žijúci v takýchto zväzkoch majú nejaké práva – napríklad môžu po sebe dediť. Na vdovské dôchodky však napríklad nárok nemajú. U našich susedov bol aj pokus o uzákonenie manželstiev homosexuálov, ktorým by takéto opatrenie výrazne uľahčilo život.
V novodobej histórii Slovenska sa politici o registrovaných partnerstvách na úrovni parlamentu rozprávali len raz. Bolo to v roku 2008 a poslanci tento návrh zamietli v prvom čítaní.
Množstvo politikov argumentuje, že registrované partnerstvá sú “prvým krokom k zničeniu tradičnej rodiny na Slovensku.” Oproti susednej Českej republike má Slovensko výraznejšiu kresťanskú tradíciu a viera zohráva v životoch ľudí dôležitú úlohu dodnes. Aj z tohto dôvodu sú manželstvá párov rovnakého pohlavia skôr utópiou. Podobne je na tom aj susedné Poľsko, kde sú politici párom rovnakého pohlavia naklonení ešte menej, ako tí naši.
Sme medzi poslednými
Slovensko pritom patrí medzi posledných šesť krajín EÚ, ktorých právny poriadok nepozná žiadnu formu spolužitia párov rovnakého pohlavia. Okrem nás sú to Bulharsko, Lotyšsko, Litva, Poľsko a Rumunsko. Ostatné krajiny uznávajú buď to civilné zväzky alebo registrované partnerstvá.
Na Slovensku sa množstvo politikov voči právam LGBTI ľudí vyhraňuje. Sú to poväčšine strany, ktoré sa snažia zaujať konzervatívnejšieho a veriaceho voliča.
Práva LGBTI ľudí boli dokonca témou prezidentských volieb. Najmä konzervatívni ale aj antisystémoví kandidáti smerovali na novozvolenú prezidentku Zuzanu Čaputovú otázky o jej názore na registrované partnerstvá a na adopcie detí homosexuálmi. Vzhľadom na jej liberálny názor k týmto témam a jej následnému víťazstvu môžeme predpokladať, že Slováci sú o niečo liberálnejší, ako to bolo v minulosti. Tento fakt podporuje aj reakcia verejnosti na pripomienky OSN, ktoré prijala vláda. Predpokladaný verejný ošiaľ nenastal.
Slovensko je však aj po rokoch v právach LGBTI menšiny na chvoste Európskej únie. Prieskum, ktorý minulý rok mapoval práve túto problematiku, nás umiestnil takmer na koniec rebríčka. Tento prieskum sa týkal všetkých krajín Európy, nielen tých, ktoré sú súčasťou EÚ. Riešil rešpektovanie práv menšín, legislatívnu oporu ale aj fyzické útoky či ostrakizáciu tento menšiny. Slovensko z neho nevyšlo najhoršie, ale ani najlepšie.
Prieskum je desivý
Iniciatíva Inakosť zrealizovala v druhej polovici roka 2017 celoslovenský LGBT prieskum. Prieskum zozbieral dáta od 2088 respondentov a respondentiek cez anonymný online dotazník, pričom sa zisťovali názory, vnímanie, postoje a skúsenosti osôb starších ako 15 rokov, ktoré seba identifikujú ako LGBT a žijú (alebo prevažne žijú) na Slovensku. Ide o zatiaľ najväčší prieskum svojho druhu na Slovensku.
Okrem iného z neho vyplýva, že až dve tretiny (58,9 %) respondentov a respondentiek bolo subjektom vyhrážok, nadávok alebo žartov preto, že sú LGBT. Jedna štvrtina (23 %) sa cítila sociálne izolovaná vo svojom živote preto, že je LGBT. Jedna štvrtina (19,5 %) sa cítila nevítaná na mieste bohoslužby alebo v náboženskej organizácii a v 19 % bola ohrozovaná alebo fyzicky napadnutá. 12,3 % respondentov a respondentiek (257) bolo sexuálne obťažovaných.
Až 93,9 % respondentov a respondentiek, ktorí zažili nepríjemnú skúsenosť, ju nenahlásilo žiadnej inštitúcii. Nepríjemný incident v súvislosti s tým, že sú LGBT, nahlásilo niektorej z inštitúcií len 6,1 % z tých respondentov a respondentiek, čo také niečo zažili, čo je veľmi malý počet. Len 3,7 % (38) z nich incident nahlásilo polícii a 1,1 % LGBT organizácii.
Aj z týchto dát vyplýva, že sa inak orientovaní ľudia na Slovensku necítia bezpečne a pokiaľ sa im stane niečo zlé, necítia oporu v štáte.
Boli aj konflikty
Z prieskumu vyplynul aj fakt, že sa inak orientovaní ľudia cítia lepšie, keď majú okolo seba viacerých ľudí s rovnakou orientáciou a môžu sa porozprávať a nájsť podporu v komunite. Ďalším spôsobom, ako komunita upozorňuje na svoje práva je Dúhový PRIDE. Tento rok v júli bude v Bratislave už deviaty. Tieto pochody sa však nezaobídu bez problémov.
Samotný pochod bol inšpirovaný tzv. Stonewall nepokojmi v roku 1969, keď sa LGBT osoby začali brániť proti policajnému zásahu voči nim a vyjadrili svoju nespokojnosť so zaobchádzaním polície s nimi. Výročie udalosti bolo prvým pochodom v USA, odtiaľ sa pochody rozšírili do ďalších krajín. Na Slovensku sa prvý pochod uskutočnil v obmedzenej forme v Bratislave v roku 2010.
Počas prvého pochodu na Slovensku na ľudí zaútočili niekoľkí extrémisti. Pochodujúcim nadávali, hádzali po nich kamene a použili aj slzotvorný plyn. Podľa niektorých ľudí hliadky mestskej a štátnej polície nereagovali dostatočne. Zlyhanie priznal aj vtedajší minister vnútra Robert Kaliňák. Polícia vtedy zadržala 29 ľudí. Dúhový PRIDE Bratislava založili a prvý ročník zorganizovali Romana Schlesinger, Peter Weisenbacher, Róbert Furiel, Adriana Fridmanská, Richard Fekete, Jana Budjáčová, Róbert Kišš, Roman Kollárik a Barbora Blahutová. Prvého pochodu sa zúčastnilo približne 500 ľudí.
Minuloročného pochodu sa zúčastnilo už približne 5-tisíc ľudí. Už štandardne ho podporili niekoľké známe osobnosti z verejného života a politiky. Okrem iných na pochode vystúpila aj verejná ochrankyňa práv Mária Patakyová. Za jej účasť na zhromaždení ju kritizoval predseda parlamentu Andrej Danko.
Organizáciu tejto udalosti podporovalo až do minulého roka aj ministerstvo kultúry. Tento rok to tak už nebude, pretože ministerka kultúry sa napriek odporúčaniam komisie rozhodla nedotovať organizácie, podporujúce práva LGBTI menšiny.
