BRATISLAVA – Medzi niektorými prezidentskými kandidátmi panuje všeobecná zhoda vo vnímaní problematiky zmeny klímy, znižovania emisií skleníkových plynov, zvyšovania energetickej efektívnosti budov, podpory výroby energie z obnoviteľných zdrojov, ale aj vo vnímaní pozície štátu pri riešení energetickej chudoby.
Vyplýva to z prieskumu, ktorý medzi prezidentskými kandidátmi, s cieľom zistiť názory kandidátov na zmenu klímy, energetickú efektívnosť, využívanie obnoviteľných zdrojov energie, útlm využívania fosílnych palív či problém energetickej chudoby zorganizovala Slovenská klimatická iniciatíva (SKI).
Ako za SKI informoval agentúru SITA Juraj Vedej, všetkým kandidátom na prezidenta poslala SKI deväť otázok, na ktoré mohli odpovedať označením jednej z možností: Absolútne nesúhlasím, Skôr nesúhlasím, Nemám na to vyhranený názor, Skôr súhlasím, Úplne súhlasím, pričom ku každej odpovedi mohli pridať zdôvodnenie. Prieskum bol uskutočnený v termíne od 30. januára do 19. februára tak, aby mali všetci kandidáti dostatok času na prípravu odpovedí.
Šefčovič ani Harabin nereagovali
Zo všetkých prezidentských kandidátov, reagovali len štyria, ktorí pokračujú v boji o kreslo hlavy štátu. SKI prekvapil slabý záujem o problematiku, keď z najsilnejších kandidátov odpovedala na dôležité otázky len Zuzana Čaputová. Maroš Šefčovič ani Štefan Harabin na anketu nereagovali.
„Zvyšovanie energetickej efektívnosti, vrátane energetickej efektívnosti budov je príležitosť k znižovaniu energetickej chudoby, predovšetkým v najmenej rozvinutých regiónoch a vytváranie nových pracovných miest,“ tvrdí Zuzana Čaputová, ktorá považuje práve energetickú chudobu za vážny problém. Podľa jej slov sú, popri doprave, jedným z hlavných znečisťovateľov ovzdušia malé kúreniská.
Pozitívny postoj k problematike vyjadril aj Eduard Chmelár, ktorý vo svojich odpovediach ponúkol viacero konkrétnych návrhov. Podľa Chmelára by si Slovensko malo dokonca „stanoviť ambiciózny a výhľadovo konkrétny plán, ako sa stať prvým stredoeurópskym štátom, alebo aspoň štátom V4, stopercentne využívajúcim obnoviteľné zdroje energie.“ Bohumila Tauchmannová je presvedčená, že „treba hlavne komunikovať a vytvoriť pozitívnu atmosféru naprieč spoločnosťou, aby si všetci uvedomili, že len dôsledným dodržiavaním všetkých ekologických zásad, budeme vedieť odovzdať planétu aj ďalším generáciám v rovnovážnej kondícii“.
Malý záujem
Ako ďalej vyplýva z prieskumu, nesúhlasné stanovisko vyjadril len Milan Krajniak, a to pri otázkach aktívneho zapájania sa vlády do útlmu využívania fosílnych palív, solárnej a veternej energie ako budúcnosti energetiky a pri otázke vytvorenia systému podpory zabezpečujúceho bezpečný, spravodlivý a udržateľný prístup k základným energiám pre znevýhodnené skupiny obyvateľstva. Vo všetkých troch prípadoch označil Milan Krajniak možnosť „skôr nesúhlasím“, bez dodatočného vysvetlenia.
Z 15 oslovených kandidátov odpovedali do termínu uzávierky len štyria – Eduard Chmelár, József Menyhárt (ktorý sa medzičasom kandidatúry vzdal), Bohumila Tauchmannová a Milan Krajniak.
Štyroch kandidátov s najvyššími preferenciami (k 19. februáru) následne SKI opätovne kontaktovala s prosbou vyplnenia dotazníka súkromnou správou na sociálnej sieti a následne aj ďalším e-mailom. “Z najhorúcejších kandidátov dodatočne zareagovala len Zuzana Čaputová. Maroš Šefčovič, Štefan Harabin a, v čase prieskumu stále kandidát, Robert Mistrík, o tému riešenia klimatickej zmeny, aj napriek dostatku času na odpoveď, záujem neprejavili,” informuje Slovenská klimatická iniciatíva.