Zahraničné

Íri v napätí, krajina sa pripravuje na historické referendum

DUBLIN 20. mája (SITA) – V Írsku je všetko pripravené na piatkové historické referendum, ktoré pravdepodobne umožní v tradične katolíckej krajine homosexuálne manželstvá. Podľa prieskumov by na otázku, či zaviesť možnosť uzatvárať zákonné zväzky bez ohľadu na pohlavie, mala väčšina voličov odpovedať kladne. Ak by sa tak stalo, išlo by o historické hlasovanie, keďže by bolo prvým svojho druhu s úspešným výsledkom pre homosexuálnu menšinu. V ostatných, takmer 20 krajinách sveta, kde sú manželské zväzky osôb rovnakého pohlavia povolené, sa tak stalo po hlasovaní v parlamente. Bolo tomu tak aj v tom írskom, ešte v marci, no následne sa návrh stal predmetom plebiscitu.

Návrh na umožnenie uzatvárať manželstvá bez ohľadu na pohlavie podporuje aj vláda premiéra Endu Kennyho a predovšetkým mladí ľudia. Naopak, cirkev a starší obyvatelia sú proti. Ako podotýka v utorok portál britského denníka Daily Telegraph, homosexualita bola v Írsku ešte pred začiatkom 90. rokov trestne stíhateľná a rozvody sa stali súčasťou právneho poriadku v roku 1995.

Stoltenberg povedal Lavrovovi, že Rusi musia z Ukrajiny odísť

BRUSEL 19. mája (SITA/Reuters) – Generálny tajomník Severoatlantickej aliancie Jens Stoltenberg opätovne povedal ruskému ministrovi zahraničia Sergejovi Lavrovovi, že Rusko musí stiahnuť všetkých svojich vojakov a ťažké zbrane z Ukrajiny a ukončiť podporu separatistov. Šéf NATO podľa vlastných slov tiež dodal, že Lavrovovi po stretnutí v Bruseli tlmočil svoje znepokojenie nad veľkým množstvom vojenských cvičení uskutočnených Ruskom v krátkom časovom období. “Prediskutovali sme aj potrebu transparentnosti, predovšetkým keď máme zvýšenú vojenskú prítomnosť pozdĺž našich hraníc…pre NATO je dôležité urobiť všetko, čo môžme, aby sme sa vyhli vymknutiu incidentov spod kontroly,” povedal v utorok Stoltenberg novinárom.

NATO opakovane kritizuje zapojenie Moskvy do konfliktu na Ukrajine a žiada plnú implementáciu dohody o prímerí. Rusko stále popiera, že poskytuje povstalcom na východe podporu vo forme vojakov a zbraní. Ukrajinská armáda v nedeľu oznámila, že zatkla dvoch ruských vojakov bojujúcich v oblasti kontrolovanej separatistami.

EK začala konať voči Nemecku pre minimálnu mzdu

Vyšlo aj v EKO

BRATISLAVA 19. mája (SITA) – Európska komisia (EK) začala konanie voči Nemecku pre porušenie predpisov pokiaľ ide o uplatňovanie zákona o minimálnej mzde v sektore dopravy. Komisia vo svojom stanovisku tvrdí, že plne podporuje zavedenie minimálnej mzdy v Nemecku, domnieva sa však, že aplikácia tohto zákona na všetky dopravné operácie, ktoré sa dotýkajú nemeckého územia, obmedzuje voľný pohyb služieb a tovarov. “Uplatňovanie nemeckých pravidiel aj na tranzitnú a medzinárodnú dopravu nie je dôvodné a vytvára neprimerané bariéry na vnútornom trhu EÚ,” uviedol Andrej Králik zo zastúpenia EK na Slovensku. Nemecko má dva mesiace na to, aby zareagovalo na argumenty komisie.

Nemecký zákon, ktorý vstúpil do platnosti na začiatku tohto roka, stanovuje hodinovú minimálnu mzdu na úrovni 8,5 eura. Legislatíva sa vzťahuje aj na prepravcov z iných krajín únie, ktorí poskytujú služby v Nemecku. Ak prepravca poruší pravidlá o minimálnej mzde, hrozí mu pokuta pol milióna eur. Nemecko je 22. krajinou v EÚ, ktorá zaviedla minimálnu mzdu.

Kerry pôjde na inauguráciu nigérijského prezidenta

WASHINGTON 19. mája (SITA/AP) – Kancelária amerického prezidenta Baracka Obamu v utorok oznámila, že americký minister zahraničných vecí John Kerry sa budúci týždeň zúčastní na inaugurácii nového nigérijského prezidenta, ktorým sa po marcovom volebnom triumfe stane opozičný kandidát Muhammadu Buhari. Kerry sa tak pripojí k očakávanému veľkému počtu zahraničných lídrov. Do najľudnatejšej a hospodársky najsilnejšej krajiny čierneho kontinentu sa vráti po štyroch mesiacoch, keď v januári varoval prípadných zlyhaním volieb. Tie však prebehli bez väčších problémov a boli označené za spravodlivé. Okrem Buhariho vyšiel zo súbežne konaných parlamentných volieb víťazne aj opozičný Všepokrokový kongres, ktorý bude mať väčšinu v oboch komorách parlamentu.

Dlhoročného lídra Nigérie Goodlucka Jonathana v marcových voľbách porazil 72-ročný generál Buhari, ktorý sa prvýkrát dostal k moci pred troma desaťročiami prostredníctvom vojenského puču. Počas predvolebnej kampane sa prezentoval ako znovuzrodený demokrat so snahou vyčistiť bývalú britskú kolóniu od korupcie. O návrat sa k moci sa neúspešne uchádzal už trikrát.

Prezidentské a parlamentné voľby v Nigérii sprevádzali obavy zo zopakovania násilných udalostí, aké sa odohrali počas volieb pred štyrmi rokmi. Zahynuli vtedy stovky ľudí. Bezpečnostná situácia v najväčšej africkej krajine je navyše napätá aj pre aktivity povstalcov z hnutia Boko Haram. Práve ich útoky spôsobili odklad hlasovania o šesť týždňov.

Balkán a EÚ sa radia o boji proti verbovaniu militantov

TIRANA 19. mája (SITA/AP) – Predstavitelia bezpečnostných zložiek zo západného Balkánu a viacerých krajín EÚ sa v utorok zišli v albánskej Tirane, kde sa koná dvojdňová konferencia so zameraním na verbovanie Európanov do radov islamistických skupín, ktoré ich nasadzujú ako bojovníkov v Iraku alebo Sýrii. Podujatie organizujú v rámci iniciatívy americkej vlády a jedným z účastníkov je aj námestníčka ministra zahraničných vecí USA Sarah Sewallová. Tá vyzvala západobalkánske štáty na zlepšenie spolupráce v boji proti náboru extrémistických bojovníkov a vypracovanie príslušných stratégií. Voči hrozbe, ktorú tento fenomén predstavuje, totiž podľa nej “nie je imúnny žiadny región, žiadna krajina a žiadna komunita”.

K militantným islamistom v Iraku a Sýrii sa v uplynulých troch rokoch pridali stovky bojovníkov z Albánska a iných krajín západného Balkánu, kde obyvatelia čelia chudobe a vysokej nezamestnanosti. Albánsky minister vnútra Saimir Tahiri však tvrdí, že spolupráca s medzinárodnými policajnými orgánmi a právne reformy viedli k obmedzeniu verbovania v jeho krajine. Podľa štúdie financovanej USA a zverejnenej v apríli v Kosove vycestovalo do Iraku a Sýrie okolo 700 bojovníkov zo západného Balkánu, a to väčšinou z Bosny a Kosova.

EÚ sa sťažuje na rokovanie s Gréckom: Ide to príliš pomaly

Vyšlo aj v EKO

BRUSEL 18. mája (SITA/Reuters) – V rozhovoroch medzi Gréckom a veriteľmi nastal pokrok. Uviedla to v pondelok Európska komisia (EK). Grécko rokuje s veriteľmi o reformách, ktoré by mala krajina uskutočniť výmenou za ďalšiu pomoc. EK však uviedla, že tempo rozhovorov je pomalé a k dosiahnutiu dohody je potrebné väčšie úsilie. “Viac času a väčšie úsilie je potrebné na prekonanie rozdielov, ktoré sa objavujú v zostávajúcich otvorených otázkach v rokovaniach,“ povedal hovorca EK Margaritis Schinas. “Vítame záväzok gréckych orgánov zrýchliť spoluprácu s inštitúciami so zámerom dosiahnutia úspešného a včasného výsledku,“ povedal.

“Pokračujeme v konštruktívnom kontakte, robíme pokrok, hoci naďalej pomalým tempom,“ doplnil. Vo štvrtok a v piatok sa v Rige uskutoční summit Východného partnerstva. “Čokoľvek sa v Rige stane, nemôže to byť náhrada za potrebné prekonanie rozdielov v otvorených oblastiach, o ktorých sa diskutuje,“ povedal Schinas.

Merkelová sa pustila do WHO: Musíte mať plán!

ŽENEVA 18. mája (SITA/Reuters) – Nemecká kancelárka Angela Merkelová v pondelok povedala, že Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) musí zefektívniť svoj manažment, aby bola schopná rýchlejšie reagovať na krízu podobnú epidémii eboly v západnej Afrike, ktorá zabila viac ako 11 000 ľudí. WHO na čele s generálnou tajomníčkou Margaret Chanovou pomaly reagovala na epidémiu eboly, ktorá vypukla v Guinei v roku 2013, no nebola vyhlásená za “medzinárodné ohrozenie zdravia” až do augusta 2014. “Mali sme reagovať oveľa skôr,” povedala Merkelová v Ženeve na otváracom zasadnutí WHO za účasti zástupcov 194 členských krajín. Všetky zainteresované orgány musia okamžite vedieť, čo majú počas krízy robiť, povedala nemecká kancelárka. “Som presvedčená, že ak budeme reagovať rýchlejšie podľa presných inštrukcií, budeme v budúcnosti lepšie vybavení na boj s krízou, akou bola ebola.”

Nemecko podľa Merkelovej prispeje 200 miliónmi eur na pomoc rozvíjajúcim sa krajinám na zvýšenie obrany proti infekčným ochoreniam vrátane 70 miliónov do západnej Afriky.

Prvou z troch krajín najviac postihnutých ebolou, ktoré vyhlásili, že epidémiu porazili, bola v máji Libéria, kde sa 42 dní nevyskytol žiadny ďalší prípad. V pondelok vystúpi s prejavom aj Chanová, zasadnutie WHO pokračuje aj v utorok.

Macedónci chcú zmenu, tisíce ľudí v uliciach žiadajú odstúpenie premiéra

SKOPJE 17. mája (SITA/Reuters) – Tisíce protivládnych demonštrantov sa zhromaždili v nedeľu v macedónskom hlavnom meste Skopje, aby žiadali odchod premiéra Nikolu Gruevského. Dôvodom je odpočúvací škandál, ktorý uvrhol balkánsku krajinu do najhoršej krízy od roku 2001. Davy zaplnili hlavnú ulicu pred sídlom premiéra, pričom mávali macedónskymi vlajkami. Mnohí z nich pricestovali autobusmi z iných regiónov. Opoziční lídri uviedli, že niektorí demonštranti chcú táboriť v uliciach, kým premiér, ktorého obviňujú z pošliapania demokracie, neodstúpi. Gruevski, ktorý je pri moci deväť rokov a rezignovať odmieta, zvolal na pondelok večer vlastné zhromaždenie, čím vyvolal obavy z novej nestability v bývalej juhoslovanskej republiky 14 rokov po tom, ako sa krajina počas albánskeho povstania tesne vyhla občianskej vojne.

Opozícia na čele s lídrom Zoranom Zaevom požaduje v súvislosti so škandálom odpočúvania rezignáciu premiéra Gruevského ako aj nové parlamentné voľby. Škandál odpočúvania sa prevalil vo februári. Podľa zistení opozície ilegálne praktiky trvali “minimálne štyri roky” a ich terčom bolo vyše 20 000 ľudí – náboženských, politických osobností či novinárov. Premiér tvrdí, že odpočúvania nenariadil. V súvislosti so vzrastajúcou politickou krízou v balkánskej krajine odstúpili tento týždeň zo svojich postov už dvaja ministri ako aj šéf tajnej služby.

Vláda Spojených štátov skritizovala trest smrti pre egyptského exprezidenta Mursího

WASHINGTON 17. mája (SITA/Reuters) – Spojené štáty sú “hlboko znepokojené” rozhodnutím egyptského súdu udeliť exprezidentovi Muhammadovi Mursímu trest smrti. V nedeľu to uviedlo americké ministerstvo zahraničia. Americká kritika nasleduje po tom, čo sobotný verdikt týkajúci sa Mursího a ďalších 106 stúpencov jeho Moslimského bratstva už odsúdila medzinárodná organizácia Amnesty International i turecký prezident Tayyip Erdogan. “Sme hlboko znepokojení ďalším masovým trestom udeleným egyptským súdom vyše sto obvineným vrátane bývalého prezidenta Muhammada Mursího. Opakovane sme sa vyslovili proti takýmto praktikám,” uviedol predstaviteľ ministerstva.

Egyptský súd poslal v sobotu zvrhnutého prezidenta Mursího na smrť za jeho podiel na masovom úteku z väzenia v roku 2011. Došlo k nemu počas povstania, ktoré viedlo k pádu jeho predchodcu Husního Mubaraka. Obvinenia proti Mursímu a ďalším spoluobžalovaných zahŕňali zabíjanie a únosy policajtov, útoky na policajné stanice a útek z väzenia. Sudca Šában aš-Šamí posunul rozsudky smrti na nezáväzné posúdenie veľkému muftimu, najvyššej duchovnej autorite krajiny. Konečný verdikt má byť známy 2. júna. Samotný Mursí odmieta autoritu súdu a sám sa považuje za obeť vojenského puču. Proti rozsudku sa môže ešte odvolať.

Hlavou štátu je od júna 2014 bývalý náčelník armády Abd al-Fattáh as-Sísí, ktorý stojí za Mursího zosadením v júli 2013 po masových protestoch proti jeho vláde. Nová vláda zaradila Moslimské bratstvo na zoznam teroristických skupín. Prvého slobodne zvoleného prezidenta už v apríli odsúdili na 20 rokov za jeho podiel na zabíjaní demonštrantov koncom roka 2012. Hromadné procesy proti prívržencom bratstva a jeho vedeniu vyvolali kritiku medzinárodného spoločenstva. Napriek kritike však Egypt ostáva jeden z najužších spojencov USA v regióne.

Lotyšský parlament v júni zvolí nového prezidenta

TALLINN 15. mája (STA/AP) – Poslanci lotyšského parlamentu budú 3. júna voliť nového prezidenta, nástupcu súčasného Andrisa Berzinša. Ten sa o kandidatúru, a teda druhé funkčné obdobie, vo voľbách neuchádza. Hovorkyňa lotyšského parlamentu Lelde Rafeldeová v piatok uviedla, že politické strany môžu svojich kandidátov oficiálne navrhnúť v čase od 19. do 24. mája. Poslanci následne zvolia nového lídra v tajnom hlasovaní, ktoré v súlade s ústavou krajiny prebehne 3. júna. Úspešný kandidát potrebuje získať prinajmenšom 51 hlasov spomedzi 100-čelnného lotyšského parlamentu zvaného Saeima. Vládna koalícia zložená z troch strán má v súčasnosti na post prezidenta až dvoch kandidátov. Niektorí jej členovia navrhujú súčasného ministra obrany Raimondsa Vejonisa, iní sa prikláňajú k sudcovi Egilsovi Levitsovi.

Netanjahuovej kritizovanej koalícii sa podarilo získať dôveru parlamentu

JERUZALEM 15. mája (SITA/Reuters) – Izraelský parlament vo štvrtok večer vyslovil dôveru novej, v poradí už štvrtej vláde premiéra Benjamina Netanjahua, ktorému sa jej zloženie podarilo zavŕšiť iba pred týždňom. Jeho nový kabinet zložený na poslednú chvíľu získal podporu 61 poslancov v 120-člennom parlamente. Samotné hlasovanie sa pre potrebu vyjasniť si personálne obsadenie v kabinete posunulo o dve hodiny. Netanjahuova vláda pozostáva z piatich strán, pričom líder opozície Jicchak Hercog situáciu a dianie označil za “cirkus s cieľom predlžiť si svoju vládu”.

Netanjahu, líder pravicovej strany Likud, ktorá vyhrala marcové voľby, minulú stredu iba necelú hodinu pred vypršaním predlženej lehoty telefonicky oznámil prezidentovi dosiahnutie dohody o novej koalícii s najtesnejšou parlamentnou väčšinou 61 kresiel. Vytvorenie novej vlády znamená, že kritizovaný Netanjahu úradujúci od roku 2009 zostane vo funkcii dlhšie, než ktorýkoľvek z jeho predchodcov.

Junckerov nástupca sa dnes vydáva: Bettel vstúpi do zväzku s belgickým architektom

LUXEMBURG 15. mája (SITA/Reuters) – Luxemburský premiér Xavier Bettel v piatok vstúpi do manželského zväzku, pričom jeho zákonným partnerom bude belgický architekt. Stane sa tak na základe minulý rok parlamentom schváleného zákona o možnosti uzatvárať plnoprávne homosexuálne manželské zväzky. Bettel, ktorý v decembri 2013 nahradil na premiérskom poste súčasného šéfa Európskej komisie Jeana-Claudea Junckera, svoju orientáciu v minulosti netajil, keďže ju nepovažuje za podstatnú pre výkon svojej funkcie. V piatok sa tak stane historicky druhým predsedom vlády, ktorý počas svojho mandátu absolvuje homosexuálny sobáš. Prvým bola pred piatimi rokmi vtedajšia islandská premiérka Jóhanna Sigurardóttirová. V rámci krajín EÚ má však 42-ročný líder Luxemburského veľkovojvodstva prvenstvo. Ako potvrdil, iniciatívny vo veci sobášu bol jeho dlhoročný partner, ktorý ho požiadal o ruku.

Snemovňa reprezentantov v USA schválila koniec sledovania telefonátov

WASHINGTON 14. mája (SITA/AP) – Dolná komora amerického Kongresu v stredu s výraznou prevahou podporila ukončenie paušálneho zhromažďovania údajov o telefonátoch Američanov, ktoré nariadila vláda po teroristických útokoch z 11. septembra 2001. Zákonodarcovia hlasovali týždeň po tom, ako federálny odvolací súd v New Yorku potvrdil nelegálnosť programu Národnej bezpečnostnej agentúry (NSA), pričom však dočasne povolil jeho pokračovanie s tým, že o prípadnom obmedzení majú rozhodnúť kongresmani. Platnosť pôvodných nariadení oprávňujúcich na sledovanie komunikácie občanov, ktoré Kongres vydal v ére prezidenta Georgea Busha, sa má čoskoro skončiť a podľa schváleného návrhu by sa mal po novom uplatňovať systém predpokladajúci získavanie údajov od poskytovateľov telefónnych služieb už len v konkrétnych prípadoch.

Ak po Snemovni reprezentantov návrh príslušného zákona podporí aj Senát, bude to predstavovať jednu z najvýraznejších zmien vyvolaných odhaleniami bývalého spolupracovníka NSA Edwarda Snowdena. Legislatívu pod názvom Zákon o slobode USA podporuje aj prezident Barack Obama, ktorý s podobným návrhom prišiel už v marci 2014. Zodpovedajúci zákon v priebehu roka prešiel Snemovňou, nepodarilo sa to však v Senáte, kde mnoho republikánov s obmedzovaním sledovania nesúhlasí a vodca republikánskej väčšiny Mitch McConnell predložil vlastný návrh, podľa ktorého má program zostať v terajšej podobe.

Podrobnosti o tajných programoch sledovania internetovej a telefonickej komunikácie v USA sa dostali na verejnosť v roku 2013 vďaka Snowdenovi, ktorý dostal politický azyl v Rusku a v súvislosti s únikom informácií mu v USA hrozí prísny postih.

Porošenko nazval minskú dohodu pseudoprímerím

BERLÍN 13. mája (SITA/Reuters) – Ukrajinský prezident Petro Porošenko nazval v stredu februárovú minskú dohodu “pseudoprímerím”. Učinil tak v rozhovore pre nemeckú televíznu stanicu ZDF, ktorý by mala stanica odvysielať v stredu. V útržkoch z rozhovoru s Porošenkom, ktoré stanica ZDF zverejnila v predstihu, ukrajinský prezident na otázku či prístav Mariupoľ čelí hrozbe proruských povstalcov, ktorý by ho chceli prepojiť s anektovaným Krymským polostrovom, odpovedal “určite”. Rusko podporu povstalcov na území dlhodobo popiera a z porušovania prímeria zároveň obviňuje vládu v Kyjeve.

Napriek dohode o prímerí medzi ukrajinskými vládnymi jednotkami a proruskými povstalcami podpísanej v bieloruskej metropole vo februári tohto roku stále dochádza k intenzívnym bojom najmä v okolí mesta Šyrokyne, v blízkosti strategického ukrajinského prístavu Mariupoľ. Nemecká kancelárka Angela Merkelová ešte pred stredajším rokovaním s Porošenkom v Berlíne taktiež vyjadrila nespokojnosť s neustálym porušovaním prímeria v oblasti. Americký minister zahraničia John Kerry v stredu zároveň vyzval zúčastnené strany na ukončenie bojov pri Šyrokyne, pričom jeho výzvu podporilo aj NATO.

NATO a Kyjev znepokojujú reči o jadrových zbraniach na Kryme

ANTALYA 13. mája (SITA/Reuters) – NATO a Ukrajina vyjadrili v stredu znepokojenie z ruských vyjadrení o možnom umiestnení jadrových zbraní na Kryme, ktorý Moskva jednostranne anektovala. “Sme hlboko znepokojení z vyjadrení ruského vedenia týkajúcich sa možného budúceho umiestnenia jadrových zbraní a ich transportných systémov na Kryme, čo by bolo destabilizujúce,” uviedli ministri zahraničia NATO a Ukrajiny v spoločnom stanovisku po stretnutí v Turecku.

Predstaviteľ ruského ministerstva zahraničia v marci uviedol, že Moskva má právo umiestniť na Kryme jadrové zbrane. Dodal však, že o takýchto plánoch zatiaľ nevie. Stanovisko aliancie tiež vyzýva Rusko, aby zastavilo “pokračujúcu a úmyselnú destabilizáciu východnej Ukrajiny”. Rusko stále popiera, že by poskytovalo vojakov alebo zbrane na podporu povstania na východe Ukrajiny, z čoho ho obviňuje Kyjev aj Západ.

Ministri zahraničia krajín Severoatlantickej aliancie, ktorých zamestnáva viac než rok predovšetkým konflikt na Ukrajine, sa v utorok stretli v tureckej Antalyi, aby prediskutovali viaceré témy siahajúce od Islamského štátu v Iraku a Sýrii až po konflikt v Líbyi. Stretnutím v Turecku, ktoré zdieľa s Irakom a Sýriou 1200-kilometrovú hranicu, chce NATO ukázať, že neprehliada ani znepokojenie svojich južných členov, podobne ako v prípade Ukrajiny zvýšila aliancia svoju prítomnosť u svojich východných spojencov obávajúcich sa konania Ruska.

Lavrov povedal Kerrymu, že sankcie vedú do slepej uličky

MOSKVA 12. mája (SITA/Reuters) – Ruský minister zahraničia Sergej Lavrov v utorok svojmu americkému kolegovi Johnovi Kerrymu povedal, že pokusy tlačiť na Rusko sankciami povedú len do slepej uličky. Informoval o tom ruský rezort diplomacie na svojej webovej stránke. Lavrov podľa týchto údajov tiež uviedol, že Rusko je pripravené na konštruktívnu spoluprácu so Spojenými štátmi, avšak na základe rovnocenného partnerstva a neskloní sa pod tlakom, aby sa vzdalo svojich národných záujmov.

Kerry uviedol, že rokovania s Lavrovom ako aj prezidentom Vladimirom Putinom boli “úprimné” a dôležité je ostať v kontakte. Kerry rokoval s Lavrovom viac než štyri hodiny predtým, než sa v čiernomorskom letovisku Soči zišiel aj s Putinom. “Mal som úprimné diskusie s prezidentom Putinom a ministrom zahraničia Lavrovom o kľúčových témach vrátane iránskych rokovaní, Sýrie a Ukrajiny,” uviedol Kerry na Twitteri. V otázke globálnych tém “je dôležité zachovať komunikačné spojenia medzi USA a Ruskom otvorené,” poznamenal.

Vzťahy medzi Ruskom a Západom sú po anexii Krymu a vypuknutí ukrajinského konfliktu najhoršie od studenej vojny. EÚ aj USA zaviedli proti Moskve diplomatické aj ekonomické sankcie, čím vyvolali sériu odvetných opatrení zo strany Kremľa. Rusko zároveň dlhodobo popiera obvinenia Západu, že na Ukrajine podporuje proruských povstalcov.

Kuba a USA si čoskoro navzájom vymenujú veľvyslancov

HAVANA 12. mája (SITA/AP) – Kubánsky prezident Raúl Castro povedal, že Kuba a USA si navzájom vymenujú veľvyslancov, hneď ako Spojené štáty koncom mája odstránia ostrov zo zoznamu štátov sponzorujúcich terorizmus. Castro sa tak vyjadril v utorok v Havane po návšteve francúzskeho prezidenta Francoisa Hollanda. USA a Kuba majú momentálne namiesto ambasád s veľvyslancami len misie nižšej úrovne. Prezident Barack Obama v apríli oznámil svoje rozhodnutie odstrániť Kubu z teroristického zoznamu, čo sa považovalo za prekážku otvoreniu plnohodnotných veľvyslanectiev. Čakacia lehota 45 dní na odstránenie zo zoznamu sa skončí 29. mája. Castro a Obama už v decembri oznámili, že budú pracovať na obnovení vzájomných diplomatických vzťahov, ktoré boli zmrazené niekoľko desaťročí.