Komentáre a názory

SNS si myslí, že predaj vozňov a výzva na privatizáciu Carga je škandál

BRATISLAVA 30. mája (SITA) – Slovenská národná strana (SNS) je šokovaná predajom a následným prenájmom železničných vozňov v spoločnosti Cargo. Ministra dopravy Jána Počiatka v tejto súvislosti žiada o nápravu a odvolanie generálneho riaditeľa Carga Vladimíra Ľuptáka. V tlačovej správe o tom informoval predseda SNS Andrej Danko.

“Ide o do neba volajúcu drzosť, keď nielenže bolo predaných vyše 12-tisíc železničných vozňov a následne prenajatých 8-tisíc vozňov za takmer identickú cenu, ale navyše generálny riaditeľ začal hovoriť verejne o privatizácii tej istej spoločnosti, ktorú takto zaťažil, vlastne ticho sprivatizoval,” uvádza vo svojom vyhlásení Danko s tým, že ak Počiatek neurobí opatrenia na nápravu, bude to nasvedčovať tomu, že ide o riadený a cieľavedomý proces ovládnutia tejto spoločnosti. “Pokiaľ vláda chce privatizovať, musí tak robiť transparentne, a tak musí konať aj manažment v týchto spoločnostiach. V novodobej histórii Slovenska došlo k mnohým predajom strategických spoločností. Neudiali sa však až tak škandalózne postupy, aby manažment najprv predal strategický majetok, následne sa nechal majetkovo ovládnuť a ovplyvňovať a navyše následne začal vyzývať na privatizáciu,” dodáva Danko.

Denník Hospodárske noviny v piatok 29. mája priniesol informáciu o tom, že generálny riaditeľ Železničnej spoločnosti Cargo Slovakia, a. s. Vladimír Ľupták je za jej privatizáciu a plánuje to navrhnúť aj ministrovi dopravy Jánovi Počiatkovi. “Teraz je ten správny čas. Máme totiž dlhodobé kontrakty, firma bude oddlžená a stabilná. Momentálne sú všetky náznaky toho, že Cargo by mohlo ísť na predaj,” povedal Ľupták pre Hospodárske noviny. Ako tiež uviedol denník, ministerstvo dopravy v súčasnosti o privatizácii ZSSK Cargo neuvažuje. “Otázka privatizácie spoločnosti Cargo nie je na programe dňa a určite ju nebude riešiť táto vláda. Akú stratégiu však zvolia budúce vlády, dnes nevieme predpokladať,” odkázal pre Hospodárske noviny rezortný hovorca Martin Kóňa.

Jurinová tvrdí: Minimálny dôchodok vytvára vrstvu druhotriednych dôchodcov

BRATISLAVA 30. mája (SITA) – Zákon o minimálnom dôchodku vytvára podľa podpredsedníčky NR SR Eriky Jurinovej vrstvu druhotriednych dôchodcov. „Som rada, že prezident Andrej Kiska sa stotožnil s obavami opozície v súvislosti so zákonom o sociálnom poistení. Zákon diskriminuje a to nie je spravodlivé,“ povedala Jurinová dnes pre agentúru SITA. Základné ľudské práva a dôstojná staroba sa podľa nej predsa nemôžu stať rukojemníkom politických šarvátok. „Máme tu dôchodcov, ktorí ak pracovali, sporitelia prvého, či druhého piliera, nesmú byť penalizovaní len z dôvodu, že premiér má rád len prvý pilier. Diskriminovať ľudí, ktorí si v dobrej viere sporia ťažko zarobené prostriedky, je neprijateľné, najmä ak vieme že v iných prípadoch sa na to, v akom systéme dôchodkov sa sporí, neprihliada,“ zdôraznila s tým, že je to dobrý signál, ak sa do tejto problematiky zaangažoval aj prezident Andrej Kiska. „Vetovaný zákon sa teraz opäť vráti do parlamentu a v prípade opätovného schválenia bez odstránenia nespravodlivosti, pokračujeme ďalej podaním na Ústavný súd,“ dodala.

Prezident SR Andrej Kiska vo štvrtok vrátil do parlamentu na opätovné prerokovanie novelu zákona o sociálnom poistení, ktorou sa má od začiatku júla tohto roku zaviesť na Slovensku minimálny dôchodok. Hlave štátu sa nepozdáva to, že sporitelia v druhom pilieri majú mať nárok na nižší minimálny dôchodok od štátu ako osoby, ktoré v sporivom pilieri neboli. “Niet legislatívneho vyjadrenia nevyhnutnosti takej právnej úpravy, ktorá diskriminuje dôchodcov, ktorí boli zároveň v druhom pilieri,” uviedol prezident v zdôvodnení svojho rozhodnutia. Penzisti, ktorí boli sporiteľmi v druhom pilieri, sú podľa Kisku znevýhodňovaní len pre svoju účasť v kapitalizačnom pilieri. “Takúto právnu úpravu, podľa môjho názoru, možno považovať za priamu diskrimináciu,” uviedol. Prezident preto navrhuje, aby mali sporitelia v druhom pilieri nárok na rovnakú výšku minimálneho dôchodku ako tí, ktorí boli účastníkmi výlučne štátneho priebežného dôchodkového systému.

Novele zákona o sociálnom poistení vyčíta prezident aj to, že zásluhovo definovaný princíp nároku na minimálny dôchodok tak, ako ho upravuje schválený zákon, vytvorí v praxi viaceré kategórie dôchodcov s nízkymi príjmami. “Niektorí dôchodcovia budú mať nárok na minimálny dôchodok, iní budú mať nárok na znížený minimálny dôchodok a ďalší budú naďalej odkázaní na dávky v hmotnej núdzi,” upozornil prezident. Dôsledkom toho podľa neho budú existovať rôzne úrovne minimálneho garantovaného príjmu dôchodcov, ktorých sociálna situácia môže byť podobná.

Hlava štátu spochybňuje argument vlády pre nižší minimálny dôchodok pre sporiteľov, ktorým má byť morálny hazard a riziko motivácie k nezodpovednému správaniu sa sporiteľov. “Zdôrazňovaním rizika morálneho hazardu sa vytvára dojem, akoby hlavnou skupinou adresátov inštitútu minimálneho dôchodku mali byť sporitelia, ktorí “nezodpovedne investovali”. Skutočným adresátom sú a budú dôchodcovia, ktorí počas svojej profesionálnej kariéry mali nízke príjmy bez ohľadu na dôchodkové piliere a investičné rozhodnutia,” tvrdí prezident.

Novelou zákona by sa mal od začiatku júla tohto roka na Slovensku zaviesť minimálny dôchodok. Podmienkou pre nárok na minimálny dôchodok bude získanie najmenej 30 rokov dôchodkového poistenia. Pre ľudí, ktorí počas života nadobudli 30 rokov dôchodkového poistenia, bude minimálny dôchodok tvoriť 136 % zo sumy životného minima, čo pre tento rok predstavuje 269,5 eura. Suma minimálnej penzie sa bude zvyšovať za každý ďalší rok dôchodkového poistenia o 2 percentuálne body a od 40 rokov o 3 percentuálne body. Napríklad pri 45 rokoch dôchodkového poistenia by minimálna penzia v tomto roku predstavovala 340,8 eura.

Nový poľský prezident Duda chce presadiť svoj volebný program

Vyšlo aj v EKO

VARŠAVA 29. mája (SITA, Reuters) – Novozvolený poľský prezident Andrzej Duda chce presadiť nižší vek odchodu do dôchodku, zvýšenie nezdaniteľného minima a mimoriadne detské prídavky sociálne odkázaným rodinám. Kľúčové body svojho programu potvrdil v rozhovore pre piatkové vydanie denníka Rzeczpospolita. Podľa agentúry Reuters by opatrenia mohli zaťažiť štáty rozpočet sumou 300 mld. poľských zlotých (PLN).

“Sľúbil som, že zvýšim hranicu nezdaniteľných príjmov a môžete si byť istý, že pripravím takýto zákon,” povedal Duda. “Hovoril som o znížení dôchodkového veku a aj ponúknem relevantný zákon, takisto ako (ponúknem) aj zákon, ktorý poskytne každej chudobnejšej rodine 500 zlotých na jedno dieťa,” dodal novozvolený prezident. Hlava štátu má v Poľsku skôr reprezentatívnu funkciu, môže však predkladať návrhy zákonov, vetovať schválenú legislatívu, podieľa sa aj na výkone zahraničnej politiky.

Andrzej Duda, ktorý prekvapujúco zvíťazil v druhom kole poľských prezidentských volieb 24. mája, prevezme úrad hlavy štátu 6. augusta. V minulosti pôsobil ako poradca exprezidenta Lecha Kaczynského, ktorý zahynul pri leteckom nešťastí v ruskom Smolensku. Duda kandidoval s podporou konzervatívnej opozičnej strany Právo a Spravodlivosť (PiS), ktorá sa podľa agentúry Reuters považuje za menej protrhovú ako vládna Občianska platforma (PO).

Štyridsaťdvaročný Duda odmieta zavedenie eura. Chce tiež zvrátiť reformu z dielne súčasnej vlády PO, ktorá zvýšila vek odchodu do dôchodku na 67 rokov. Nárok na skorší nástup do penzie by podľa neho mohli mať ľudia, ktorí odpracovali aspoň 40 rokov. Novozvolený poľský prezident sa vyslovil aj za mimoriadne zdanenie bánk a obchodných reťazcov.

Úspech kandidáta PiS zároveň znižuje šance na znovuzvolenie vlády v jesenných parlamentných voľbách. V parlamentných voľbách, ktoré sa v Poľsku uskutočnia koncom októbra, by podľa aktuálnych prieskumov zvíťazila s miernym náskokom strana PiS nad vládnou PO.

Putin nebude nadšený: Slovensko žiada od Ruska peniaze

BRATISLAVA 27. mája (SITA) – Ruská federácia by mala na Cyklotrónové centrum SR poskytnúť namiesto tovarov financie, a to v rámci vysporiadania záväzkov z deblokácie ruského dlhu. Takýto postup schválila vláda na svojom stredajšom zasadaní. SR v súčasnosti už nemôže vynakladať ďalšie peniaze na odďaľovanie konečného riešenia projektu cyklotrónového centra. Výsledkom by totiž bolo znehodnocovanie technologických zariadení centra, ako aj rozostavanej budovy pavilónu J v areáli metrologického ústavu v Bratislave.

Do konca júna tak budú pokračovať rokovania s ruskou stranou o možnosti ponechať všetky doposiaľ skonštruované technologické súčasti centra i s príslušenstvom na pôde ruského Spojeného ústavu jadrových výskumov (SÚJV) Dubna pre ich ďalšie využitie v podmienkach SÚJV Dubna. Projekt by mali tak zavŕšiť do konca tohto roku.

Projekt cyklotrónového centra sa začal v roku 1996, kedy patril medzi východiská, ako deblokovať staré ruské dlhy. Cez tento kanál sa na projekt vynaložilo 122,5 milióna amerických dolárov. Potom prišiel aj príspevok Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu v sume 2,5 milióna eur a napokon zo štátneho rozpočtu išlo 29 miliónov eur. Výsledkom je napoly rozostavaná budova centra v Karlovej Vsi v Bratislave a technológia zložená v Rusku.

(1 EUR = 1,0926 USD)

Vláda zmenila zákon: Rádia budú musieť hrať viac slovenskej hudby

BRATISLAVA 27. mája (SITA) – Zmenou zákona o vysielaní a retransmisii chce Ministerstvo kultúry (MK) SR docieliť viac slovenskej hudby v slovenských rádiách. Návrh novely zákona schválila na dnešnom rokovaní vláda. Popri kvóte pre vysielanie slovenskej hudby v rádiách materiál obsahuje i ďalšie zmeny. Ich cieľom je i ľahší prístup sluchovo a zrakovo postihnutých k televíznemu vysielaniu a k distribuovaným slovenským audiovizuálnym dielam a audiovizuálnym dielam v slovenskej pôvodnej jazykovej úprave. Zároveň chce predkladateľ novelou rozšíriť obmedzenia mediálnej komerčnej komunikácie cigariet a tabakových výrobkov aj na elektronické cigarety a ich náplne, vyplýva to z predkladacej správy k návrhu novely zákona o vysielaní a retransmisii.

MK SR chce, aby rozhlasoví vysielatelia s licenciou, teda súkromné rádiá, povinne vyhradili slovenskej hudbe v roku 2016 najmenej 20 % a od roku 2017 najmenej 25 % času z vysielania hudby. Verejnoprávny Slovenský rozhlas má v roku 2016 hrať najmenej 30 % a od roku 2017 35 % slovenskej hudby. Ide o podiely za každý mesiac a SRo ich “bude musieť dosiahnuť v každej rozhlasovej programovej službe osobitne”. Ako ďalej píše MK SR, z podielu odvysielaných slovenských hudobných diel má byť najmenej jedna pätina nových. Počítať sa budú iba tie slovenské piesne, ktoré zaznejú od 6:00 do 24:00. Za slovenské hudobné dielo MK SR považuje v návrhu textu novely zákona “hudobné dielo s textom alebo bez textu, ktorého najmenej jeden autor hudby alebo najmenej jeden autor textu je, alebo bol štátnym občanom SR, alebo má či mal na jej území trvalý pobyt; hudobné dielo s textom alebo bez textu, predvedené najmenej jedným výkonným umelcom, ktorý je alebo bol štátnym občanom SR, alebo má či mal na jej území trvalý pobyt, alebo hudobné dielo s textom v slovenskom jazyku”.

Návrh v záujme uľahčenia prístupu sluchovo postihnutých k televíznej programovej službe a k distribuovaným audiovizuálnym dielam zavádza nový pojem “titulky pre osoby so sluchovým postihnutím”. K technickým a ďalším špecifikám predloží MK SR návrh vyhlášky. Ďalej sa navrhuje povinnosť pre prevádzkovateľov retransmisie poskytovať aj multimodálny prístup. V súčasnosti totiž podľa MK SR “vysielateľ síce odvysiela program, ktorý je sprevádzaný titulkami určenými pre osoby s poruchami sluchu alebo hlasovým komentovaním pre nepočujúcich, no pri prenose vysielania prevádzkovateľom retransmisie sa tento program dostane ku koncovému užívateľovi bez uvedených titulkov alebo hlasového komentovania”. Vzťahovať sa to má na všetkých prevádzkovateľov retransmisie, ktorí poskytujú retransmisiu v SR, aj ak majú sídlo mimo SR. “Úpravou sa tak sleduje ochrana koncového užívateľa služby retransmisie, bez ohľadu na to, z akého zdroja a od akého subjektu prijímajú užívatelia signál programových služieb.” Ľahší prístup sluchovo a zrakovo postihnutých k slovenským audiovizuálnym dielam a audiovizuálnym dielam v slovenskej pôvodnej jazykovej úprave má zabezpečiť povinná úprava týchto diel titulkami pre sluchovo postihnutých a hlasovým komentovaním pre nevidiacich. Zabezpečiť to má distributér.

Návrhom sa do nášho právneho poriadku prenášajú i pravidlá smernice Európskeho parlamentu a Rady 2014/40/EÚ z 3. apríla 2014 o výrobe, prezentácii a predaji tabakových a súvisiacich výrobkov. Obmedzenia, ktoré platia pre reklamu cigariet a tabakových výrobkov, sa tak rozšíria na elektronické cigarety a plniace fľaštičky pre elektronické cigarety. Dotkne sa to i sponzorovania programov a umiestňovania produktov v programoch.

Penzisti sa môžu tešiť na vyšší vianočný príspevok aj tento rok

BRATISLAVA 27. mája (SITA) – Dôchodcovia s dôchodkom do 396,18 eura dostanú posledný mesiac tohto roka rovnako ako vlani aj príplatok k vianočnému príspevku v sume 12,74 eura. Najvyššia suma vianočného príspevku spolu s príplatkom tak opäť dosiahne 100 eur a budú mať na ňu nárok penzisti, ktorých dôchodok je do 198,09 eura. Vyplýva to z návrhu novely zákona o poskytovaní vianočného príspevku niektorým poberateľom dôchodku, ktorý v stredu schválila vláda. Príplatok k vianočnému príspevku by podľa odhadu rezortu práce a sociálnych vecí malo v tomto roku dostať takmer 761,6 tisíc penzistov.

Maximálna suma vianočného príspevku bez zohľadnenia 12,74-eurového príplatku dosahuje 87,26 eura. Od najvyššej možnej sumy vianočného príspevku sa odpočítava 18 % rozdielu medzi výškou dôchodku a životným minimom. Na vianočný príspevok pritom bude mať v tomto roku nárok viac penzistov ako vlani. Môže za to rast priemernej mzdy na Slovensku. Výška dôchodku totiž nesmie presiahnuť 60 % vlaňajšej priemernej mzdy na Slovensku. Kým v minulom roku táto hranica bola na úrovni 494,4 eura, v tomto roku vďaka rastu priemernej mzdy stúpa na 514,8 eura.

Vianočnú štátnu dávku vypláca Sociálna poisťovňa časti poberateľov predčasných starobných, starobných, invalidných, pozostalostných a sociálnych dôchodkov. Vianočné príspevky pre penzistov zaviedla prvá vláda Roberta Fica. Prvýkrát ich dôchodcovia s nízkou penziou dostali v decembri 2006.

Vyvlastnenie bude možné pri súčasnom splnení týchto podmienok

BRATISLAVA 27. mája (SITA) – Vyvlastnenie pozemku alebo stavby bude možné len pri súčasnom splnení štyroch podmienok. Musí to byť v nevyhnutnej miere, vo verejnom záujme, na základe zákona a za primeranú náhradu. Počíta s tým návrh zákona o vyvlastňovaní pozemkov a stavieb a o nútenom obmedzení vlastníckeho práva k ním, ktorý v stredu schválila s pripomienkami vláda. “Vyvlastnenie musí byť v súlade s cieľmi a zámermi územného plánovania. Tie sa preukazujú územným rozhodnutím, územným súhlasom alebo záväzným stanoviskom obce vo vyvlastňovacom konaní,” vyplýva z navrhovaného zákona. Ten na rokovanie vlády predložil minister dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Ján Počiatek, vyvlastňovací zákon by po schválení v parlamente mal byť účinný od 1. júla 2016.

Rozsah vyvlastnenia musí byť primeraný účelu a nebude možné rozhodnúť o prechode vlastníckeho práva, keď postačí jeho obmedzenie. Za vyvlastnenie sa bude poskytovať primeraná náhrada v peniazoch. “Ak je možné majetkové vyrovnanie za vyvlastnený pozemok alebo za vyvlastnenú stavbu pridelením náhradného pozemku alebo náhradnej stavby a vyvlastňovaný s tým súhlasí, tento spôsob vyrovnania má prednosť pred poskytnutím náhrady v peniazoch,” uvádza sa v návrhu vyvlastňovacieho zákona. Tento spôsob vyrovnania sa však nebude vzťahovať na vyvlastnenie podľa osobitných zákonov.

Pri vyvlastnení pozemku alebo stavby bude možná náhrada nákladov, napríklad na presťahovanie hnuteľného majetku či poľnohospodárskych kultúr, pri zmene trvalého bydliska, sídla alebo miesta podnikania. Náhrada bude vyplatená jednorazovo do tridsať dní od právoplatnosti rozhodnutia o vyvlastnení. Náhradu za vyvlastnenie stavby na bývanie obstaraním bytu alebo rodinného domu kúpou alebo výstavbou poskytne vyvlastniteľ do dvoch rokov. Nadobúdateľ vykúpenej nehnuteľnosti uhradí osobe z asanovaného bytu alebo rodinného domu nájomné alebo podnájomné za dočasné bývanie až do presťahovania do obstaraného bytu alebo rodinného domu, najviac počas dvoch rokov. Konanie o vyvlastňovaní bude viesť príslušný okresný úrad v sídle kraja a ministerstvo dopravy bude odvolacím orgánom.

Ministerstvo dostalo k návrhu vyvlastňovacieho zákona 368 pripomienok, z toho 78 zásadných. Akceptovalo z nich 224, vrátane 33 zásadných. Návrh zákona predložilo s rozpormi, ktoré sa neodstránili v rozporovom konaní so zástupcami iniciátorov hromadnej pripomienky. Tí napríklad žiadali vypustiť spomedzi účelov vyvlastnenia uskutočňovanie stavieb, ktoré sú významnou investíciou. Navrhovali tiež vypustiť spomedzi osobitných zákonov, na ktoré bude zákon o vyvlastňovaní odkazovať, zákon o niektorých opatreniach na urýchlenie prípravy výstavby diaľnic a ciest pre motorové vozidlá. Trvali aj na zachovaní príslušnosti stavebných úradov ako vyvlastňovacích úradov.