BRATISLAVA – Andrej Babiš má za sebou náročný rok. I keď ho strávil v kresle premiéra, musel čeliť viacerým problémom. Poďme sa spoločne pozrieť, s akými kauzami musel šéf hnutia ANO v uplynulom roku 2018 bojovať.
Rok 2018 bol pre Andreja Babiša rokom, v ktorom zasadol do kresla premiéra Českej republiky. Prezident Miloš Zeman ho po víťazstve hnutia ANO vo voľbách na konci roku 2017 poveril 31. októbra zostavením novej vlády. Nebolo to však vôbec jednoduché. Babiš nechcel zložiť koalíciu so stranami SPD a KSČM. Mal pravdepodobne obavy z toho, že kabinet zložený z týchto kontroverzných strán, by nemusel mať na Západe dobré meno.
Sociálni demokrati pod vedením vtedajšieho dočasného šéfa Milana Chovanca zas nechceli po neúspechu vo voľbách menšinový kabinet Andreja Babiša podporiť. Až po svojom sneme, ktorý sa konal vo februári 2018, začala ČSSD pod novým predsedom Janom Hamáčkom rokovať o účasti vo vláde s hnutím ANO.
Neúspech vyjednávania o vláde
Prvé rokovanie o zostavení vlády s ČSSD v apríli 2018 skončilo neúspechom. Sociálni demokrati požadovali kreslo ministerstva vnútra, čo sa Andrejovi Babišovi nepáčilo. Práve toto ministerstvo má pod palcom vyšetrovanie kauzy Čapí hnízdo.
Prezident Miloš Zeman vymenoval 6. júna Andreja Babiša opätovne premiérom. 27. júna už bolo obsadenie nového kabinetu známe a Babiš sa stal predsedom novej menšinovej vlády zloženej z predstaviteľov ANO a ČSSD. Sociálni demokrati získali aj kreslo ministra vnútra, ktoré im predtým Babiš odmietal zveriť.
Škandál ministerky
I keď Andrej Babiš aj so svojimi ministrami zložil do rúk prezidenta sľub, musel novopečený premiér krátko na to riešiť ďalší problém. Zeman odmietol menovať europoslanca Miroslava Pocheho (ČSSD) za ministra zahraničia. Post namiesto neho dočasne prebral šéf sociálnych demokratov Jan Hamáček, ktorý sedel v kresle ministra vnútra.
To však nebola jediná komplikácia, s ktorou sa musel Babiš v novej vláde zaoberať. Do problémov sa dostala aj ministerka spravodlivosti Taťána Malá (ANO). Novinári odhalili, že jej diplomová práca bola plagiátom. Po veľkom tlaku sa rozhodla odstúpiť. Vo funkcii vydržala len 13 dní.
Trestné oznámenie v kauze ČEZ
Farma Čapí hnízdo nie je jedinou kauzou, s ktorou musel Andrej Babiš zápasiť. V auguste začala polícia riešiť trestné oznámenie na českého premiéra v súvislosti s nelegálnym únikom informácií z energetického gigantu ČEZ (České energetické závody). Ide o podozrenie zo spáchania trestného činu zneužitia postavenia v obchodnom styku. V prípade dokázania viny súdom by Babišovi hrozila trestná sadzba až 10 rokov väzenia.
V spise sa hovorí, že počas predaja časti akciovej spoločnosti bulharskej spoločnosti Inecom a tiež v arbitrážnom konaní spoločnosti s Bulharskom s výškou takmer 580 miliónov eur malo dôjsť k závažnému úniku veľmi dôverných informácií. Bulharský premiér Bojko Borisov dokonca v tom čase tvrdil, že dokumenty získal práve od českého premiéra. Babiš to rázne poprel.
Kauza Čapí hnízdo a údajný únos syna
V novembri roku 2018 otriasla Českom nová kauza súvisiaca s Andrejom Babišom. Opäť ho dobehla kauza dotácie pre farmu Čapí hnízdo, ktorú mal neoprávnene čerpať cez nastrčenú firmu. Syn premiéra poskytol portálu Seznam Zprávy šokujúci rozhovor. Tvrdil v ňom, že ho kvôli prípadu Čapí hnízdo upratali na Krym a tam ho zadržiavali. On sám je v tejto veci trestne stíhaný. Novinári Babiša mladšieho vypátrali vo Švajčiarsku, kde žije so svojou matkou, bývalou otcovou manželkou.
Babišov syn v rozhovore pre server priznal, že ho odviezli v čase, keď sa začala vyšetrovať kauza spornej dotácie pre farmu Čapí hnízdo. Jeho otec vraj chcel, aby zmizol.
“Za posledné dva roky som zažil niečo šialené,” povedal na začiatku rozhovoru.
Jeho odvoz na Krym podľa neho organizovali premiérovi blízki spolupracovníci – manželia Protopopovci. Dita Protopopová pracuje ako psychiatrička a bola tiež poradkyňou na ministerstve zdravotníctva. Jej manžel Petr je zamestnaný ako vodič v Babišovej firme Agrofert. “On zneužil to, že môj otec chcel, aby som zmizol,” povedal Babiš mladší. Potvrdil, že dôvodom jeho zmiznutia bolo trestné stíhanie v kauze Čapí hnízdo.
Reportérom tiež prezradil, že mu dali na výber: Buď pôjde na Krym, alebo ho zatvoria do blázinca. V minulosti sa už raz liečil na psychiatrii v Národnom ústave pre duševné zdravie.
Priznal tiež, že sa Petra Prokopopova veľmi bál. “On mi na Ukrajine povedal – ja a tvoj otec urobíme všetko preto, aby si bol zavretý.” Andrej Babiš slová svojho syna 14. novembra poprel s tým, že jeho syn trpí závažnou duševnou poruchou – schizofréniou. To neskôr pre médiá potvrdila aj matka Babiša mladšieho. Zároveň vyzvala, aby im novinári prestali klopať na dvere, pretože to zhoršuje stav jej syna. Podľa nej nemohli ani slobodne vyjsť na ulicu.
Výzvy na odstúpenie a demonštrácie
Po vypuknutí škandálu vyzvala opozícia Andreja Babiša, aby odstúpil. Dokonca rokovala o vyvolaní hlasovania o vyslovení nedôvery. Český Senát sa postavil vo svojom uznesení z 15. novembra proti premiérovi. Tvrdí v ňom, že by Andrej Babiš nemal zostať vo funkcii šéfa vlády, pokiaľ sa nevyšetrí kauza Čapí hnízdo. Prezident Zeman Babiša opätovne podporil. Vyhlásil, že aj keď mu parlament vysloví nedôveru, on ho opäť poverí zostavením vlády. K tomu ale nedošlo, pretože parlament v hlasovaní o nedôvere Babiša podržal.
Babiš navyše svojim oponentom adresoval jasné vyhlásenie: „Ja vám iba chcem povedať, že nikdy neodstúpim. Nikdy. Nech si to všetci zapamätajú. Nikdy,“ povedal novinárom.
V strede novembra sa na sociálnych sieťach začali organizovať desaťtisíce ľudí, ktoré zvolávali demonštrácie s výzvou na rezignáciu českého premiéra. Prvá sa konala 15. novembra v Prahe na Václavskom námestí. Zúčastnili sa na nej tisíce ľudí.
Ďalší protest sa konal pri príležitosti výročia nežnej revolúcie 17. novembra v Prahe ale aj v iných mestách. Zorganizoval ju spolok Milion a nazval ju “Demisiu”. Pochod sa začal na Hradčanskom námestí, pokračoval cez Národní třídu až na Staromestské námestie. Médiá označili demonštráciu za najväčšiu od nežnej revolúcie.
Tajná zpráva z Bruselu
Začiatkom decembra informoval britský The Guardian a francúzsky Le Monde, že má k dispozícii tajnú správu týkajúcu sa Andreja Babiša. Právnici Európskej komisie v nej českého premiéra podozrievajú zo stretu záujmu. Správa tvrdí, že Babiš aj naďalej ovláda svoju bývalú firmu Agrofert. Britský denník dokonca napísal, že českým daňovým poplatníkom hrozí, že budú musieť vrátiť aspoň časť z dotácie, ktorú Agrofert získal v roku 2018. Jej výška bola 82 miliónov eur. Babiš všetky obvinenia odmietol. Analýzu EÚ označil za klamstvo s tým, že v žiadnom konflikte záujmov vraj nie je a svoje firmy neriadi ani neovláda. Takisto domietol, že by musela ČR vracať Bruselu peniaze.
Ako vidieť, vládnutie Andreja Babiša sa v roku 2018 nieslo v znamení mnohých káuz a škandálov. Uvidíme, akým smerom sa poberie v novom roku 2019.
Babiš zostáva v zoznamoch ŠtB, rozhodol európsky súd
Premiér ČR utrpel začiatkom decembra veľkú porážku. Český Respekt 10. decembra informoval, európsky súd rozhodol o tom, že Andrej Babiš zostane v zoznamoch ŠtB. Neuspel tak so svojou sťažnosťou na Slovenskú republiku, ktorú podal na Európsky súd pre ľudské práva (ESĽP) so sídlom v Štrasburgu. Český premiér sa však nenechal odradiť a vyhlásil, že spor nekončí a bude pokračovať na Slovensku.
Babišova prehra v europarlamente
Európsky parlament sa 12. a 13. decembra zaoberal kauzou dotácií pre spoločnosť Agrofert. Druhý deň rokovania schválili europoslanci drvivou väčšinou hlasov uznesenie, v ktorom žiada Európsku komisiu, aby pozastavila vyplácanie všetkých finančných prostriedkov EÚ podnikateľskému impériu českého premiéra Andreja Babiša a vymáhala navrátenie všetkých neoprávnene vyplatených prostriedkov z európskeho rozpočtu. Za uznesenie hlasovalo 434 z 751 poslancov europarlamentu.
Europoslanci poukázali na to, že Babiš mal v prvom polroku 2018 zo skupiny Agrofert prostredníctvom svojich trustových fondov príjem vo výške 3,5 milióna eur. Europoslanci upozornili, že český premiér je zároveň aj predsedom českej Rady pre európske štrukturálne a investičné fondy.
Európski zákonodarcovia tiež požiadali Európsku komisiu, aby v tomto prípade postupovala podľa politiky nulovej tolerancie a na základe nového finančného nariadenia EÚ. Ide o právnu normu upravujúcu nakladanie s rozpočtom Únie, ktorá zakazuje konflikt záujmov.