BRATISLAVA – Kauza s pokazeným poľským mäsom sa dostala až na mimoriadny parlamentný výbor. V ňom musela ministerka pôdohospodárstva Gabriela Matečná vysvetľovať celú situáciu. Podľa jej slov príslušné orgány spolu s ministerstvom pôdohospodárstva spravili všetko čo mohli, dokonca aj viac. Matečná neustále vyzýva na to, aby slovenskí spotrebitelia kupovali slovenské mäso. To z Poľska k nám však budú voziť aj naďalej.
Výboru sa okrem Gabriely Matečnej zúčastnil aj riaditeľ Štátnej veterinárnej a potravinovej správy Jozef Bireš a vedúci zastúpenia Európskej komisie na Slovensku Ladislav Miko, ktorí rovnako objasňovali situáciu ohľadne poľského mäsa. Matečná poukázala na skutočnosť, že príslušné orgány na Slovensku začali cielené kontroly vo viacerých prevádzkach na neohlásených miestach, aby sa predišlo informovaniu dodávateľov o kontrolách. Kauzu odštartovali medializované informácie o poľskom bitúnku, ktorý je podozrivý z nelegálneho obchodu s chorým dobytkom. Praktiky tajne nafilmoval reportér televízie TVN24. “Vedúci mi prikázal, aby som mäso označil ako zdravé a trochu ho prikrášlil. Bolo to hrozné, verte mi. Zo smradu hnijúceho mäsa sa vám chce vracať. Musel som ho zoškrabovať nožom, aby vyzeralo lepšie,” povedal reportér Patryk Szczepaniak. “Aj tak nevieš, čo ješ,“ povedal mu jeho vedúci, keď sa ho reportér pýtal, či mäso nie je pokazené. Bitúnok bol následne uzavretý.
Kontroly robili ešte pred tým, ako boli skutočnosti dané do výstražného systému Európskej komisie. Matečná tvrdí, že do 12 hodín od medializovania reportáže v sobotu 26. januára. Išlo napríklad o terénne kontroly mäsa, ale aj v prevádzkach, kde sa nakoniec pokazené mäso nachádzalo, pričom urobili laboratórne testy 49 odobratých vzoriek. Pomocou nich zisťovali, či sa v mäse nachádzajú antibiotiká, ktoré by boli znakom toho, že s mäsom a dobytkom nie je všetko v poriadku. Rovnako pomocou DNA testov zisťovali, či skutočne ide o hovädzie mäso a nejde o iný druh mäsa. Nekontrolovali však mäso iba z daného medializovaného bitúnku, ale aj z ostatných, ktoré sa nachádzali v Poľsku, rovnako nie len iba hovädze mäso, ale všetky druhy. “Išlo o senzorické zmeny, ako zmena farby, zápachu, konzistencie, čiže išlo o staré, pokazené mäso. Ide o tri zásielky, ktoré v súčasnosti vystopujeme a ďalších 47 vzoriek je na analýzach,” vysvetlil Jozef Bíreš.
Podľa slov Matečnej vyzvali všetkých dovozcov, ktorí do našej krajiny dovážajú mäso z Poľska, aby dovoz pozastavili do vyhlásenia zistení Európskej komisie.
Dosah na takmer 10-tisíc detí
Podľa riaditeľa Štátnej veterinárnej a potravinovej správy Jozefa Bíreša je do dnešného dňa zasiahnutých deväť prevádzok, pričom 90-percent z nich sú prevádzky verejného stravovania, ako sú reštaurácie, predškolské a školské stravovacie zariadenia. Podľa aktuálnych informácií išlo o 580 kilogramov mäsa. Ak si zoberieme, že deti dostávajú na obed 60 gramov mäsa, tak kontaminovaným mäsom mohlo byť zasiahnutých až 9666 detí – zaznelo na výbore.
Vedúci Zastúpenia Európskej komisie na Slovensku Ladislav Miko odpovedal na otázky, či nie je možné zaviesť zákaz vývozu poľského mäsa, pokiaľ nebude skontrolovaný celý proces výroby. “Je to zložitá otázka. Z hľadiska Európskej komisie sa musí podať návrh, ktorý musia schváliť všetky členské štáty cez svojich zástupcov. Čiže nejde o rozhodnutie komisie, pretože tá sa sama rozhodnúť nemôže. Máme rozsiahle skúsenosti s podobnými prípadmi nielen z Poľska, ale aj z iných krajín. Vždy sa takáto kauza z hľadiska jednotného trhu bral ako konkrétny príklad, ktorý by v rámci jednotného trhu nemal ovplyvniť ostatných výrobcov,” vysvetlil. Podľa jeho slov nie je možné urobiť dané rozhodnutie, ak sa nepreukáže systémové zlyhanie poľských štátnych kontrolných orgánov. Treba ale vysvetliť, či ide o systémové zlyhanie, alebo podvod. Doteraz sa pokazené poľské mäso dostalo do 14 krajín a od pondelka 4. februára je v Poľsku misia inšpektorov vyslaná zo strany EK.
“Ide o kriminálnu aktivitu, ktorá sa vykonávala v noci a bez supervízie veterinára. Všetci zaineresovaní ľudia sú identifikovaní a v konaní polície a prokurátora. Boli nariadené inšpekcie vo všetkých poľských bitúnkoch,” parafrázoval informáciu zástupcu hlavného veterinára v Poľsku. “My sme robili kontroly tovaru z Poľska od 1. januára, pretože je pre nás rizikovou krajinou, a preto vo zvýšenej miere kontrolujeme všetko,” povedal Bíreš.
Na Slovensku klesá počet bitúnkov
Na parlamentnej pôde odznela aj informácia, že na Slovensku klesá počet bitúnkov, čo priznal aj šéf Štátnej veterinárnej a potravinovej správy. Matečná priznala, že pred tým, ako sa schváli a registruje nový bitúnok, musí sa spraviť množstvo kontrol. Až následne je certifikát na fungovanie bitúnku vydaný.
Podľa Bíreša budú veterinári nielen v súčasnosti, ale aj v budúcnosti uplatňovať zvýšenú kontrolu na poľské potraviny. Predaju rizikových potravín – najmä v prihraničných oblastiach podľa neho pomáha aj ambulantný predaj potravín v obciach. Ten starostovia nenahlasujú veterinárnej správe. “Je minimálne nahlasovanie ambulantných predajov,” podčiarkol. Starostovia tak podľa neho nenahlasovaním predajov preberajú na seba zodpovednosť aj riziká.
Podľa opozičnej poslankyne NR SR Anny Zemanovej (SaS) sa v súčasnosti už realizujú v kauze poľského mäsa intenzívne opatrenia. “Treba sa však pýtať, či sú dostatočné, či nemohli byť vykonané razantnejšie kroky. Nedostala som na výbore odpoveď na to, prečo nemohol byť pozastavený dovoz poľského hovädzieho mäsa až do vyšetrenia rozsahu kauzy. My do dnešného dňa nevieme, či sa rizikové mäso týkalo len jedného bitúnku, či sa nekalé praktiky na bitúnku nerealizovali aj predtým, či objem mäsa nebol teda oveľa väčší, ako sa doteraz deklarovalo,” podčiarkla opozičná poslankyňa.