Má mať schopnosť plávať? Alebo nemusí? Je to dôležitý atribút pre posúdenie kvality vojenského transportéra? Alebo ide iba o účelový argument, aby sa naplnil biznis plán nominantov SNS na ministerstve obrany? To je pár otázok, ktorý si musí dať pozorovateľ slovenského politického diania, keď sleduje najnovšiu slovnú prestrelkou medzi bývalým šéfom rezortu M. Glváčom zo SMER-SD a tým súčasným P. Gajdošom zo SNS. Podľa neho je exminister klamár, lebo tvrdí, že spomínané kritérium generalita slovenskej armády nepožadovala a objavilo sa až po nástupe národniarskych nominantov do vedenia rezortu. Dôvodom má byť fakt, aby si ministerstvo mohlo bez súťaže objednať fínske transportéry Patria. Bývalý zástupca náčelníka generálneho štábu P. Macko, ktorý sa pre situáciu v rezorte a pre podľa jeho slov „veľmi zlý stav ozbrojených síl“ rozhodol odísť do civilu v rozhovore pre denník SME na otázku, prečo sa nedarí zvrátiť tento vývoj, konštatoval: „Pretože ministerstvo nie je schopné správne nastaviť priority a začať tento stav riešiť. Je na to niekoľko dôvodov: zle nastavená štruktúra, procesy, finančné toky, ale aj zle nastavené napĺňanie požiadaviek.“ Slová dlhoročného vojenského odborníka poukazujú na rozporuplnosť konania národniarov, ktorí podľa ich predsedu A. Danka v prípade stíhačiek vidia nutnosť nákupu od veľkej a silnej krajiny, ako je USA, a nie od malého Švédska. Veľkosť krajiny však už pre SNS nezohráva úlohu v prípade fínskych transportérov. Osobitný komentár by si vyžadovalo to dávanie prednosti americkým stíhačiek pred švédskymi. Lebo podľa všetkého je to iba taká potemkiáda umožňujúca predĺženie používania ruských MiGov a pôsobenia ruských špecialistov na sliačskej základni NATO, nad čím sa divil aj autor reportáže pre britskú televíziu BBC.
„Ako prefíkaný profík“
Aktuálna výmena názorov medzi predchádzajúcim a novým šéfom rezortu obrany mi prišla na um v kontexte slov lídra Most-Híd B. Bugára na sneme strany počas uplynulej soboty, keď dôrazne odmietol, že sa jeho strana pri posudzovaní činnosti celej vládnej koalície „neželane dostala do pozícií, kde znova mohla za všetko a za všetkých“. Tie slová sa jednoznačne dajú vnímať, ako odmietnutie zodpovednosti za dianie vo vládnej koalícii. B. Bugár síce súhlasil s tým, že „vládna koalícia nie je ideálna“, ale jedným dychom zavrhol všetky predchádzajúce obdobia, keď strana zastupujúca maďarskú menšinu bola v stredopravých koalíciách, pretože vo svojom vystúpení na straníckom sneme k tej aktuálnej zdôraznil: „Ale je pravdou, že z nášho pohľadu zatiaľ jediná, ktorá nám umožnila plniť svoj program v takejto širokej miere.“ Z tých slov však veľmi jasne trčí cynický pragmatizmus, ktorý Slovensko dostal do stavu marazmu, v ktorom sa nachádzame. Písal o tom už po voľbách pred dvomi rokmi v marci 2016 psychiater a spisovateľ P. Hunčík, ktorý síce kritizoval rýchlosť, s akou B. Bugár vhupol do novej koalície, ale našiel napokon v jeho konaní pochopenie. „Sebe a svojej strane sa snažil predĺžiť život o štyri roky. Nesprával sa ako empatický priateľ alebo sentimentálny človek, ale ako prefíkaný profík, politik. A tí, ktorí v ňom videli hrdinu barikád, sú z neho znechutení. Lenže on prejavil len to, čo je jeho podstatou,“ napísal vtedy Hunčík.
Šachové rošády neznamenajú slušnú vládu
Bugár použil spojenie, že „máme novú vládu“, ale tu si treba naliať čisté víno. Vyjadrené šachovou terminológiou, malá rošáda R. Fico – P. Pellegrini a veľká rošáda R. Kaliňák – T. Drucker – D. Saková (s nastupujúcim policajným prezidentom M. Lučanským) nie je určite naplnením predstáv protestujúcich občanov o slušnej vláde a následne o slušnom Slovensku. Je len naplnením predstáv 79 podpísaných poslancov + troch istiacich zostať pri moci. Je iba pokračovaním toho, čo sa rodilo niekedy v roku 2001 slovami na nahrávke, keď Hlas hovorí, že bude treba vytvoriť paralelnú finančnú štruktúru pre potreby volieb a ďalších vecí. R. Fico od svojej rezignácie z pozície premiéra viac razy zdôraznil, že víťazstvo vo voľbách 2016 oprávňuje SMER-SD byť pri moci celé volebné obdobie. To platí v plnej miere pre krajinu, kde sa politická moc nezneužíva. To však nie je aktuálny stav na Slovensku. Články Jána Kuciaka, Andreja Bána a ďalších novinárov z tímu #AllForJan prinášajú dennodenne dôkazy o zneužívaní moci. Fakt sa ideme tváriť, že na ministerstve obrany je všetko v poriadku? Zasa sa ideme hrať na dôležitosť koaličnej zmluvy a zodpovednosť jednotlivých strán za takzvané svoje rezorty. Za vládu ako celok sú predsa zodpovedné všetky koaličné strany. A čo zodpovednosť predsedu vlády? Na čo už dlhšie obdobie upozorňuje vo svojich postojoch štátny tajomník ministerstva obrany R. Ondrejcsák? Veď všetci musia vidieť, že nejde v prvom rade o pragmatické zmeny v technickom vybavení armády, ale pod pláštikom nutnej zmeny ide predovšetkým o biznis plány v prospech národniarskej straníckej centrály a jej blízkych firiem. Veď procesom v rezorte sa nediví len štátny tajomník, ale už viac razy aj predtým vyjadril výhrady aj exminister M. Glváč, odchádzajúci generál P. Macko a ďalší experti.
Namiesto predčasných volieb je čas na populizmus
Prvého júna uplynulo 100 dní od vraždy novinára Jána Kuciaka a jeho snúbenice Martiny Kušnírovej a volanie z Námestí za slušné Slovensko úplne ustrnulo. Prestali sme počuť aj informácie o organizácie petície za referendum o skrátení volebného obdobia a uskutočnení predčasných volieb. Organizátori uvedenej aktivity pre dážď zrušili aj posledné plánované stretnutie na bratislavskom Námestí SNP, hoci napokon v avizovanom čase mítingu už o daždi nebolo ani chýru. Pritom deklarovali ambíciu vyzbierať potrebný počet podpisov do konca júna, aby sa termín referenda mohol spojiť s komunálnymi voľbami v novembri. Keby protagonisti Za slušné Slovensko a všetci tí, čo na konci marca viac kalkulovali, ako chceli skutočne meniť aktuálny stav vecí, zotrvali na požiadavke predčasných volieb, politické strany by mali aktuálne iné starosti a nie sa zaoberať populistickými návrhmi, akými sú napríklad stanovovanie stropu odchodu do dôchodku, či zákaz interrupcií alebo určovanie počtu členov politických strán. A koľko takých stupídnych ešte bude do marca 2020…
Mohol radšej písať o lenivých spermiách – mohol žiť…
Naozaj nie sú namieste tie komentáre o postupne zanikajúcej strane SMER-SD a zničenom R. Ficovi. Všetky informácie z jeho okolia naznačujú opak. Pokiaľ pred svojou rezignáciou naznačoval odchod z diania v politike, teraz je „nabudený“ odhodlaním vrátiť sa ako víťaz a ukázať tú svojskú úsmevnú grimasu na truc tým, o ktorých je presvedčený, že spôsobili jeho aktuálny odchod z pozície premiéra. Vládni politici sa musia chytať za bruchá od hurónskeho smiechu, ako sa im podarilo mnohých nahlodať tým hlúpym obrazom o zatvorených očiach a predstavách, ako Sulík, Matovič a Kollár už sedia v ministerských kreslách. Tá stratená aktivita v protestoch ukazuje, že mnohí ľudia privreli oči, ako radil A. Danko – a zrejme si predstavujú lídrov opozície vo vládnych limuzínach a vonku pri tých zatvorených očiach pokračuje ten systém, ktorý svojimi článkami chcel odhaľovať Ján Kuciak. Pri takýchto postojoch jeho tragická smrť ostáva bez pozitívneho východiska. Bože, prečo ten mladý muž písal o vládnych zlodejstvách.. Mohol radšej písať o lenivých spermiách moderátora – mohol žiť. Veľmi aktuálne sú slová jednej z pesničiek Tomáša Klusa.
Léta už tajím svoji příslušnost,
k zemi co vyměnila hrubost za slušnost,
bo se mi nelíbí morální předlohy,
čili papaláši hrající si na Bohy.
Za co, Pane Bože, za co, trestáš tento prostý lid?
Za co, Pane Bože, za co, nechals nás se napálit?