BRATISLAVA – Bilaterálne vzťahy, ale aj otázka rozdeľovania utečencov, energetika, prídavky na deti či spolupráca v rámci Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE) boli hlavnými témami rozhovoru štátneho tajomníka ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí Ivana Korčoka a rakúskej ministerky zahraničných vecí Karin Kneissl.
Nová šéfka rakúskej diplomacie išla na svoju prvú zahraničnú cestu dnes práve do Bratislavy, kde pricestovala vlakom. Diskutovala aj s Miroslavom Lajčákom ako predsedom 72. Valného zhromaždenia Organizácie Spojených národov.
Gesto a silný signál
„Sme veľmi radi, že prvá cesta viedla sem. Je to pre nás nielen gesto, ale aj veľmi silný signál do budúcnosti, na ktorom chceme stavať. Geografia v dnešnom v globálnom svete nehrá takú úlohu ako kedysi, ale geografická blízkosť má veľkú hodnotu,“ povedal Korčok po stretnutí.
Partneri sa zhodli, že migrácia je fenomén, ktorý tu bude veľmi dlho. Dôvodom nie sú iba konflikty na Blízkom východe, ale aj demografické a klimatické zmeny. Kneissl ocenila projekt v Gabčíkove, kde boli ubytovaní žiadatelia o rakúsky azyl, ale aj príspevky Slovenska do Líbye a Afriky.
Pripomenula, že aj rakúsky predseda vlády Sebastian Kurz tvrdí, že kvóty nie sú riešením. „Myslím si, že o tejto téme sa bude ďalej diskutovať. Treba nájsť rovnováhu, zlatú strednú cestu, aby sa táto citlivá otázka vyriešila,“ povedala s tým, že krajiny ako Taliansko a Grécko, ktoré prijali mimoriadne veľa utečencov, aj cieľové krajiny a tiež tranzitné prijali také riešenie, ktoré nebude zredukované len na kvóty.
Riešenie si teda podľa nej vyžaduje balík, v ktorom bude zahrnutý aj manažment hraníc, to, ako krajiny prispievajú do Líbye, na africký kontinent či otázky nasadenia personálu v Líbyi.
Vstúpia do visegrádu?
Kneissl sa vyjadrila aj k Visegrádskej štvorke. Zo strany slobodných, ktorá ju na tento post nominovala, v minulosti zaznelo, že Rakúsko by mohlo vstúpiť do visegrádu. „Pokiaľ poznám a pozorujem V4, tak si myslím, že nie je záujem rozšíriť tento formát. Ani z rakúskej strany nie je ambícia vstupovať do tohto formátu,“ povedala Kneissl.
Ako však dodala, treba, aby v rámci Únie diskutovali aj v menších formátoch. Spolupráca Rakúska, Slovenska a Česka známa ako Slavkovský formát, je podľa nej vhodná napríklad na riešenie regionálnych otázok.
Ako Korčok ďalej informoval, počas rokovania otvoril aj otázku vyplácania prídavkov na deti. Rakúska vláda chce totiž obmedziť vyplácanie prídavkov na deti, ktoré žijú v iných členských krajinách EÚ. Obaja sa zhodli, že na túto tému by mali hovoriť ministri práce.
„Vnímame to ako dôležitú otázku, ktorá je súčasťou európskeho práva a nezabúdajme, že mobilita je silnou a základnou otázkou fungovania vnútorného trhu,“ povedal s tým, že Slovensko očakáva, že bude striktne uplatnený systém nediskriminácie.
Hovorili aj o OBSE
„Naši občania, ktorí pracujú v Rakúsku legálne, odvádzajú svoje príspevky do rakúskych fondov, a preto očakávame, aby bolo náležitým spôsobom aj vyplácanie z týchto fondov,“ dodal Korčok. Kneissl informovala, že Viedeň chce túto otázku otvoriť na celoeurópskej úrovni.
Partneri hovorili aj o OBSE, kde je Rakúsko, Taliansko a Slovensko v tzv. predsedníckej trojke. Slovensko organizácii budúci rok predsedá. V tejto téme vidia množstvo styčných bodov. Diskutovali aj o lepšej prepojenosti ciest a železníc. Korčok podotkol, že rakúske investície na Slovensku sú v hodnote sedem miliard eur, a teda je to druhý najväčší investor na Slovensku.
Slovenské poďakovanie
Kneissl sa na úvod tlačovej konferencie po slovensky poďakovala za prijatie a dobrú úroveň vzájomných vzťahov. Ako vysvetlila, ešte žiadny rakúsky šéf diplomacie si za svoju prvú cestu nezvolil Bratislavu, ale keďže Viedeň a Bratislava sú dve najbližšie hlavné mestá na celom svete, chcela si to takto uctiť. Zároveň sa Slovenkám a Slovákom poďakovala za zdravotnú starostlivosť v Rakúsku. Práve v Rakúsku pracuje veľa Sloveniek ako opatrovateliek.
Venovala sa aj téme energetiky. Priznala, že Rakúsko nezmenilo svoj odmietavý názor na atómovú energiu, ale rešpektuje, že je na každej krajine, ako si nastaví svoj energetický mix. Ako dodala, aj Lisabonská zmluva hovorí o tom, že energetika je v kompetencii národných štátov.
Karin Kneissl ako ministerka zahraničných vecí navštívila ako prvú krajinu Slovensko. Tradíciou pritom je, že rakúski ministri zvyčajne cestujú na svoju prvú cestu do Švajčiarska. Rakúsko má novú vládu od polovice decembra, po tom, čo šéf ľudovcov Sebastian Kurz, vytvoril koalíciu so Slobodnou stranou Rakúska (FPÖ).
Tú mnohí politológovia označujú za pravicovo-populistickú, niektorí pre názory bývalého predsedu strany Jörga Haidera za krajne pravicovú. Kneissl ale nie je členkou strany, iba nominantkou. Je arabistkou, odborníčkou na Blízky východ, kde aj žila. Na túto tému často vystupovala aj v rakúskych médiách.
Zlepšenie vzťahov s krajinami V4
V januári by ešte mala navštíviť Maďarsko. Slobodní prebrali v koalícii silové rezorty, okrem ministerstva zahraničných vecí aj rezorty obrany a vnútra. Európsku politiku si vo svojej kompetencii ale ponechal bývalý šéf diplomacie a terajší premiér Kurz.
V programe FPÖ je okrem zlepšenia vzťahov s krajinami Visegrádskej štvorky aj zrušenie sankcií proti Rusku, odmietnutie európskej ústavy, sprísnenie zákona o občianstve či nesúhlas s pristúpením Turecka do EÚ. Na proeurópskom smerovaní krajiny je v koalícii dohoda, Kurz to demonštroval aj tým, že na prvú návštevu išiel do Bruselu.
Foto: SITA / Diana Černáková