Top

Putin ponúkol Grécku spoluprácu pri projekte Turecký prúd

Vyšlo aj v EKO

ATÉNY 7. mája (SITA, Reuters) – Rusko je ochotné poskytnúť financovanie gréckym spoločnostiam, ktoré sa zapoja do prác na novom plynovode z Ruska do Turecka. Uviedol to podľa tlačovej služby Kremľa vo štvrtok ruský prezident Vladimir Putin v telefonickom rozhovore s gréckym premiérom Alexisom Tsiprasom. Podobný návrh mal Putin podľa Kremľa prezentovať už v apríli počas Tsiprasovej návštevy Moskvy. O telefonáte Putina s Tsiprasom predtým informoval úrad gréckeho premiéra, podrobnosti však neposkytol.

Rusko sa v decembri minulého roka vzdalo projektu Južný prúd. Plynovod mal privádzať ruský plyn popod Čierne more do Bulharska. Moskva teraz presadzuje plány na výstavbu tzv. Tureckého prúdu. Plynovod by mal prepravovať zemný plyn z Ruska cez Čierne more a odtiaľ ďalej do Grécka. Zámer je v súlade s plánmi Moskvy neexportovať plyn od roku 2019 cez Ukrajinu.

Netanjahuovi sa na poslednú chvíľu podarilo vytvoriť vládu

JERUZALEM 6. mája (SITA/AP) – Izraelskému premiérovi Benjaminovi Netanjahuovi sa v stredu podarilo zavŕšiť rokovania o vytvorení koaličnej vlády, na ktoré mu prezident Reuven Rivlin po prvotnom neúspechu stanovil novú dvojtýždňovú lehotu. Podľa vyhlásenia Rivlinovej kancelárie líder pravicovej strany Likud (Zjednotenie) necelú hodinu pred vypršaním telefonicky oznámil dosiahnutie dohody, čo následne potvrdil jeden z Netanjahuových spolupracovníkov. Výsledkom náročných rokovaní je spojenie Likudu s viacerými stranami, s ktorými bude mať v 120-člennom parlamente tesnú väčšinu v podobe 61 kresiel. Netanjahuova strana zvíťazila v marcových predčasných voľbách so ziskom 30 kresiel. Vytvorenie novej vlády znamená, že premiér úradujúci od roku 2009 zostane vo funkcii dlhšie, než ktorýkoľvek z jeho predchodcov. Počas celej takmer 67-ročnej existencie Izraela ešte nikdy nemala niektorá zo strán v Knesete absolútnu väčšinu.

Kaník na šéfa NKÚ podporil Žilinku, nie Frešovho kandidáta

BRATISLAVA 6. mája (SITA) – Poslanec NR SR za SDKÚ-DS Ľudovít Kaník nepodporí na post predsedu NKÚ Karola Mitríka, čo je kandidát straníckeho predsedu Pavla Freša, ale kandidáta troch opozičných klubov KDH, Most-Híd a OĽaNO Maroša Žilinku. Kaník sa dnes už podpísal pod Žilinkovu kandidatúru. „Pokiaľ chceme predložiť kandidáta, ktorý skutočne reprezentuje časť opozície, tak musíme predložiť kandidáta, ktorý má podporu. Žilinka získal podporu troch klubov i viacerých nezaradených poslancov. Odmietam podporiť aj ten najlepšíí návrh, ktorý nemá podporu opozície, pretože potom to nie je návrh opozície, ale Smeru,“ povedal Kaník dnes pre agentúru SITA. Podľa neho totiž kandidát, ktorý nemá podporu opozície, je len kandidát, ktorého predloží síce opozičný poslanec, ale ten len pomôže obsadiť post vládnemu kandidátovi. „Na takejto hre sa nemôžem a nebudem podieľať,“ dodal. Okrem Kaníka z nezaradených poslancov podporili kandidatúru Žilinku aj Martin Fedor a Miroslav Beblavý, ktorí sú dnes členmi Siete.

KDH dnes získalo pre kandidatúru Maroša Žilinku na post predsedu Najvyššieho kontrolného úradu (NKÚ) po podpore od strany Most-Híd aj podporu klubu poslancov OĽaNO. Žilinka pôsobí ako prokurátor Úradu špeciálnej prokuratúry. Nebude však jediný opozičný kandidát na predsedu NKÚ. Prezídium SDKÚ-DS v pondelok na návrh predsedu Pavla Freša schválilo kandidatúru Karola Mitríka. Podľa povolebnej dohody kandidáta navrhovala SaS, ktorá neuspela s Kamilom Krnáčom ani s Vladimírom Klimešom, teraz chce navrhnúť starostu Terchovej a bývalého poslanca NR SR Milana Laurenčíka.

Voľby predsedu NKÚ vypísal nový predseda parlamentu Peter Pellegrini (Smer-SD). Nominácie možno predkladať do 8. mája do 16:00. Vládna strana Smer-SD už oznámila, že na tento post nikoho nenavrhne.

Merkelová bude v Moskve rokovať s Putinom: Hlavnou témou opäť Ukrajina

MOSKVA 6. mája (SITA/Reuters) – Nemecká kancelárka Angela Merkelová bude počas nedeľňajšej návštevy Moskvy rokovať s ruským prezidentom Vladimirom Putinom. Potvrdil to v stredu Putinov zahraničnopolitický poradca Jurij Ušakov. Podľa jeho slov bude hlavným predmetom ich rokovaní situácia na Ukrajine. Práve tá je dôvodom odmietnutia ruského pozvania zo strany západných lídrov na sobotňajšie oslavy 70. výročia porážky fašizmu. Merkelová si však obete niekdajšieho Sovietskeho zväzu príde uctiť v nedeľu položením venca k hrobu neznámeho vojaka.

Účasť na sobotňajších moskovských oslavách, ktorým bude dominovať veľkolepá vojenská prehliadka na Červenom námestí, prisľúbilo približne 25 spomedzi takmer 70 pozvaných medzinárodných lídrov vrátane najvyšších predstaviteľov Kuby, Egypta, Číny, Indie, Vietnamu či Srbska. Naopak, lídri členských krajín EÚ pozvanie na sobotný program odmietli. Dôvodom je vlaňajšia anexia ukrajinského polostrova Krym Ruskom a prebiehajúci konflikt na východe Ukrajiny. Výnimku spomedzi lídrov krajín EÚ tvorí grécky premiér Aléxis Tsípras, český prezident Miloš Zeman, slovenský premiér Robert Fico a za francúzsku vládu príde minister zahraničných vecí Laurent Fabius. Poslední traja menovaní sa však prehliadke vyhnú.

Nemáme záujem na destabilizácii a izolácii Ruska, tvrdí Európska únia

Vyšlo aj v ZAH

PEKING 6. mája (SITA/Reuters) – Nikto nemá záujem na destabilizácii a izolácii Ruska, pričom sankcie zostávajú v platnosti len preto, lebo minské dohody o mieri na východe Ukrajiny nie sú plne implementované. V stredu počas návštevy Pekingu to študentom tamojšej univerzity povedala šéfka zahraničnej politiky EÚ Federica Mogheriniová. Zároveň zdôraznila, že porušovanie územnej celistvosti a suverenity Ukrajiny zo strany Ruska vyvoláva obavy na celom svete. “Prioritou Európy je zastavenie násilia na východe Ukrajiny,” vyhlásila s tým, že EÚ sa v tejto súvislosti sústredí na dodržiavanie minských dohôd, ktoré považuje za najlepší spôsob ukončenia ukrajinského konfliktu. Sankčná politika voči Rusku je podľa nej jedným z nástrojov, ako dosiahnuť tento cieľ. “Neskončíme s ňou, kým nebudú minské dohody plne uvedené do praxe,” povedala Mogheriniová.

Moskva popiera obvinenia Kyjeva a Západu, že na pomoc proruským povstalcom posiela vojakov aj zbrane. EÚ aj USA zaviedli voči Rusku diplomatické aj ekonomické sankcie za anexiu Krymu a jeho aktivity na východe Ukrajiny. Ruský minister Sergej Lavrov naposledy včera označil sankcie za nelegitímne a kontraproduktívne. Vyhlásil tiež, že “niekto v EÚ” sa snaží zaistiť, aby prímerie na Ukrajine nebolo dodržiavané v záujme uchovania sankcií. “Destabilizované a izolované Rusko nie je v záujme EÚ, no musia sa rozhodnúť sami,” odpovedala mu Mogheriniová.

Mogheriniová chce prehlbovať bezpečnostnú spoluprácu s Čínou

Vyšlo aj v ZAH

PEKING 6. mája (SITA/Reuters) – Európska únia si kladie za cieľ zlepšiť bezpečnostnú a obrannú spoluprácu s Čínou, obzvlášť v súvislosti so situáciou na Blízkom východe a bojom proti obchodovaniu s ľuďmi. Vysoká predstaviteľka dvadsaťosmičky pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku, podpredsedníčka Európskej komisie (EK) Federica Mogheriniová to vyhlásila po utorňajších rokovaniach na vysokej úrovni v Pekingu ako súčasti takzvaného Strategického dialógu EÚ-Čína. Jej dvojdňová návšteva sa uskutočnila v období, keď Čína začína diplomatickú ofenzívu so zameraním na rozšírenie vzťahov s Európou, ktorých jadrom je v súčasnosti obchod, a zviditeľnenie sa na medzinárodnej scéne.

Mogheriniová na spoločnej tlačovej konferencii s členom čínskej štátnej rady Jangom Ťie-čchim povedala, že s ním hovorila o “konkrétnych možnostiach” posilnenia bezpečnostných a obranných väzieb, pričom uviedla ako príklad úspešnej spolupráce protipirátsku misiu v Adenskom zálive. “Prediskutovali sme aj situáciu v Iraku a Sýrii a stručne v Líbyi, kde EÚ a Čína zdieľajú spoločné záujmy a kde naše spoločné úsilie môže priniesť skutočnú zmenu.” Podľa Mogheriniovej obe strany zároveň potvrdili postoj, že konflikt na Ukrajine môže byť vyriešený jedine diplomaticky pri “úplnom rešpektovaní ukrajinskej zvrchovanosti”. Šéfka európskej diplomacie ďalej ocenila zásluhy Pekingu vo vyjednávaní o jadrovom programe Iránu ako i jeho “dôležitú rolu” v boji proti obchodovaniu s ľuďmi ako stáleho člena Bezpečnostnej rady OSN. Stretnutie predchádza summitu EÚ-Čína, ktorý je naplánovaný v júni v Bruseli.

SDKÚ: Účasť predstaviteľov EÚ v Moskve bude slúžiť ruskej propagande

BRATISLAVA 6. mája (SITA) – Účasť vrcholových predstaviteľov členských krajín EÚ na moskovských oslavách ukončenia II. svetovej vojny bude podľa predsedu SDKÚ-DS Pavla Freša slúžiť len politickej propagande ako dôkazový materiál, že ruská agresívna politika má podporu aj na Západe. Ako povedal Frešo dnes pre agentúru SITA, je mnoho dobrých príležitostí a mnoho spôsobov, ako si uctiť pamiatku obetí II. sv. vojny. Medzi tými horšími však bude účasť slovenského predsedu vlády na oficiálnych oslavách v Moskve. “Zásluhy a účasť sovietskej armády na porážke nacizmu a ukončení II. svetovej vojny sú nespochybniteľné, no v kontexte aktuálnej bezpečnostnej situácie u nášho východného suseda je toto gesto nezrozumiteľné,” uviedol Frešo.

Na Slovensku je podľa Freša viac ako 9 100 vojnových hrobov a viac ako 2 800 pietnych miest a symbolov, ktoré sa viažu na II. sv. vojnu. “Toto sú miesta, kde si všetci doma môžeme a verím, že aj pripomenieme obete ničivej vojny, podobne ako náš prezident,” uviedol Frešo. SDKÚ-DS vyzýva všetkých občanov, pre ktorých nie je ôsmy máj len dňom pracovného voľna, ale sviatkom konca vojny, aby vzdali úctu našim predkom, vďaka ktorým dnes žijeme, položením kvetov pri ktoromkoľvek pamätníku venovanému obetiam druhej svetovej vojny. „Koniec vojny je oslavou slobody pre všetkých a náš vzťah k tejto udalosti je diametrálne iný ako má predseda vlády,” povedal poslanec NR SR za SDKÚ-DS Ľudovít Kaník.

Premiér Robert Fico už ohlásil, že 9. mája pôjde na oslavy konca druhej svetovej vojny do Moskvy. Predtým sa zúčastní na oslavách v poľskom Gdansku, na Slovensku v Liptovskom Mikuláši a ukrajinskom Kyjeve.

Európska komisia prijala stratégiu k jednotnému digitálnemu trhu

Vyšlo aj v EKO

BRATISLAVA 6. mája (SITA) – Európska komisia (EK) urobila ďalší krok k naplneniu jednej zo svojich priorít. V stredu prijala stratégiu na vybudovanie jednotného digitálneho trhu v Európe, ktorý má odstrániť regulačné obmedzenia a suplovať 28 vnútroštátnych trhov.

Ako uviedla Ingrid Ludviková zo zastúpenia EK na Slovensku, plne fungujúci jednotný digitálny trh by mohol priniesť do nášho hospodárstva 415 miliárd eur ročne a vytvoriť stovky nových pracovných miest. Zjednodušiť sa má online nakupovanie či prístup k digitálnemu obsahu. “Chcem vidieť celokontinentálne telekomunikačné siete, digitálne služby, ktoré prekračujú hranice štátov, a vlnu európskych inovatívnych začínajúcich podnikov. Chcem, aby kdekoľvek v Európe všetci spotrebitelia využívali najlepšie ponuky a každý podnik mal prístup na čo najväčší trh,” uviedol predseda komisie Jean-Claude Juncker.

Stratégia je postavená na troch pilieroch, a to lepšom prístupe spotrebiteľov a podnikov k digitálnym tovarom a službám v EÚ, vytváraní vhodných a rovnakých podmienok pre digitálne siete a rozvoj inovačných služieb a maximalizácii rastového potenciálu digitálneho hospodárstva. Obsahuje celkovo 16 opatrení, ktoré majú byť predložené do konca roka 2016.

Do poslaneckého klubu strany Most vstupuje Edit Pfundtner

BRATISLAVA 5. mája (SITA) – Nezaradená poslankyňa NR SR Edit Pfundtner vstúpila do poslaneckého klubu Most-Híd. Dnes to oznámila na tlačovej besede. Pfundtner je v parlamente od minulého roku, keď nastúpila v júni ako náhradníčka za poslanca a martinského primátora Andreja Hrnčiara, ktorý sa vzdal funkcie poslanca. Pfundtner kandidovala v roku 2012 za stranu Most-Híd, rovnako ako Hrnčiar. Do parlamentu sa však nedostala. Zo strany v roku 2012 odišla. Hrnčiar z parlamentu odišiel, aby sa spolu s Radoslavom Procházkom spoločne mohli venovať získavaniu podpory pre novovzniknutú stranu Sieť a budovaniu regionálnych štruktúr strany.

Poslanecký klub Most-Híd bude mať s Pfundtner 14 členov. To je o jedného viac ako po voľbách v roku 2012. Do klubu vstúpila minulý rok aj Lucia Žitňanská, ktorá sa do NR SR dostala na kandidátke SDKÚ-DS. Dnes už je podpredsedníčkou Mosta-Híd. Najsilnejší klub má v parlamente vládny Smer-SD, ktorý disponuje 83 poslancami. Najsilnejším opozičným poslaneckým klubom je klub KDH, ktorý má v súčasnosti 17 členov. Most-Híd bude mať oddnes 14 členov a najmenším poslaneckým klubom je klub OĽaNO, v ktorom je združených 13 zákonodarcov. Od začiatku volebného obdobia zanikli poslanecké kluby SDKÚ-DS a SaS. Strana SaS síce opäť chcela založiť vlastný klub, pretože sa k nemu hlási osem poslancov, Smer-SD však vznik takéhoto klubu odmietol podporiť.

Poslanci národnej rady sa môžu združovať v poslaneckých kluboch, a to podľa príslušnosti k politickým stranám, hnutiam alebo volebným koalíciám, za ktoré boli zvolení do parlamentu. Ak sa počas volebného obdobia rozdelia volebné koalície alebo zlúčia politické strany či hnutia, rozdelia sa alebo zlúčia aj ich poslanecké kluby, ak spĺňajú podmienky zákona. Poslanec môže byť členom len jedného poslaneckého klubu. Na utvorenie poslaneckého klubu treba najmenej osem poslancov. Poslanecké kluby delegujú podľa zákonom stanoveného kľúča svojich členov do poslaneckého grémia. Kancelária Národnej rady SR vyčleňuje prostriedky na úhradu výdavkov poslaneckých klubov. Ich výšku určuje predseda parlamentu.

Agentúra SITA vydá k správe aj zvukovú správu.

Španielsky premiér varuje voličov pred nezodpovednou voľbou

MADRID 5. mája (SITA/AP) – Úradujúci španielsky premiér Mariano Rajoy v utorok varoval Španielov pred zahrávaním sa s ohňom. Urobil tak vo veci blížiacich sa parlamentných volieb, ktoré rozhodnú o prípadných ďalších štyroch rokoch pri moci pre jeho konzervatívnu Ľudovú stranu. Rajoy v tejto súvislosti uviedol, že jeho vláda vyviedla krajinu z hospodárskej krízy a Španielsko je na ceste obnovy. Voliči by preto podľa neho nemali riskovať a voliť neoverené strany. Odkazoval tým na stále populárnejšie mimoparlamentné hnutie Podemos odmietajúce ďalšie úsporné opatrenia. Ako Rajoy povedal svojim priaznivcom vo Valencii, “dostali sme sa z najhoršieho a teraz potrebujeme zachovať súčasné smerovanie, čokoľvek iné je zahrávanie sa s ohňom”.

Podemos je podľa prieskumov druhou najpopulárnejšou stranou v krajine, tesne za Rajoyovou Ľudovou stranou. V jesenných voľbách chce vyťažiť z januárového historického volebného úspechu gréckej strany SYRIZA, ktorá protiúspornými sľubmi hlasovanie vyhrala a dostala sa k moci. Podemos pritom vznikol iba pred rokom, no hneď získal päť kresiel v májových voľbách do Európskeho parlamentu.

Štvrtá najväčšia ekonomika eurozóny sa prepadla do recesie po prasknutí bubliny na realitnom trhu v roku 2008. V záujme záchrany bankového systému Madrid prijal medzinárodnú finančnú pomoc a vláda premiéra Rajoya nastolila tvrdé úsporné opatrenia. Krajina aktuálne čelí rekordne vysokej miere nezamestnanosti, ktorá je na úrovni 26 percent a je tak druhou najvyššou v Európskej únii po Grécku, v najbližších rokoch jej však predpovedajú hospodársky rast.

sKOK
Strane SKOK sa nepáči myšlienka kupovať SE z bankového fondu

BRATISLAVA 5. mája (SITA) – Slovenská občianska koalícia (SKOK) vyzýva vládu, aby prestala hazardovať s ochranou vkladov Slovákov. Premiér Robert Fico totiž cez víkend pre Slovenský rozhlas uviedol, že vláda zvažuje použiť peniaze z bankového odvodu nielen na nákup pohľadávok voči Váhostavu, ale aj na ovládnutie Slovenských elektrární (SE). Ako na utorkovom brífingu povedal predseda strany Juraj Miškov, peniaze z bankového odvodu sú rezervou v prípade, že sa banka dostane do problémov. Strana SKOK sa preto chce obrátiť na Európsku centrálnu banku (ECB).

Aktuálne je vo fonde z bankového odvodu pol miliardy eur, ktoré sa mali využiť na záchranu bánk, keby prišla ďalšia vlna krízy. Strana Smer zákon zmenila tak, že peniaze z fondu môže použiť aj na iné než bankové účely. “Sme prekvapení, že vláda ide kupovať zadlžené Slovenské elektrárne s nedostavaným tretím a štvrtým blokom z týchto peňazí,” povedal Miškov. Upozornil, že kríza z roku 2008 otriasla viacerými svetovými bankami a niektoré dokonca skrachovali.

Podľa poslanca strany SKOK Jozefa Kollára by sa fond mal používať na výplatu chránených vkladov občanov. V súčasnosti podľa neho predstavujú chránené vklady na Slovensku zhruba 28 mld. eur, pričom vo fonde z bankového odvodu sa nachádza 500 mil. eur. “Ak sa ale peniaze z tohto účtu míňajú na záchranu Váhostavu alebo na získanie kontroly nad Slovenskými elektrárňami alebo v budúcnosti možno na fungovanie národného štadióna, aký bláznivý nápad bude nasledovať,” spýtal sa Kollár. Strana sa preto plánuje obrátiť listom na šéfa ECB Maria Draghiho, aby kroky slovenskej vlády zastavil. “Stanovisko ECB má síce odporúčací charakter, ale len bláznivá vláda dokáže takéto stanoviská ignorovať,” dodal Kollár.

Rokovanie s Gréckom je stále na mŕtvom bode

VIEDEŇ 5. mája (SITA, Reuters) – Rokovania medzi Aténami a veriteľmi o gréckom dlhu napredujú, prelom však ešte nenastal. V utorok to uviedol rakúsky minister financií Hans Jörg Schelling. Zároveň dodal, že nevie povedať, či sa budúci týždeň podarí dosiahnuť dohodu. “Z dnešného pohľadu to neviem povedať, nemáme žiadne dokumenty s dostupnými konečnými výsledkami,“ konštatoval.

„Účastníci pracovnej skupiny nám povedali, že atmosféra počas rokovaní je dobrá, existujú oblasti, v ktorých Grécko zmenilo svoju pozíciu v prospech toho o čom diskutujeme, zdá sa však, že v niektorých oblastiach sa neudial pohyb, ktorý je nevyhnutný. Predpokladám, že intenzívne rokovania budú počas víkendu pokračovať,“ doplnil.

Poliačik chce vyradiť z psychotropných látok tento liek

BRATISLAVA 5. mája (SITA) – Vyradiť látku kanabidiol (CBD) zo zoznamu psychotropných látok navrhuje v novele zákona o omamných látkach, psychotropných látkach a prípravkoch poslanec Národnej rady SR za SaS Martin Poliačik. Zákonodarca za liberálov tak chce umožniť využívanie CBD na liečbu či už závažných ochorení alebo menej závažných zdravotných problémov.

Poliačik vysvetľuje, že kanabidiol je jeden z približne 60 druhov rôznych fytokanabinoidov nachádzajúcich sa výlučne v rastlinách druhu konope. „CBD, ako aj ostatné kanabinoidy, s výnimkou neslávne presláveného a najznámejšieho kanabinoidu THC, nemajú podľa odborných vedeckých štúdií absolútne žiadne omamné, psychotropné ani iné psychiku ovplyvňujúce účinky na ľudský organizmus,“ argumentuje. Väčšina štátov preto podľa jeho slov v legislatíve kanabinoidy neobmedzuje, s výnimkou THC. Slovensko ako jedna z mála krajín CBD na zoznam psychotropných látok zaradila a tým podľa Poliačika obmedzila jeho využitie na liečbu mnohých závažných ochorení.

„Skutočnosť, že CBD nemá žiaden vplyv na psychiku človeka, naopak jeho využitie je v prípade liečby mnohých a nezriedka i život ohrozujúcich ochorení vysoko efektívne, bola potvrdená výskumom viacerých popredných inštitúcií, pričom jedna z nich získala oprávnenie liečiť ochorenie s názvom ´Dravetovej syndróm´, čo je ťažká myoklonická epilepsia dojčiat, práve na základe vysokej efektivity využitia CBD v liečebnom procese,“ poznamenáva poslanec za liberálov. Ďalšie výskumy podľa neho naznačujú, že látka CBD je potenciálne využiteľná pri tlmení kŕčov spôsobených v dôsledku ochorení ako epilepsia či roztrúsená skleróza. „Doterajšie výskumy realizované na bunkových kultúrach a zvieratách dokonca ukazujú, že kanabidiol je potenciálne vhodný medikament na podpornú liečbu pri niektorých typoch rakovinových ochorení,“ uzatvára Poliačik.

Návrhom sa bude parlament zaoberať na májovej schôdzi.

Kaník prekvapil SDKÚ: Vzdal sa straníckych funkcií

BRATISLAVA 5. mája (SITA) – Poslanec NR SR za SDKÚ-DS Ľudovít Kaník sa vzdal straníckych funkcií, zo strany však neodchádza. Ako napísal Kaník na sociálnej sieti, funkcií sa vzdáva pre hlboký názorový nesúlad. Kaník bol od minulého roku predsedom rozpočtového výboru a členom prezídia SDKU-DS. To, že zostáva naďalej členom strany zdôvodnil tým, že mu na strane

Odchody z SDKÚ-DS sa začali koncom roka 2013. Vtedy zo strany odišla trojica poslancov Lucia Žitňanská, Miroslav Beblavý a Magda Vášáryová. Minulý rok pred letom odišli z SDKÚ-DS Mikuláš Dzurinda a Ivan Mikloš. V novembri zo strany vystúpil Martin Fedor. V decembri opustili stranu Jozef Mikuš, Viliam Novotný a Eugen Jurzyca. SDKÚ-DS sa zároveň rozpadol poslanecký klub v parlamente. Dnes strana disponuje dvomi poslaneckými mandátmi. Poslancami sú Pavol Frešo a Ľudovít Kaník.

Kiska upozornil, že stále nedostal rozhodnutie ústavného súdu

BRATISLAVA 4. mája (SITA) – Prezident Andrej Kiska poslal predsedníčke Ústavného súdu SR Ivette Macejkovej list, v ktorom upozornil, že stále nedostal rozhodnutie senátu ústavného súdu vo veci troch nevymenovaných kandidátov na ústavných sudcov. Ako agentúru SITA informoval Kiskov hovorca Roman Krpelan, v liste prezident uviedol, že hoci rozhodnutie senátu oznámili verejne, od ohlásenia už uplynula 40-dňová lehota. „Aj pri primeranej časovej tolerancii, ktorú môžu v osobitných prípadoch spôsobiť objektívne príčiny technickej povahy, považujem termín na doručenie rozhodnutia od jeho prijatia za vysoko prekročený,” uviedol Kiska v liste.

Prezident Andrej Kiska porušil právo na prístup k voleným a iným funkciám kandidátov na sudcov Ústavného súdu SR Evy Fulcovej, Juraja Sopoligu a Miroslava Duriša, keď žiadneho z nich nevymenoval. Ústavný súd zrušil rozhodnutia prezidenta a prikázal, aby prezident znova konal a rozhodol. Tretí senát Ústavného súdu SR v zložení Rudolf Tkáčik, Jana Baricová a Ľubomír Dobrík svoje rozhodnutie oznámil 17. marca. K rozhodnutiu súdu bolo pripojené odlišné stanovisko ústavného sudcu Rudolfa Tkáčika.

Prezident Andrej Kiska vo vyjadrení dospel k názoru, že odborná spôsobilosť kandidátov nie je dostačujúca na zastávanie postu sudcu ústavného súdu, pričom nezistil u nich trvalý záujem o ústavné súdnictvo. Prezident mal na výber šesť kandidátov, z ktorých vymenoval len jednu sudkyňu Janu Baricovú, hoci bolo potrebné vymenovať troch sudcov Ústavného súdu SR. Sťažnosti podali aj dvaja ďalší kandidáti Imrich Volkai a Ján Bernát a bude o nich rozhodovať druhý senát ÚS SR. Momentálne je na ústavnom súde 11 sudcov, má ich byť 13.

POĽSKO: S exministrom sa lúčili stovky ľudí i líder Nemecka

VARŠAVA 4. mája (SITA/AP) – Stovky ľudí vrátane najvyšších predstaviteľov Poľska a prezidenta Nemecka Joachima Gaucka sa v pondelok vo Varšave naposledy rozlúčili exministrom zahraničných vecí Wladyslawom Bartoszewským. Známy historik a spisovateľ pred dvoma týždňami zomrel vo veku 93 rokov. Bartoszewski okrem iného prežil holokaust v koncentračnom tábore Auschwitz. Ako člen povstaleckých síl počas druhej svetovej vojny pomáhal Židom, pričom počas komunizmu bol prenasledovaný za svoje režimu nepohodlné názory. Úzkemu spojencovi exprezidenta Lecha Walesu sa preto dostalo pocty štátneho pohrebu, na ktorom nechýbal ani poľský expremiér a dnes jeden z lídrov EÚ Donald Tusk. Poctu mu v pondelok vzdá aj parlament Izraela, ktorého je čestným občanom.

Na oslavách konca vojny v Moskve sa zúčasní aj zástupca KĽDR

PCHJONGJANG 4. mája (SITA/AP) – Severná Kórea (KĽDR) vyšle na oslavy 70. výročia konca druhej svetovej vojny v Moskve predsedu stáleho výboru Najvyššieho ľudového zhromaždenia krajiny Kima Čong-nama, ktorý krajinu často reprezentuje na diplomatických stretnutiach. O správe informovali v pondelok severokórejské štátne médiá. Kim Čong-nam na ceremónii nahradí absolútneho lídra krajiny Kima Čong-una, ktorý minulý týždeň oznámil svoju neúčasť pre bližšie nešpecifikované “vnútorné záležitosti”, čo vyvolalo špekulácie v očiach medzinárodných analytikov.

Kimova neúčasť môže byť podľa analytikov spojená s jeho neochotou deliť sa o pozornosť s ostatnými svetovými lídrami, pretože by mohla podkopať jeho autoritu ako najvyššieho vodcu v domácej krajine. Dôvodom by podľa nich mohlo byť tiež to, že cesta do Ruska by sa stala Kimovou vôbec prvou zahraničnou cestou od prevzatia moci v roku 2011, čím by z tejto pocty odsunula Čínu, ktorá krajine poskytuje najvýraznejšiu ekonomickú pomoc. Vzťahy Ruska a KĽDR po páde socializmu v roku 1991 výrazne ochladli, v posledných rokoch v nich však dochádza k postupnému zlepšovaniu. Silnejšie väzby s Ruskom by pre krajinu znamenali možnosť menšej ekonomickej závislosti od Číny.

Účasť na moskovských oslavách, ktorým bude dominovať očakávaná veľkolepá vojenská prehliadka na Červenom námestí, prisľúbilo približne 25 medzinárodných lídrov vrátane najvyšších predstaviteľov Číny, Indie, Vietnamu či Srbska. Naopak, nemecká kancelárka Angela Merkelová a ďalší pozvaní lídri členských krajín EÚ pozvanie odmietli. Dôvodom je vlaňajšia anexia ukrajinského polostrova Krym Ruskom a prebiehajúci konflikt na východe Ukrajiny medzi vládnymi jednotkami a povstalcami podporovanými Moskvou.