BRATISLAVA – Národný program rozvoja výchovy a vzdelávania predloží ministerstvo školstva na rokovanie vlády v apríli až v máji spolu s prvým akčným plánom. Experti zároveň pripravia aj nultý akčný plán s úlohami, ktoré budú plniť už v tomto roku.
Rezort tiež zriadi e-mailovú adresu, na ktorú bude po predložení návrhu reformného dokumentu prijímať pripomienky rôznych školských združení a iniciatív, ako aj verejnosti. Na dnešnej tlačovej besede to povedal minister školstva Peter Plavčan.
Uvedú aj konkrétne kroky
Ministerstvo v akčných plánoch uvedie aj konkrétne kroky na uskutočnenie reformy vrátane finančného krytia. Pre jednotlivé úlohy teda budú známe potrebné sumy peňazí na ich uskutočnenie. Politici, vláda aj ľudia tak budú vedieť, koľko táto reforma stojí.
Plavčan označil naštartovanie reformy vzdelávania v regionálnom a vysokom školstve za najdôležitejšiu aktivitu rezortu školstva v roku 2016. Ako dôležité aktivity rezortu v minulom roku označil aj novelizáciu zákona o výchove a vzdelávaní, ktorou zrušili ustanovenie o najnižších počtoch žiakov v málotriedkach.
Ďalšie dôležité aktivity
Rovnako tak zvýšenie platov pedagogických a odborných zamestnancov v školstve od 1. septembra 2016 o šesť percent či prijatie novely zákona o športe. Ministerstvo školstva predložilo na odbornú diskusiu ciele Národného programu rozvoja výchovy a vzdelávania ešte na jeseň 2016.
Týkajú sa regionálneho školstva aj vysokých škôl. Cieľom bolo predstaviť odbornej verejnosti základný rámec pripravovaných zmien v oblasti výchovy a vzdelávania, začať odbornú diskusiu a získať spätnú väzbu vo forme konkrétnych podnetov.
Plavčan terčom kritiky Remišovej
Poslankyňa za hnutie OĽaNO-NOVA Veronika Remišová kritizuje odpočet Plavčana v tom, že sa len okrajovo venoval kľúčovému problému školstva, a teda zhoršujúcej sa úrovni vedomostí žiakov.
„Minister školstva uviedol len dve konkrétne opatrenia na zlepšenie úrovne žiakov – zavedenie prvouky a zvýšenie počtu hodín pre prírodovedu. Ak si však prečítame analýzu medzinárodného testovania PISA, tak zistíme, že naše deti nemajú problém s memorovaním informácii a s ich zapamätaním. V týchto otázkach totiž uspeli pomerne dobre. Najväčší problém majú s otázkami, pri ktorých je potrebné kritické myslenie a naučené poznatky treba aplikovať do praxe,” uviedla Remišová s tým, že tu nepomôže prvouka alebo viac hodín nejakého predmetu, ale je potrebné zásadne premyslieť učebné osnovy a pozrieť sa na to, či učivo podporuje zmysluplné učenie, kritické myslenie a výchovu k hodnotám.
Treba pripraviť žiakov na iný svet
Remišová tvrdí, že moderné technológie v školách síce zmenili spôsob nadobúdania informácií a ich dostupnosť, no inovatívnosť skôr spočíva v rozmýšľaní o tom, ako pripraviť žiakov a študentov na svet, ktorý je dramaticky iný ako svet pred 20 rokmi.
„Naši žiaci sa vedia naučiť vzorec kyseliny mravčej, ale nevedia, čo sa s týmto poznatkom dá robiť v praxi. Minister školstva síce sľúbil, že platy učiteľov sa budú postupne zvyšovať až do konca volebného obdobia, no len zvýšenie platov nezabezpečí kvalitných učiteľov. Minister školstva vôbec nespomínal zlepšenie prípravy učiteľov, motiváciu pritiahnuť do škôl zapálených a talentovaných učiteľov a spôsob, ako odmeňovať najlepších učiteľov, aby sme ich udržali v školách,” dodala Remišová, ktorej stanovisko poskytol Dano Mitas z komunikačného oddelenia hnutia OĽaNO-NOVA.
Foto: SITA