Domáca Domáce Ekonomika Spoločnosť

Slovenské domácnosti sa zadlžujú najrýchlejšie v rámci celej Európskej únie, tvrdí IFP

Inštitút finančnej politiky. Zdroj: IFP

BRATISLAVA- Zadlženie slovenských domácností rastie najprudším tempom v celej Európskej únii (EÚ) a je druhé najvyššie v rámci krajín strednej a východnej Európy. Pod rast úverov sa podpísal rast demografie, ale aj príjmov. Záujem o vlastné bývanie majú najmä mladí ľudia. Vyplýva to z najnovšej analýzy Inštitútu finančnej politiky (IFP).

V roku 2016 dosiahli celkové záväzky domácností 40 % hrubého domáceho produktu (HDP). Pred 10 rokmi však bol tento pomer polovičný a najnižší v celej únii. Hoci medzinárodné porovnanie ukazuje, že posun je spôsobený prasknutím predkrízovej bubliny v niektorých krajinách a nárast dlhu je ťahaný úvermi na bývanie s relatívne nízkym rizikom nesplácania, podľa analytikov môžu existovať dôvody na obavy. “Očakávaný nárast nesplácaných úverov v krízach oveľa viac zasiahne ekonomiky s vysokou úrovňou zadlženia a môže tak prehĺbiť jej negatívne dosahy,” uviedol IFP.

Masívny dopyt po nových nehnuteľnostiach je spôsobený najmä silnou generáciou tzv. Husákových detí a historickým deficitom nehnuteľností. “Slovensko má v celej EÚ najvyšší podiel mladých ľudí vo veku, kedy už riešia svoje vlastné bývanie. Taktiež patrí medzi krajiny, kde najviac mladých ľudí býva so svojimi rodičmi, čo vedie k preplneným domácnostiam, kde na jednu osobu pripadá iba 1,1 miestnosti,” vysvetľuje IFP.

Zadlženosť rastie aj kvôli rastúcim príjmom. “Domácnosti sa rozhodujú na základe očakávaní o svojich príjmoch, ktoré môžu rýchlejšie rásť ako HDP. V dôsledku toho môže aj rovnovážny dlh domácností predbiehať dynamiku HDP,” doplnil IFP.

Zvyšujúci sa dlh domácností mierne predbieha fundamenty slovenskej ekonomiky. “Prudký rast je sčasti hnaný mladou generáciou riešiacou vlastné bývanie a sčasti pozitívnym makroekonomickým vývojom, najmä rozdielom medzi dynamikou príjmov zamestnancov a rastu HDP,” konštatuje IFP.

Pokračovanie takéhoto vývoja prináša so sebou aj riziká. Tie sa na trhu s úvermi snaží eliminovať svojimi opatreniami aj Národná banka Slovenska. Podľa inštitútu sa nerovnovážny rast zadlženia domácností zrkadlí v cenách nehnuteľností iba mierne, a to najmä vďaka opatreniam NBS, ale aj stagnujúcim cenám rodinných domov. “Zvýšená obozretnosť NBS ako regulátora je na mieste. Podiel zlyhaných úverov sa len vlani prvýkrát od krízy dostal pod 4 %. V európskom porovnaní ide naďalej o stredne vysokú hodnotu,” skonštatoval IFP s tým, že preto je dôležité sledovať najmä kvalitu poskytovaného úverového portfólia. “Z pohľadu verejných politík by k zmierneniu potenciálnych nerovnováh pomohol aj rozvinutejší trh s dotovaným nájomným bývaním. Skrátenie procesov pri stavebnom konaní by tiež pomohlo tlmiť cenové šoky vznikajúce pri oneskorenej reakcii novej výstavby na dopyt po bytoch,” dodal IFP.