Zahraničné

Brusel odmietol najnovší grécky návrh

Správa “FINANCIE: Brusel odmietol najnovší grécky návrh“ rozšírená o ďalšie informácie v treťom a štvrtom odseku

BRUSEL 10. júna (SITA, Reuters) – Nový návrh gréckej vlády na odblokovanie finančnej pomoci výmenou za reformný program nezodpovedá dohode z minulotýždňových rokovaní medzi gréckym premiérom Alexisom Tsiprasom a predsedom Európskej komisie (EK) Jeanom-Claudom Junckerom. Vyhlásil to v stredu hovorca komisie Margaritis Schinas. Európsky komisár pre hospodárske a menové záležitosti Pierre Moscovici negatívny postoj gréckej vláde tlmočil už v utorok, keď uviedol, že najnovší plán neodráža výsledky diskusií medzi Aténami a komisiou, dodal hovorca. Ako ďalej uviedol, na technickej úrovni pokračuje úsilie s cieľom prekonať rozdielne pozície a vytvoriť podmienky pre jednoznačnú zhodu všetkých 19 členov eurozóny, v tejto fáze je ale podľa komisie iniciatíva jednoznačne na gréckej strane.

Grécko sa potrebuje s medzinárodnými veriteľmi dohodnúť na uvoľnení zadržiavanej finančnej pomoci. Atény musia koncom tohto mesiaca uhradiť Medzinárodnému menovému fondu dlžné čiastky v celkovej výške 1,6 mld. eur a bez peňazí z existujúceho úverového programu krajine hrozí platobná neschopnosť. Najnovšie návrhy s cieľom dosiahnuť odblokovanie pomoci predložilo Grécko komisii v utorok. Spory Atén s veriteľskými inštitúciami sa týkajú najmä rozpočtového deficitu, reforiem na trhu práce a dôchodkového systému.

Predĺženie druhého záchranného programu Grécka je pritom podľa hovorcu nemeckého ministerstva financií teoreticky možné, nie je však vhodné teraz o takomto kroku hovoriť. “Áno samozrejme, teoreticky je to možné. Už sme tento program predĺžili dvakrát, v decembri a v súčasnosti do 30. júna,“ odpovedal Martin Jäger na otázku o možnom predĺžení.

“Táto otázka však nie je otázka, ktorá by vôbec teraz bola v agende. Sústreďujeme sa na dosiahnutie úspešného konca súčasného programu do konca mesiaca. Tieto rokovania sú na programe. Hovoríme o podstate, o splnení podmienok programu. Akékoľvek rokovania o predĺžení programu teraz nie sú namieste,“ doplnil.

Poslanci EP odsúdili vyhlásenia maďarského premiéra Viktora Orbána

ŠTRASBURG 10. júna (SITA) – Európsky parlament (EP) prostredníctvom v stredu schváleného uznesenia vyzval Európsku komisiu (EK), aby posúdila situáciu v Maďarsku a zaviedla mechanizmus každoročného hodnotenia stavu demokracie, právneho štátu a základných práv vo všetkých členských štátoch. Znovuzavedenie trestu smrti v Maďarsku by podľa poslancov bolo v rozpore so zmluvami a Chartou základných práv únie. Parlament tiež označil za zavádzajúcu, neobjektívnu a nevyváženú verejnú konzultáciu o migrácii, ktorú iniciovala maďarská vláda. Uznesenie, ktoré europoslanci v stredu schválili pomerom hlasov 362 (za): 247 (proti): 88 (zdržalo sa hlasovania), odsudzuje opakované vyhlásenia predsedu maďarskej vlády Viktora Orbána o možnom obnovení trestu smrti v krajine a poukazuje na povinnosť predsedov vlád ísť príkladom.

Maďarský premiér Viktor Orbán 28. apríla vyhlásil, že je potrebné začať verejnú diskusiu o znovuzavedení trestu smrti v krajine. Predseda Európskeho parlamentu Martin Schulz po telefonickom rozhovore s premiérom Orbánom, ktorý sa uskutočnil dňa 30. apríla, vydal stanovisko, podľa ktorého ho Viktor Orbán uistil, že maďarská vláda neplánuje vykonať žiadne kroky smerujúce k znovuzavedeniu trestu smrti v krajine a bude rešpektovať a ctiť si záväzky vyplývajúce zo zmlúv EÚ a jej legislatívy. Napriek tomuto uisteniu však nasledujúci deň, 1. mája, premiér Orbán v rozhovore pre maďarský verejnoprávny rozhlas zopakoval svoje predošlé vyhlásenia o možnom znovuzavedení trestu smrti. Verejná konzultácia o migrácii bola iniciovaná maďarskou vládou v máji 2015.

Otázkou možného znovuzavedenia trestu smrti v krajine EÚ – a z toho vyplývajúcich následkov, sa 7. mája zaoberal na naliehavú žiadosť Konferencie predsedov (predseda EP a lídri politických skupín) Výbor EP pre občianske slobody.

Západ je pripravený, schyľuje sa k ďalším sankciám pre Rusko

Vyšlo aj v EKO

WASHINGTON 10. júna (SITA/Reuters) – USA a zoskupenie G7 sú pripravené uplatniť voči Moskve ďalšie sankcie, ak to bude potrebné. Vyhlásil to predstaviteľ amerického ministerstva financií s tým, že minister financií Jack Lew to povedal ukrajinským lídrom. „USA sú spolu so spojencami v rámci G7 pripravené uplatňovať významné dodatočné sankcie voči Rusku v prípade, že budú potrebné ako odpoveď na agresiu na východe Ukrajiny,“ povedal predstaviteľ s tým, že citoval ministra Lewa.

Jack Lew sa v utorok vo Washingtone stretol s ukrajinským premiérom Arsenijom Jaceňukom a ministerkou financií Natalijou Jareskovou. Privítal snahu Kyjeva o dosiahnutie dohody týkajúcej sa reštrukturalizácie dlhu. „Lew poznamenal, že program Medzinárodného menového fondu vyžaduje, aby straty zdieľali všetci držitelia cenných papierov, aby sa zabezpečilo oživenie ekonomiky, ktorá je v záujme všetkých strán,“ povedal predstaviteľ amerického rezortu financií.

Grécko predložilo nové návrhy Európskej komisii

BRUSEL 9. júna (SITA, Reuters) – Grécko predložilo Európskej komisii (EK) nové návrhy v rámci rokovaní o ďalšom úvere od svojich zahraničných veriteľov. Prijatie nových návrhov v utorok na tlačovej konferencii potvrdil hovorca EK Margaritis Schinas. Predstavitelia Európskej únie však uviedli, že nové reformné návrhy, ktoré Grécko predložilo v utorok, nie sú dostatočné na dosiahnutie dohody o uvoľnení nových financií pre krajinu.

“To, čo predložili, nie je dostatočné na posunutie procesu vpred,” povedal jeden z predstaviteľov EÚ pre agentúru Reuters. “Nie je to dostatočné a prijateľné pre členské štáty,” konštatoval druhý predstaviteľ EÚ. Dodal pritom, že nový grécky návrh neobsahuje žiadne riešenie sporu medzi Aténami a ich veriteľmi v oblasti reformy dôchodkového systému.

Hovorca EK však povedal, že komisia návrhy študuje a zdôraznil, že predstavitelia EÚ “nehovoria za” Európsku komisiu. Margaritis Schinas uviedol, že EK spolu s Európskou centrálnou bankou a Medzinárodným menovým fondom grécke návrhy starostlivo hodnotia.

Putin podpísal zákon o kapitálovej amnestii

BRATISLAVA 9. júna (SITA) – Ruský prezident Vladimir Putin v nedeľu podpísal zákon, ktorý umožňuje obyvateľom priznať utajované príjmy a iné majetky v zahraničí. Amnestia sa vzťahuje na aktíva, ktoré majitelia vyviezli do zahraničia pred 1. januárom 2015. Informácie dodatočne poskytnuté daňovým úradom budú dôverné a nebude možné ich využiť na účely kriminálneho, správneho alebo daňového vyšetrovania.

Na priznanie majetku budú mať dotknuté osoby čas od 1. júla do 31. decembra 2015. Informoval o tom spravodajský portál Russia Today. Zákon o kapitálovej amnestii z dielne ruského ministerstva financií odobril prezident Putin v marci. Vicepremiér Igor Šuvalov v tom čase uviedol, že jeho hlavným cieľom je umožniť ľudom napraviť chyby z minulosti a stať sa bezúhonnými občanmi.

Daňová amnestia by mohla podporiť ruskú ekonomiku, ktorá čelí negatívnym dopadom prepadu cien ropy, západných sankcií a prudkého oslabenia kurzu rubľa. Problémy v hospodárstve prehlbuje aj odlev kapitálu, ktorý by podľa vládnych odhadov mohol tento rok dosiahnuť 60 až 80 mld. USD. Vlani čistý odlev kapitálu z Ruska dosiahol rekordných 151,5 mld. USD.

(1 EUR = 1,1152 USD)

Štáty G7 sa dohodli na zastavení emisií z fosílnych palív

Vyšlo aj v EKO

BERLÍN 9. júna (SITA) – Niektoré z najbohatších krajín sveta sa dohodli, že do konca tohto storočia prestanú vypúšťať do atmosféry emisie produkované fosílnymi palivami. Taký je výsledok rokovaní skupiny G7, ktorá sa zaviazala k “dekarbonizácii“. Znamená to, že akékoľvek znečisťujúce plyny zo spaľovania ropy, zemného plynu alebo uhlia musia byť do roku 2100 zachytené pred vypustením do ovzdušia. Krajiny G7 si zároveň dali za cieľ znížiť emisie na 70 percent z úrovne roka 2010 do polovice tohto storočia.

Krajiny G7 boli pod tlakom, aby konali v oblasti klimatických zmien po tom, čo najväčší svetový znečisťovateľ Čína urobil kroky na zníženie svojich emisií. Solidarita v rámci skupiny je významným signálom pred zasadnutím Organizácie spojených národov v Paríži v decembri, kde sa viac ako 190 krajín bude snažiť dohodnúť na prvom globálnom pláne znižovania emisií, ktorý by bol záväzný pre všetky štáty.

“Kurz je správny, avšak potrebná by bola vyššia rýchlosť, viac ambícií a špecifických opatrení,“ povedala Samantha Smithová, ktorá má na starosti klimatické rozhovory OSN v rámci environmentálnej skupiny WWF. “Rozvíjajúce sa krajiny sú pripravené sa posunúť rýchlejšie v oblasti obnoviteľných zdrojov, potrebujú však financie a technológie od bohatších krajín,“ dodala.

Lídri G7 zopakovali svoj záväzok k odstráneniu “neefektívnych dotácií fosílnych palív“. Zároveň uviedli, že ich cieľom je plné rozbehnutie Zeleného klimatického fondu OSN, ktorý bude smerovať podporu na projekty v rozvojových krajinách, do konca tohto roku.

Vyslanci na decembrovom summite v Paríži budú pracovať na dohode na obmedzení globálneho otepľovania od priemyselnej revolúcie do 2 stupňov Celzia. Predchádzajúce stretnutia OSN boli poznačené nedostatkom konsenzu medzi veľkými znečisťovateľmi ako sú USA a Čína.

Hlavný ekonóm svetovej banky Nicholas Stern v pondelok uviedol, že čínska produkcia skleníkových plynov by mala dosiahnuť vrchol v roku 2025, teda o päť rokov skôr, ako sa odhadovalo – a potom by mala začať klesať. Pokrok krajiny v znižovaní emisií je podstatný pre úspech globálnych snáh o ochranu klímy, pretože Čína vytvára asi štvrtinu všetkých znečisťujúcich plynov v atmosfére.

Skupinu krajín G7 tvorí Veľká Británia, Kanada, Francúzsko, Nemecko, Taliansko, Japonsko a Spojené štáty americké.

Tsipras: Grécko by sa mohlo stretnúť s veriteľmi

RÍM/BRUSEL 9. júna (SITA, Reuters) – Grécko by sa mohlo dohodnúť s veriteľmi, ak stiahnu požiadavky zníženia dôchodkov, povedal pre utorňajšie vydanie talianskych novín Corriere della Sera grécky premiér Alexis Tsipras. Strany by mohli nájsť kompromis v kľúčových záležitostiach, ako je problematika rozpočtového prebytku, dodal Tsipras v zmierlivom tóne. Avšak neukázal žiadne náznaky prijatia požiadaviek veriteľov v škrtoch dôchodkov alebo iných sociálnych výdavkoch, opakujúc svoje vyhlásenia z posledných dní. “Myslím si, že sme blízko dohody o rozpočtovom prebytku na najbližšie roky. Hlavne musí existovať pozitívny prístup k alternatívnym návrhom pri znižovaní dôchodkov alebo zavádzaní nástrojov na boj proti recesii,” povedal Tsipras. Tieto vyhlásenia prišli v období, keď veritelia varujú, že čas rýchlo uteká.

Grécky premiér sa má v stredu stretnúť s nemeckou kancelárkou Angelou Merkelovou a francúzskym prezidentom Francoisom Hollandeom, aby sa pokúsili vyriešiť túto ťažkú situáciu. Objavili sa obavy, že ak by Grécko bolo donútené opustiť eurozónu, malo by to nepredvídateľné následky na euro a svetovú ekonomiku. Minulý týždeň po zamietnutí posledného návrhu veriteľov ľavicová vláda v Aténach naznačila, že je ochotná urobiť kompromis, avšak stále odmieta podľa nej nespravodlivo prísne opatrenia. “Nemôžeme pokračovať s programom, ktorý zjavne zlyhal,” povedal Tsipras. Zároveň dodal, že si je istý tým, že sa veritelia stiahnu. “Bolo by to začiatkom konca eurozóny,” uviedol grécky premiér.

Európska komisia dostala nový návrh Grécka, ktorý by v konečnom dôsledku mohol uvoľniť potrebné zdroje. Momentálne ho prehodnocujú, povedal v utorok predstaviteľ Európskej únie. Návrh má zosúladiť zatiaľ problémové témy dôchodkovej reformy a reformy dane z pridanej hodnoty.

Bulhari žiadajú nižšie utečenecké kvóty

SOFIA 8. júna (SITA/Reuters) – Bulharsko bude žiadať obmedzenie počtu utečencov, ktorých má mať pridelených na základe nových kvót EÚ. Bulharská vláda vo vyhlásení uvádza, že kvóty by mali byť nižšie pre krajiny, ktoré tvoria vonkajšie hranice únie a sú tak pod väčším “migračným tlakom”. Bulharsko už teraz čelí vlne utečencov prichádzajúcich zo Sýrie a severnej Afriky cez územie Turecka. Počas prvého štvrťroka tohto roku sa počet imigrantov zvýšil na 3200, čo je o 60 percent viac než za rovnaké obdobie vlani. Sofia už vystavala plot na hranici s Tureckom v snahe zabrániť vstupu nelegálnych migrantov.

Európska komisia (EK) v stredu prijala prvý súbor opatrení v rámci takzvanej Európskej agendy pre migráciu, ktorú predstavila verejnosti pred dvoma týždňami v rámci snahy o rovnomernejšie rozloženie azylantov medzi jednotlivými štátmi EÚ. Brusel predpokladá, že v priebehu nasledujúcich dvoch rokov bude medzi ostatných členov EÚ rozdelených dokopy 40-tisíc migrantov, ktorí sa už nachádzajú v Európe. Súčasťou balíka je taktiež odporúčanie, aby členovia EÚ prijali 20-tisíc utečencov, ktorí sa zatiaľ nenachádzajú na území dvadsaťosmičky. Bulharsko by podľa tohto plánu malo prijať najprv 572 imigrantov a následne vyše 200 ďalších. S plánom EK prejavili nespokojnosť aj ďalšie krajiny EÚ, ktorej lídri budú o tejto téme rokovať na summite 25. a 26. júna.

Hollande: EÚ pritvtdí v sankciách voči Rusku

KRÜN 8. júna (SITA/Reuters) – Európska únia pravdepodobne predĺži do konca tohto roka platnosť diplomatických a ekonomických sankcií uvalených na Rusko za jeho politiku na Ukrajine. Na summite najvyspelejších krajín sveta G7 v nemeckom Bavorsku to novinárom v pondelok povedal francúzsky prezident François Hollande. O budúcnosti protiruských sankcií budú lídri EÚ rokovať na svojom júnovom summite. “Je pravdepodobné, že toto (predĺženie) bude návrh európskych úradov,” povedal francúzsky líder. Nemecká kancelárka Angela Merkelová predtým v tejto súvislosti povedala, že ak to bude nutné, únia ešte sprísni uvalené sankcie. Narážala pritom na prímerie uzavreté vo februári v Minsku, ktoré je na východe Ukrajiny neustále porušované. “Sme pripravení, ak bude situácia eskalovať, čo nechceme, sprísniť sankcie,” vyhlásil Merkelová.

Európska únia zaviedla vlani voči vybraným predstaviteľom Ruska a proruských separatistov, ktorých obviňuje z anexie Krymu a destabilizácie východu Ukrajiny, sankcie v podobe zákazu vycestovania a zablokovania majetku. Terčom sankcií sú aj vybrané odvetvia ruskej ekonomiky vrátane energetiky, bankovníctva alebo zbrojárskeho priemyslu. Platnosť sankcií by mala formálne vypršať už v júli. Západní lídri sa však v marci dohodli, že sankcie ostanú v platnosti, až pokým nebude na východe Ukrajiny plne rešpektovaná dohoda o prímerí.

Najpopulárnejšou stranou v Česku ostáva ANO, dostala by takmer 30 percent

PRAHA 8. septembra (SITA) – Ak by sa parlamentné voľby v Česku konali koncom mája, vyhrala by ich vládna strana ANO ministra financií Andreja Babiša so ziskom takmer 30 percent. Vyplýva to z prieskumu verejnej mienky, ktorého výsledky zverejnil v nedeľu portál českej spravodajskej televízie ČT24. Druhá by skončila najsilnejšia vládna strana ČSSD premiéra Bohuslava Sobotku. Jej podpora je takmer 21-percentná. Až za nimi skončili opoziční komunisti z KSČM, ktorí si držia stabilnú podporu a volilo by ich 12 percent opýtaných.

Hranicu deviatich percent v prieskume na vzorke 1200 ľudí prekročilo hnutie TOP 09 exministra Karla Schwarzenberga, pričom ODS by svoj hlas dalo osem percent opýtaných. Podpora tretej vládnej strany KDÚ-ČSL sa pohybuje na úrovni 6,5 percenta. Ďalšie strany by sa do parlamentu nedostali, pričom záujem s určitosťou sa na voľbách zúčastniť vyjadrilo viac ako 40 percent voličov.

Cameron varuje ministrov pred odmietaním EÚ

LONDÝN 8. júna (SITA/Reuters) – Britský premiér David Cameron v nedeľu varoval členov svojej vlády pred zastávaním rozdielnych postojov než tých, na ktorých sa spoločne dohodli v súvislosti so zotrvaním krajiny v EÚ. Reagoval tak na iniciatívu viac ako 50 euroskeptických poslancov jeho Konzervatívnej strany, ktorí vyjadrili jasný záujem stáť na čele zástancov odchodu z únie v prípade zlyhania snáh o zásadné posilnenie postavenia Londýna vo vzťahu k Bruselu. Ako povedal Cameron, “ak chcete byť súčasťou vlády, budete musieť zdieľať pohľad, na ktorom sme sa zhodli vo veci usporiadania referenda, čo bude viesť k úspešnému záveru”.

Cameron minulý rok Britom sľúbil, že v prípade volebného víťazstva vypíše referendum o ďalšej budúcnosti Spojeného kráľovstva v EÚ. Predtým chce však vyjednať nové podmienky členstva krajiny v únii, čo si bude vyžadovať zmeny v zakladajúcich zmluvách o EÚ. Cameron chce podľa vlastných slov dosiahnuť také reformy EÚ, aby Briti mali v plebiscite plánovanom na rok 2017 na výber.

Juncker: Tsípras skresľuje návrhy veriteľov

Vyšlo aj v EKO

KRÜN 8. júna (SITA/Reuters) – Šéf Európskej komisie Jean-Claude Juncker v nedeľu obvinil gréckeho premiéra Alexisa Tsíprasa, že skresľuje návrhy medzinárodných veriteľov a vyzval ho, aby rýchlo predložil alternatívne návrhy. Grécko s veriteľmi rokuje o pomoci, ktorú získa výmenou za reformy. Juncker vyjadril podráždenie súvisiace s gréckym premiérom Tsiprasom, ktorý v piatok v gréckom parlamente označil návrhy veriteľov za “absurdné“. Juncker vyhlásil, že považuje Tsíprasa za priateľa, doplnil však, “že je potrebné rešpektovať určité minimálne pravidlá, aby ním ostal“.

Juncker vyhlásil, že ďalšie rokovania s Tsíprasom a inými lídrami eurozóny očakáva popri summite EÚ a štátov Latinskej Ameriky, ktorý štartuje v stredu v Bruseli. Znovu uistil, že odchod Grécka z eurozóny nie je možnosťou. Poznamenal však, že to neznamená, že “má klobúk, z ktorého dokáže vytiahnuť zajaca“ a zabrániť tak odchodu Grécka z eurozóny.

Na otázku o tom, aký je konečný termín na dohodu Grécka s veriteľmi, reagoval Juncker zdržanlivo. “Určite tam bude konečný termín,“ povedal Juncker, o dátume však nehovoril.

Obama s Merkelovou neustúpia, potvrdili prísny postoj voči Rusku

KRÜN 7. júna (SITA/Reuters) – Americký prezident Barack Obama v nedeľu pred summitom skupiny G7 vyhlásil, že nadchádzajúce stretnutie lídrov najvyspelejších krajín sveta sa bude zaoberať postojom voči Ruskej agresii na Ukrajine, ale aj hrozbami extrémizmu či klimatickými zmenami. Obama spolu s nemeckou kancelárkou Angelou Merkelovou zdôraznili dôležitosť americko-nemeckých vzťahov, ktoré v posledných rokoch utrpeli v súvislosti s rozsiahlou kauzou americkej špionáže, do ktorej spadalo aj odpočúvanie Merkelovej mobilného telefónu. “Moje posolstvo pre nemecký ľud je prosté: ďakujeme za vaše priateľstvo, za vaše vedenie… Stojíme pri sebe ako neoddeliteľní spojenci v Európe aj na celom svete,” povedal Obama davu, ktorý ho v nedeľu privítal v bavorských Alpách. Merkelová v reakcii na jeho slová zmienila rozdiely oboch národov, Spojené štáty však popísala ako priateľa Nemecka aj zásadného partnera. Obaja lídri zároveň vyjadrili názor, že sankcie voči Rusku musia pretrvať, pokým sa neskončia boje na východe Ukrajiny.

Lídrov skupiny G7 v nedeľu doobeda k alpskému hotelu Schloss Elmau priviezli vrtuľníky, keďže desiatky odporcov summitu zablokovali hlavnú príjazdovú cestu. Stretnutiu predchádzala aj sobotňajšia demonštrácia niekoľkých tisícov ľudí v nemeckom horskom letovisku Garmisch-Partenkirchen a tiež štvrtková 30-tisícová protestná akcia v bavorskej metropole Mníchov. Pri týchto protestoch došlo len k drobným potýčkam s miestnou políciou, pri ktorých bolo v dôsledku drobných zranení prevezených do nemocnice pár účastníkov demonštrácií. Úroveň násilností, ktoré takéto stretnutia tradične sprevádzajú, je však v porovnaní s predošlými summitmi G7 oveľa nižšia.

Nemecko do oblasti v okolí miesta konania summitu rozmiestnilo približne 17-tisíc príslušníkov polície a rakúska strana informovala, že vzhľadom na polohu Schloss Elmau v blízkosti hranice bude pripravených zasiahnuť aj ďalších asi 2 100 rakúskych policajtov. Lídri Británie, Kanady, Francúzska, Nemecka, Talianska, Spojených štátov a Európskej únie sa v nadchádzajúcich dňoch budú zaoberať dôležitými otázkami globálneho charakteru, akými sú klimatické zmeny, otázky zdravia či hrozby, ktoré predstavujú militantné organizácie ako napríklad Islamský štát či Boko Haram.

Tusk odmieta diskusiu o zrušení sankcií proti Rusku

KRUEN 7. júna (SITA/Reuters) – Predseda Európskej rady Donald Tusk v nedeľu vyzval lídrov skupiny G7, aby na nadchádzajúcom summite v bavorských Alpách zachovali jednotný postoj v presadzovaní sankcií voči Rusku pre jeho aktivity na Ukrajine. Bývalý poľský premiér vyslovil názor, že jedinou otázkou v tejto veci zostáva to, či uvalené sankcie ešte nesprísniť. “Mojim cieľom je, aby sme dnes potvrdili jednotu G7 v rámci sankčnej politiky… Vzhľadom k súčasnej situácii teda tvrdím, že ak by chcel ktokoľvek začať diskusiu o sankciách, mohla by sa týkať jedine ich posilnenia,” uviedol Tusk.

Postoj predsedu Európskej rady podporil v nedeľu aj britský premiér David Cameron. “Musíme sa uistiť, že Európa zostane jednotná. Sankcie majú dopad na všetky krajiny. Británia však nepripustí, aby jej výsadné postavenie vo finančných službách zabránilo prijať silnú odpoveď na Ruskom podporovanú agresiu a nemyslím, že by to mali pripustiť ostatné krajiny,” vyhlásil Cameron v reakcii na slová amerického prezidenta Baracka Obamu. Ten v súvislosti s nadchádzajúcim stretnutím skupiny G7 uviedol, že lídri krajín budú diskutovať aj o Ruskom podporovanej agresii povstalcov na východe Ukrajine.

Platnosť ekonomických sankcií, ktoré na Rusko v súvislosti s konfliktom na Ukrajine uvalili USA aj krajiny EÚ by mala formálne vypršať už v júli. Západní lídri sa však v marci dohodli, že sankcie ostanú v platnosti až pokým nebude na východe Ukrajiny plne rešpektovaná dohoda o prímerí, podpísaná vo februári v bieloruskom Minsku.

Porošenko: Ukrajina neprestane so snahami vrátiť Krym pod jej správu

KYJEV 5. júna (SITA) – Ukrajinský prezident Petro Porošenko neprestane so snahami, aby sa polostrov Krym vrátil pod ukrajinskú správu. V piatok to povedal na tlačovej konferencii, ktorú vysielala ukrajinská verejnoprávna televízia. Porošenko opäť vyjadril vážne obavy, že Ukrajina čelí veľkej ruskej invázii na východe krajiny ako aj obnoveniu vojny s tamojšími proruskými povstalcami. “Taký počet ruských vojakov pri hraniciach s východnou Ukrajinou sme nevideli od augusta minulého roku,” vyhlásil s tým, že Moskva musí mať veľmi vážny dôvod na rozmiestnenie toľkých vojakov pri hranici. Ukrajinský líder tiež informoval, že na Ukrajine bude čoskoro zriadená kontaktná kancelária OSN, čo je podľa neho prvý krok k nasadeniu mierotvorných síl OSN na východe krajiny.

Porošenko sa vyjadril deň po skončení najostrejších bojov od vyhlásenia prímeria vo februári tohto roku, ktoré prebiehali pri mestečku Marjinka pri Donecku. Oblasť ako aj mesto armáda už podľa neho “úplne vyčistila” od povstalcov. Prezident povedal, že v bojoch zahynulo päť ukrajinských vojakov a asi 80 separatistov, pričom 12 povstalcov vrátane jedného Rusa sa podarilo zajať.

Juncker údajne odmietol hovoriť s Tsiprasom, Grécko to odmieta

BRUSEL 7. júna (SITA, Reuters) – Šéf Európskej komisie Jean-Claude Juncker v sobotu údajne odmietol telefonický rozhovor s gréckym premiérom Alexisom Tsiprasom. Dôvodom je to, že Grécko doposiaľ nezaslalo reformné návrhy sľúbené na štvrtok. Informovala o tom agentúra Reuters s odvolaním sa na predstaviteľa EÚ. Grécko však tieto správy odmieta.

“Nenastal, žiadny pokrok, nebolo o čom diskutovať,“ uviedol predstaviteľ EÚ. Tsipras sa mal na ďalších rokovaniach v Bruseli objaviť v piatok, neprišiel však. V gréckom parlamente označil podmienky ponúkanej pomoci za absurdné. Správy o tom, že by Juncker odmietol rozhovor s Tsiprasom však v sobotu poprel jeden z členov gréckej vlády. “Nie je to pravda,“ povedal. Zároveň doplnil, že Atény naďalej čakajú na reakciu veriteľov k nedávnym reformným návrhom.

Putin: Západ nemá dôvod báť sa Ruska

MOSKVA 6. júna (SITA) – Rusko nie je hrozbou pre Severoatlantickú alianciu, uviedol v sobotu v rozhovore pre taliansky denník Corriere della Sera ruský prezident Vladimir Putin. “Iba chorý človek, a aj to len vo sne si môže myslieť, že by Rusko znenazdajky zaútočilo na NATO,” uviedol Putin. Reagoval tak na vzrastajúce obavy východoeurópskych štátov z agresie Ruska, ktoré v súvislosti s nimi v uplynulých mesiacoch posilnili prítomnosť vojenských jednotiek NATO na svojom území. Severoatlantická aliancia Rusko dlhodobo obviňuje z podpory proruských povstalcov na východe Ukrajiny, Moskva však tieto tvrdenia popiera. Práve pre udalosti na Ukrajine Rusko vylúčili aj zo skupiny najvyspelejších krajín sveta G7.

Tri pobaltské krajiny plánujú podľa informácií spravodajskej stanice BBC požiadať NATO o stálu prítomnosť vojakov aliancie na svojej pôde, aby tak voči Rusku pôsobili odstrašujúco. V rozhovore pre taliansky denník Putin ďalej uviedol, že niektoré krajiny jednoducho len využívajú obavy, ktoré sa ľuďom spájajú s Ruskom. Jednajú tak podľa jeho mienky iba pre to, aby získali nejakú doplnkovú “vojenskú, ekonomickú, finančnú či inú pomoc”. “Nie je potrebné báť sa Ruska,” vyslovil Putin. “Svet sa zmenil tak veľmi, že ľudia s aspoň trochou zdravého rozumu si dnes nevedia ani len predstaviť taký rozsiahly vojenský konflikt. Máme iné veci na premýšľanie, uisťujem Vás,” odkázal Putin západným