Top

Podmienky držania expanzných zbraní sa sprísnia

BRATISLAVA 14. mája (SITA) – Podmienky držania expanzných zbraní a ich predaj cez internet sa sprísnia. Vyplýva to z novely zákona o zbraniach a strelive, ktorú dnes schválil parlament. Poslanci návrh prerokovali v skrátenom legislatívnom konaní. Expanzné zbrane sú znefunkčnené zbrane, ktoré sa však ďalšou úpravou dajú prerobiť na schopné streľby. “Podnetom na vypracovanie návrhu zákona je zavedenie evidencie expanzných zbraní pre ich masívne rozšírenie, čo by mohlo viesť k reálnemu ohrozeniu bezpečnostnej situácie v Slovenskej republike,” vysvetľuje ministerstvo vnútra, ktoré právnu normu vypracovalo.

Novela zavádza povinnosť ohlásiť na políciu nadobudnutie expanznej zbrane upravenej zo štandardnej strelnej zbrane a predložiť ju na zaevidovanie. Na základe zaevidovania bude vydaný preukaz zbrane. Upravuje sa aj postup pri úprave zbraní na expanzné. “Konkrétne sa ustanovuje povinnosť upravenú zbraň označiť expanznou značkou,” píše sa v návrhu. Zmeny v legislatíve sa týkajú aj internetového predaja zbraní. Ponechá sa možnosť takéhoto predaja medzi držiteľom zbrojnej licencie a inou osobou, ktorá má oprávnenie v rámci svojej podnikateľskej činnosti na nákup a predaj zbraní a streliva. Novela zároveň zavádza povinnosť Slovenskej poľovníckej komory oznámiť policajnému zboru odňatie poľovného lístka, ktorý má byť podmienkou na vydanie zbrojného preukazu na poľovné účely.

Každý, kto kúpi expanznú zbraň, ju podľa ministra vnútra Roberta Kaliňáka bude musieť registrovať na polícii. Každá takáto zbraň bude mať svoj preukaz ako majú štandardné zbrane ostatných skupín. Preukaz zbrane zvýšil prehľad o pohybe zbrane, jej predaji, dodal. Minister pripomenul, že novela ruší internetový predaj expanzných zbraní. To, že sa to v minulosti povolilo, označil Kaliňák „za veľkú chybu“.

Policajti by po schválení návrhu dostali väčšie kompetencie pri zadržaní zbraní. Novela totiž rozširuje dôvody na predbežné zaistenie zbrane. “Ide o prípady, keď môže byť ohrozený život alebo zdravie osôb alebo sú pochybnosti o zdravotnej, psychickej alebo odbornej spôsobilosti držiteľa zbrojného preukazu,” uvádza ministerstvo vnútra. Okrem toho ak si posudzujúci lekár alebo psychológ všimne zmenu zdravotnej alebo psychickej spôsobilosti držiteľa zbrojného preukazu, musí to po novom bezodkladne oznámiť polícii. “Ide o skrátenie takejto lehoty, ktorá je v súčasnosti päť pracovných dní,” uvádza správa.

Poslanec za KDH Marián Radošovský uspel s pozmeňujúcim návrhom, ktorým presadil, že držitelia zbrane budú môcť za poplatok dať svoju zbraň do úschovy na polícii. Parlament schválil aj pozmeňujúci návrh Mariána Kovačócyho (Smer-SD). Príslušníci ozbrojených síl a ozbrojených zborov podľa neho nebudú musieť opätovne pri získavaní zbrojného preukazu dokladovať psychickú spôsobilosť posudkom od klinického psychológa. Kovačócy to vysvetľoval tým, že policajti a vojaci absolvujú prijímacie konanie, kde jednou zo základných preverovaných náročných podmienok prijatia je, že sú zdravotne, telesne a duševne spôsobilí na výkon štátnej služby. Poslanec za Smer pripomenul, že príslušníci silových zložiek vykonávajú štátnu službu so zbraňou, pravidelne cvičia a absolvujú previerky zo streleckej prípravy aj v záťažových situáciách.

Účinnosť novely zákona o strelných zbraniach a strelive sa navrhuje od 1. júla 2015. Legislatívu začali pripravovať ešte minulý rok. Vo februári tohto roku sa objavili informácie, že zbrane, ktoré použili teroristi pri útoku vo Francúzsku, mohli pochádzať zo Slovenska. Údajne išlo pôvodne o expanzné zbrane kúpené cez internet, ktoré neskôr upravili a zabíjali s nimi v Paríži.

Sulík sa sťažuje socialistom na rozhodnutie Fica v Bruseli

BRATISLAVA 14. mája (SITA) – Europoslanec a predseda strany Sloboda a Solidarita (SaS) Richard Sulík sa na slovenského premiéra Roberta Fica sťažuje v Bruseli. Ako informoval Sulík dnes na tlačovej besede, o rozhodnutí Fica neodpovedať na otázky dvoch slovenských denníkov (Denník N a denník SME, pozn. SITA) informoval predsedu Frakcie socialistov a demokratov v EP Gianniho Pittellu. „Oni sú hákliví na obmedzenie slobody tlače. Mali by o tom vedieť,“ povedal Sulík. Zároveň položil otázku Európskej komisii, či takýto postoj Fica a členov vlády je zlučiteľný s demokratickými zásadami a objektívnosťou. Sulík upozorňuje, že niektoré médiá a novinári na svoje otázky dostávajú odpoveď, že žiadnu odpoveď nedostanú. „Takýto krok sa javí byť v priamom rozpore s princípom rovnakého prístupu k médiám, princípom rovnosti, v rozpore so zákazom diskriminácie, či slobodou prejavu,“ napísal Sulík. Zaujíma ho, či predmetný postup je v súlade s právom a princípmi únie a čo môže EÚ urobiť na ochranu základných práv. Predseda SaS zároveň požiadal príslušný výbor europarlamentu, aby sa tým zaoberal.

Sulík tiež napísal na úrad vlády žiadosť o informáciu, akým spôsobom dokáže úrad vysvetliť zlučiteľnosť rozhodnutia premiéra so zákonom o periodickej tlači. Ten podľa neho stanovuje, že orgány verejnej moci sú povinné poskytovať informácie o svojej činnosti na základe rovnosti.

Slovenská vláda sa v pondelok rozhodla, že nebude komunikovať s Denníkom N a premiér Robert Fico rovnako zakázal komunikáciu s periodikom všetkým ministerstvám. Dôvodom je podľa kabinetu “dlhodobé tendenčné informovanie o práci kabinetu zo strany denníka, ktoré vyvrcholilo odštartovaním samolepkovej politickej antikampane. Podľa vyjadrenia úradu sa denník touto aktivitou bezprecedentne pridal k opozičným politickým subjektom, a preto vláda nevidí zmysel v ďalšej komunikácii s ním.

Agentúra SITA vydá aj zvukovú správu

Smer dá minimálne dôchodky úspešným športovcom

BRATISLAVA 14. mája (SITA) – Medailisti z olympijských, paralympijských alebo deaflympijských hier, ako aj majstrovstiev sveta, a zlatí majstri Európy budú mať garantovaný minimálny dôchodok od 500 do 750 eur. Vyplýva to z návrhu zákona o príspevku športovému reprezentantovi, ktorý dnes schválil parlament. Právnu normu predložili poslanci za Smer-SD Otto Brixi, Anton Martvoň, Dušan Čaplovič a Dušan Galis. Pôvodne chceli vládni zákonodarcovia medailistom z olympijských, paralympijských alebo deaflympijských hier, ako aj zlatým majstrom sveta a Európy garantovať dôchodok vo výške 550 až 800 eur podľa medailového umiestnenia. Martvoň však pozmeňujúcim návrhom rozšíril okruh športovcov aj o strieborných a bronzových z majstrovstiev sveta, pričom sa znížila výška dôchodku o 50 eur.

Ak dôchodok reprezentačných športovcov bude nižší ako 500 až 750 eur, štát im ho dorovná, v prípade bronzových medailistov z olympiády a majstrovstiev sveta na úroveň 500 eur, strieborných na 600 eur a zlatých víťazov na 750 eur. Zlatí majstri Európy si budú môcť nárokovať dôchodok 500 eur. O príspevok budú môcť požiadať medailisti až po dovŕšení dôchodkového veku.

Vrcholoví reprezentanti vynakladajú podľa poslancov za stranu Smer-SD úsilie, aby dosiahli životné úspechy a ocenenia a nemajú preto dostatočný priestor venovať sa iným oblastiam, v ktorých by si zabezpečili peniaze potrebné na bežný život. “Chceme pomôcť udržať dôstojnú životnú úroveň vrcholovým športovcom na dôchodku, ktorí sa zaslúžili o prezentovanie dobrého mena Slovenska, respektíve niekdajšieho Československa v zahraničí,” povedal Martvoň.

Návrh zákona predkladatelia považujú zároveň za prínos aj pre mladých ľudí, ktorí by takto mohli získať ešte väčšie odhodlanie venovať svoj život športovej oblasti s následnou možnosťou reprezentovať Slovenskú republiku na medzinárodných športových podujatiach.

Ak športový reprezentant dosiahol viacero medailových ocenení, bude mať nárok len na jeden príspevok, a to v sume prislúchajúcej najvyššiemu medailovému oceneniu.

Vláda by nemala siahať na protikrízový fond, vyhlásil Bugár

BRATISLAVA 14. mája (SITA) – Avizované snahy premiéra Roberta Fica využiť peniaze z bankového fondu na iné účely sú podľa predsedu strany Most-Híd Bélu Bugára zlou správou pre občanov. Ako povedal dnes pre agentúru SITA, v prípade ďalšej krízy alebo problémov bankového sektoru môžu tieto zdroje chýbať. Upozornil, že Slovensko má najvyšší bankový odvod v Európskej únii, jeho výška mnohonásobne prevyšuje výšku odvodu vo väčšine európskych štátov. Na využitie týchto prostriedkov zmenou zákona pri riešení kauzy Váhostav dostala vláda voľnú ruku. Podľa predsedu Mostu-Híd Bélu Bugára je to veľmi nebezpečný precedens, ktorý môže mať vážne dopady na občanov. „Z tohto protikrízového fondu sa pomaly stáva rezerva predsedu vlády. Avšak premiér Fico by nemal zabúdať, že tieto peniaze sú určené na ochranu vkladov občanov v prípade krízy, nie na jeho rozhadzovanie,“ vyhlásil Bugár. Preto by podľa neho vláda nemala siahať na tieto zdroje v protikrízovom fonde.

Vláda pritom podľa ekonomického poradcu predsedu Mostu-Híd Tomáša Meravého sľubovala, že vysoký bankový odvod bude dočasný a bude slúžiť výlučne na naplnenie protikrízového fondu vo výške jednej miliardy eur. „Vláda nedávno porušila aj deklarovaný účel bankového odvodu a potvrdila, že rýchle naplnenie fondu nemalo poslúžiť na vytvorenie vankúša pre budúce finančné krízy, ale na vytvorenie samoobslužnej kasy, ktorú vláda v prípade potreby použije na krátkozraké politické ciele,“ uviedol Meravý. Potvrdil to podľa neho aj premiér Fico, keď avizoval, že tieto zdroje môžu slúžiť na kúpu Slovenských elektrárni.

Snahy o použitie štátnych finančných aktív na zoštátňovanie firiem sú podľa strany Most-Híd škodlivé. Peniaze daňových poplatníkov budú podľa Meravého premrhané na krok, ktorý povedie k zhoršeniu hospodárenia dotknutých firiem, ako aj k nárastu korupcie a plytvania. „Ako hospodária subjekty riadené politickými nominantmi môžeme už des veľmi dobre vidieť na príklade nemocníc, ktoré plytvajú peniazmi na nákupy predražených prístrojov a služieb, pričom dlh nemocníc neustále rastie,“ dodal Meravý.

Porošenko nazval minskú dohodu pseudoprímerím

BERLÍN 13. mája (SITA/Reuters) – Ukrajinský prezident Petro Porošenko nazval v stredu februárovú minskú dohodu “pseudoprímerím”. Učinil tak v rozhovore pre nemeckú televíznu stanicu ZDF, ktorý by mala stanica odvysielať v stredu. V útržkoch z rozhovoru s Porošenkom, ktoré stanica ZDF zverejnila v predstihu, ukrajinský prezident na otázku či prístav Mariupoľ čelí hrozbe proruských povstalcov, ktorý by ho chceli prepojiť s anektovaným Krymským polostrovom, odpovedal “určite”. Rusko podporu povstalcov na území dlhodobo popiera a z porušovania prímeria zároveň obviňuje vládu v Kyjeve.

Napriek dohode o prímerí medzi ukrajinskými vládnymi jednotkami a proruskými povstalcami podpísanej v bieloruskej metropole vo februári tohto roku stále dochádza k intenzívnym bojom najmä v okolí mesta Šyrokyne, v blízkosti strategického ukrajinského prístavu Mariupoľ. Nemecká kancelárka Angela Merkelová ešte pred stredajším rokovaním s Porošenkom v Berlíne taktiež vyjadrila nespokojnosť s neustálym porušovaním prímeria v oblasti. Americký minister zahraničia John Kerry v stredu zároveň vyzval zúčastnené strany na ukončenie bojov pri Šyrokyne, pričom jeho výzvu podporilo aj NATO.

NATO a Kyjev znepokojujú reči o jadrových zbraniach na Kryme

ANTALYA 13. mája (SITA/Reuters) – NATO a Ukrajina vyjadrili v stredu znepokojenie z ruských vyjadrení o možnom umiestnení jadrových zbraní na Kryme, ktorý Moskva jednostranne anektovala. “Sme hlboko znepokojení z vyjadrení ruského vedenia týkajúcich sa možného budúceho umiestnenia jadrových zbraní a ich transportných systémov na Kryme, čo by bolo destabilizujúce,” uviedli ministri zahraničia NATO a Ukrajiny v spoločnom stanovisku po stretnutí v Turecku.

Predstaviteľ ruského ministerstva zahraničia v marci uviedol, že Moskva má právo umiestniť na Kryme jadrové zbrane. Dodal však, že o takýchto plánoch zatiaľ nevie. Stanovisko aliancie tiež vyzýva Rusko, aby zastavilo “pokračujúcu a úmyselnú destabilizáciu východnej Ukrajiny”. Rusko stále popiera, že by poskytovalo vojakov alebo zbrane na podporu povstania na východe Ukrajiny, z čoho ho obviňuje Kyjev aj Západ.

Ministri zahraničia krajín Severoatlantickej aliancie, ktorých zamestnáva viac než rok predovšetkým konflikt na Ukrajine, sa v utorok stretli v tureckej Antalyi, aby prediskutovali viaceré témy siahajúce od Islamského štátu v Iraku a Sýrii až po konflikt v Líbyi. Stretnutím v Turecku, ktoré zdieľa s Irakom a Sýriou 1200-kilometrovú hranicu, chce NATO ukázať, že neprehliada ani znepokojenie svojich južných členov, podobne ako v prípade Ukrajiny zvýšila aliancia svoju prítomnosť u svojich východných spojencov obávajúcich sa konania Ruska.

Poslanci Siete na voľbu šéfa NKÚ nepôjdu, je to tragikomédia

BRATISLAVA 13. mája (SITA) – Nezaradení poslanci Národnej rady SR Miroslav Beblavý a Martin Fedor, ktorí sú členmi mimoparlamentnej strany Sieť, sa nezúčastnia na voľbe predsedu Najvyššieho kontrolného úradu (NKÚ). Ak by bol Žilinka jediným kandidátom, Beblavý a Fedor by sa na voľbe zúčastnili. Obaja sa totiž podpísali aj pod jeho kandidatúru. Ako povedal dnes pred novinármi predseda Siete Radoslav Procházka, voľba predsedu NKÚ je tragikomédia, na ktorej sa Sieť nezúčastní. “Zostávam presvedčený, že kandidát opozície Maroš Žilinka by bol dobrým predsedom NKÚ. Ani jeden z poslancov Siete nebude robiť komparz v predstavení režírovanom zo Súmračnej ulice. Vládna strana nepotrebuje na čelo NKÚ dozorcu, ale spolupáchateľa,” vyhlásil Procházka.

Procházka upozornil, že úlohu, ktorú v minulom volebnom období pri voľbe generálneho prokurátora urobil vtedajší poslanec SDKÚ-DS Stanislav Janiš navrhnutím Dobroslava Trnku, teraz pri NKÚ splnili Pavol Frešo (SDKÚ-DS) nomináciou Karola Mitríka a Marián Kvasnička (ešte ako člen poslaneckého klubu KDH) a Štefan Kuffa (OĽaNO) návrhom Henriety Crkoňovej. “Vládna strana využila pomery v SDKÚ-DS, KDH a OĽaNO na to, aby na čelo NKÚ presadila vlastného kandidáta,” zdôraznil.

Predsedu poslaneckého klubu KDH Pavla Abrhana reakcia Siete prekvapila. „Nepočul som, že by Sieť dala takú istú podmienku ako Smer, bola by to pre mňa prekvapujúca zhoda,“ povedal pre agentúru SITA Abrhan s tým, že Smer zvolenie opozičného kandidáta podmieňoval podporou celej opozície. Podľa neho Marián Kvasnička vystúpením z poslaneckého klubu KDH ukázal, že opozícia má jediného kandidáta. „Ak poslanci Smeru chcú dodržať slovo Roberta Fica a neurobiť z neho klamára, mali by Žilinku zvoliť za predsedu NKÚ,“ dodal.

Poslanci podali tri návrhy kandidátov na voľbu predsedu NKÚ SR. Poslanec SDKÚ-DS Pavol Frešo navrhol na tento post Karola Mitríka, ktorý bol v rokoch 2002 až 2006 poslancom NR SR a zastával aj funkciu riaditeľa Slovenskej informačnej služby (SIS). Podpredseda NR SR a predseda strany KDH Ján Figeľ navrhol na post predsedu NKÚ SR Maroša Žilinku, ktorého do funkcie navrhuje ďalších 60 poslancov za KDH, Most-Híd, OĽaNO a SaS, ako aj ďalší opoziční poslanci. Maroš Žilinka je prokurátor – zástupca riaditeľa odboru ekonomickej kriminality Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry SR a pôsobil aj ako štátny tajomník Ministerstva vnútra SR. Poslanci Marián Kvasnička z KDH a Štefan Kuffa z OĽaNO navrhli Henrietu Crkoňovú.

Voľba predsedu NKÚ SR sa bude konať 19. mája na 51. schôdzi NR SR, rokovanie o kandidátoch sa začne o 14:00 a hlasovanie sa uskutoční o 17:00. Za predsedu NKÚ SR bude zvolený kandidát, ktorý získa v hlasovaní nadpolovičnú väčšinu hlasov prítomných poslancov.

Tlačový nštitút vyzval Fica na zmenu rozhodnutia ignorovať Denník N

VIEDEŇ 13. mája (SITA) – Medzinárodný tlačový inštitút (IPI) dnes vyzval slovenského premiéra Roberta Fica na zmenu rozhodnutia neposkytovať informácie slovenskému Denníku N v dôsledku nespokojnosti s jeho spôsobom informovania o činnosti kabinetu. Podľa zverejneného vyhlásenia IPI “by vlády nikdy nemali rozhodovať, ktorým médiám by malo alebo nemalo byť umožnené ich pokrývať”. IPI v tejto veci tvrdí, že pre predstaviteľov vlády nepríjemné “kritické informovanie je často potrebné pre preberanie zodpovednosti a schopnosť robiť informované rozhodnutia ako dve veci základné pre zdravú demokraciu”. Inštitút preto žiada premiéra o “prijatie kritického pohľadu súvisiaceho s výkonom verejnej funkcie a o odpovedanie na otázky zo strany všetkých médií na základe rovnosti”. Inštitút so sídlom vo Viedni v tejto veci zároveň poukázal na dlhoročné problémy slovenského premiéra so slovenskými médiami vrátane slovných útokov a súdnych sporov.

Slovenská vláda sa v pondelok rozhodla, že nebude komunikovať s Denníkom N a premiér Robert Fico rovnako zakázal komunikáciu s periodikom všetkým ministerstvám. Dôvodom je podľa kabinetu “dlhodobé tendenčné informovanie o práci kabinetu zo strany denníka, ktoré vyvrcholilo odštartovaním samolepkovej politickej antikampane. Podľa vyjadrenia úradu sa denník touto aktivitou bezprecedentne pridal k opozičným politickým subjektom, a preto vláda nevidí zmysel v ďalšej komunikácii s ním.

Parlament schválil zavedenie minimálneho dôchodku

Správa “NR SR: Parlament schválil zavedenie minimálneho dôchodku” – rozšírená v treťom a štvrtom odseku o reakciu premiéra Roberta Fica a ministra práce a sociálnych vecí Jána Richtera

BRATISLAVA 13. mája (SITA) – Parlament schválil novelu zákona o sociálnom poistení, ktorou sa od začiatku júla tohto roka na Slovensku zavedie minimálny dôchodok. Podmienkou pre nárok na minimálny dôchodok bude získanie najmenej 30 rokov dôchodkového poistenia. Pre ľudí, ktorí počas života nadobudli 30 rokov dôchodkového poistenia, bude minimálny dôchodok tvoriť 136 % zo sumy životného minima, čo pre tento rok predstavuje 269,5 eura. Suma minimálnej penzie sa bude zvyšovať za každý ďalší rok dôchodkového poistenia o 2 percentuálne body a od 40 rokov o 3 percentuálne body. Napríklad pri 45 rokoch dôchodkového poistenia by minimálna penzia v tomto roku predstavovala 340,8 eura.

Nízkopríjmoví sporitelia v druhom pilieri budú mať pritom nárok na nižší minimálny dôchodok od štátu ako ľudia s nízkymi zárobkami, ktorí v druhom pilieri neboli. Minimálna penzia sa bude sporiteľom znižovať v takom pomere, v akom v jednotlivých rokoch išli ich dôchodkové odvody na ich osobné účty v druhom pilieri voči celkovým starobným dôchodkovým odvodom. Do dôchodkového príjmu sa pri posudzovaní nároku na minimálny dôchodok nebudú započítavať doživotné penzie z druhého piliera.

Opoziční poslanci na čele s bývalým ministrom práce a sociálnych vecí Jozefom Mihálom (SaS) počas parlamentnej rozpravy avizovali, že novelu zákona pre diskrimináciu sporiteľov napadnú na Ústavnom súde SR. “Môže to opozícia urobiť, ale na takýto postup nevidíme absolútne žiadny racionálny dôvod,” povedal na tlačovej besede premiér Robert Fico. Podľa neho nikto nemá záujem vyháňať ľudí z druhého piliera. “Dôchodky, ktoré boli vyplatené po prvých desiatich rokoch, ukázali, čo za mizériu je druhý pilier ako taký,” povedal Fico. Všetky okolité krajiny podľa neho druhý pilier zlikvidovali. “Česká republika je dnes v stave, že idú zrušiť druhý pilier ako taký, pretože sa ukazuje ako nebezpečný, nevýhodný a hazardný,” upozornil predseda vlády.

Podľa ministra práce a sociálnych vecí Jána Richtera je na slobodnom rozhodnutí poistenca, aby sa rozhodol, či zostane len v prvom priebežnom pilieri alebo bude aj v druhom penzijnom pilieri. “Ak sa rozhodne ísť do druhého piliera, druhý pilier bol zriadený pre zhodnocovanie a myslím si, že by bolo absolútne škodné a chybné, aby všetci daňoví poplatníci sa skladali na zlé hospodárenie a investovanie súkromných dôchodkových správcovských spoločností,” povedal. V druhom pilieri by podľa ministra nemal byť človek, ktorý by mal mať minimálny dôchodok. “Druhý pilier je zaujímavý pre sporiteľa, ktorý sporí minimálne 25 rokov a má príjem nad priemer mzdy v národnom hospodárstve,” zdôraznil Richter.

Poberateľ minimálnej penzie po zavedení najnižšieho možného dôchodku už nebude odkázaný na to, aby žiadal úrad práce a sociálnych vecí o dávku v hmotnej núdzi. Suma minimálneho dôchodku má byť v jednotlivých prípadoch o približne 10 eur až 23 eur vyššia, ako je v súčasnosti súčet sumy dôchodku a dávky v hmotnej núdzi, na ktorú má penzista nárok. Sumy minimálneho dôchodku sa budú každoročne valorizovať k 1. januáru, a to podľa vývoja životného minima.

Nárok na minimálny dôchodok vznikne dovŕšením dôchodkového veku s obdobím dôchodkového poistenia aspoň 30 rokov poberateľom starobného dôchodku, predčasného starobného dôchodku, ktorý je po dovŕšení dôchodkového veku starobným dôchodkom a invalidného dôchodku bez ohľadu na mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Minimálnu penziu by malo v tomto roku dostávať približne 75 tisíc poberateľov dôchodkových dávok. Zavedenie minimálneho dôchodku si má v druhom polroku tohto roka vyžiadať 16,4 mil. eur a v roku 2016 majú náklady predstavovať 31 mil. eur.

Parlament nepodporil pozmeňujúci návrh poslanca Ivana Švejnu (Most-Híd), aby sporitelia v druhom pilieri pri priznaní plnej sumy minimálneho dôchodku z prvého piliera previedli svoje penzijné úspory v druhom pilieri na účet Sociálnej poisťovne. Podľa neho by sa týmto postupom “sanovali“ možné straty vznikajúce v druhom pilieri a zároveň by sa odstránila diskriminácia sporiteľov voči poistencom, ktorí v druhom pilieri nie sú. Podľa Švejnu by totiž mali mať nárok na rovnakú výšku minimálneho dôchodku všetci poistenci.

Novelou zákona sa od 1. januára 2016 zavádza pre penzistov vyrovnávací príplatok. Jeho cieľom je dorovnať rozdiel medzi sumami českého starobného dôchodku a slovenského starobného dôchodku a sumou fiktívneho starobného dôchodku, na ktorý by mali ľudia nárok, ak by sa spoločný štát nerozdelil. Bude sa to vzťahovať na osoby poberajúce dôchodok zo SR a ČR, ak získali najmenej 25 československých rokov dôchodkového poistenia pred 1. januárom 1993 a získali v období od 1. januára 1993 do 31. decembra 2003 aspoň 1 rok dôchodkového poistenia podľa právnych predpisov SR.

Lavrov povedal Kerrymu, že sankcie vedú do slepej uličky

MOSKVA 12. mája (SITA/Reuters) – Ruský minister zahraničia Sergej Lavrov v utorok svojmu americkému kolegovi Johnovi Kerrymu povedal, že pokusy tlačiť na Rusko sankciami povedú len do slepej uličky. Informoval o tom ruský rezort diplomacie na svojej webovej stránke. Lavrov podľa týchto údajov tiež uviedol, že Rusko je pripravené na konštruktívnu spoluprácu so Spojenými štátmi, avšak na základe rovnocenného partnerstva a neskloní sa pod tlakom, aby sa vzdalo svojich národných záujmov.

Kerry uviedol, že rokovania s Lavrovom ako aj prezidentom Vladimirom Putinom boli “úprimné” a dôležité je ostať v kontakte. Kerry rokoval s Lavrovom viac než štyri hodiny predtým, než sa v čiernomorskom letovisku Soči zišiel aj s Putinom. “Mal som úprimné diskusie s prezidentom Putinom a ministrom zahraničia Lavrovom o kľúčových témach vrátane iránskych rokovaní, Sýrie a Ukrajiny,” uviedol Kerry na Twitteri. V otázke globálnych tém “je dôležité zachovať komunikačné spojenia medzi USA a Ruskom otvorené,” poznamenal.

Vzťahy medzi Ruskom a Západom sú po anexii Krymu a vypuknutí ukrajinského konfliktu najhoršie od studenej vojny. EÚ aj USA zaviedli proti Moskve diplomatické aj ekonomické sankcie, čím vyvolali sériu odvetných opatrení zo strany Kremľa. Rusko zároveň dlhodobo popiera obvinenia Západu, že na Ukrajine podporuje proruských povstalcov.

Richter obhajuje nižšie minimálne penzie pre sporiteľov

BRATISLAVA 12. mája (SITA) – To, že budú mať sporitelia v druhom pilieri nárok na nižší minimálny štátny dôchodok, nie je podľa ministra práce a sociálnych vecí Jána Richtera protiústavné. Ako uviedol, o tomto kroku sa radil s právnikmi. “Nerovnaké postavenie je prípustné, ak je odôvodnené a primerané,“ uviedol minister v parlamentnej rozprave k zavedeniu minimálneho dôchodku. Z tohto dôvodu tvrdí, že nižšie minimálne penzie pre sporiteľov nie sú v rozpore s Ústavou SR. “Odmietam, že by to bolo diskriminačné a protiústavné,“ zdôraznil šéf rezortu práce a sociálnych vecí.

Pozmeňujúci návrh, podľa ktorého majú mať sporitelia v druhom pilieri nárok na nižší minimálny dôchodok od štátu, počas rozpravy ostro kritizovali viacerí opoziční poslanci. Podľa poslanca za KDH Júliusa Brocku ide o protiústavný, diskriminačný návrh. „Týmto návrhom trestáte ľudí, ktorí dávno pochopili, že sa nemajú spoliehať na štát,“ povedal. Ako ďalej uviedol, poslanci za KDH za takúto pozmenenú podobu návrhu novely zákona o sociálnom poistení nebudú hlasovať. “Tento návrh musí skončiť na ústavnom súde,“ upozornil poslanec za KDH. Brocka preto podal návrh, aby parlament nepokračoval v rokovaní o novele zákona o sociálnom poistení.

Poslanci tak skončili rozpravu k návrhu na zavedenie minimálneho dôchodku. Krátko po 19:00 predsedajúci schôdze Miroslav Číž ukončil štvrtý rokovací deň 51. schôdze parlamentu.

Kuba a USA si čoskoro navzájom vymenujú veľvyslancov

HAVANA 12. mája (SITA/AP) – Kubánsky prezident Raúl Castro povedal, že Kuba a USA si navzájom vymenujú veľvyslancov, hneď ako Spojené štáty koncom mája odstránia ostrov zo zoznamu štátov sponzorujúcich terorizmus. Castro sa tak vyjadril v utorok v Havane po návšteve francúzskeho prezidenta Francoisa Hollanda. USA a Kuba majú momentálne namiesto ambasád s veľvyslancami len misie nižšej úrovne. Prezident Barack Obama v apríli oznámil svoje rozhodnutie odstrániť Kubu z teroristického zoznamu, čo sa považovalo za prekážku otvoreniu plnohodnotných veľvyslanectiev. Čakacia lehota 45 dní na odstránenie zo zoznamu sa skončí 29. mája. Castro a Obama už v decembri oznámili, že budú pracovať na obnovení vzájomných diplomatických vzťahov, ktoré boli zmrazené niekoľko desaťročí.