Zahraničné

Grécko nevylučuje dohodu na poslednú chvíľu

BRUSEL 27. júna (SITA, Reuters) – Grécky minister financií Janis Varoufakis nevylučuje, že Atény sa s veriteľmi na poslednú chvíľu dohodnú na riešení, ktoré odvráti štátny bankrot a odchod krajiny z eurozóny. “V týchto kľúčových okamihoch grécka vláda bojuje o to, aby dohoda na poslednú chvíľu prišla do utorka,” povedal Varoufakis novinárom v Bruseli. Odkázal tým na dlžnú čiastku 1,6 mld. eur, ktorú musia k 30. júnu Atény splatiť Medzinárodnému menovému fondu (MMF). Bez uvoľnenia zostávajúcej časti medzinárodného úverového programu však krajina nebude mať na uhradenie záväzku peniaze. Odmietavý postoj ministrov financií krajín eurozóny (Euroskupina) k žiadosti Grécku o predĺženie úverovej dohody do 5. júla, na kedy je v krajine naplánované referendum o požiadavkách veriteľov, označil za vážny úder proti základom spoločnej meny.

“Tento odmietavý postoj určite poškodí dôveryhodnosť Euroskupiny ako demokratického spoločenstva partnerských členských štátov. A veľmi sa obávam, že táto škoda bude trvalá,” konštatoval Varoufakis.

Euroskupina v sobotu odmietla Grécku žiadosť o predĺženie úverového programu do 5. júla. “Súčasná dohoda o mechanizme finančnej pomoci Grécku skončí 30. júna 2015. To isté platí aj pre všetky dohody súvisiace s existujúcim gréckym programom,” uviedli ministri v spoločnom vyhlásení, ku ktorému sa nepripojil zástupca Grécka.

Grécky premiér Alexis Tsipras v sobotu vyhlásil referendum o prijatí návrhu medzinárodných veriteľov na riešenie dlhovej krízy krajiny. “Tieto návrhy, ktoré jasne porušujú európske pravidlá, ako aj základné práva na prácu, rovnosť a dôstojnosť, ukazujú, že cieľom niektorých našich partnerov a inštitúcií nie je životaschopná dohoda všetkých strán, ale poníženie celého národa,” uviedol Tsipras v príhovore vysielanom štátnou televíziou.

Šéf Eurogroup Jeroen Dijsselbloem však v sobotu uviedol, že rozhodnutie Grécka zvolať referendum nezbavuje krajinu povinnosti splácať dlhy. “Je zodpovednosťou gréckej vlády plniť svoje záväzky, najprv voči MMF. Táto povinnosť nezmizla,” povedal.

čítať viac

Moskva sa bráni, skritizovala správu USA o ľudských právach

Moskva 27. júna (SITA) – Ruské ministerstvo zahraničných vecí skritizovalo v piatok výročnú správu americkej diplomacie o stave ľudských práv vo svete ako politicky motivovanú a ignorujúcu porušovanie týchto medzinárodných záväzkov zo strany Ukrajiny. Informovala o tom v ten istý deň agentúra Reuters.

“Podobne ako predtým, predmetná správa oplýva spolitizovanými hodnoteniami a hrubými ideologickými šablónami. Jej metodológia je odtrhnutá od reality a zakladá sa na svojvoľnom zoraďovaní úrovne demokracie v jednotlivých štátoch bez možnosti odvolať sa,” uviedol hovorca ruskej diplomacie Alexandr Lukaševič.

Daný dokument je podľa neho “ukážkou amerického mentorovania v oblasti ľudských práv, vychádzajúceho z pomýlenej logiky americkej nepoškvrnenosti a zároveň problematickosti ostatných krajín”. Správa uvádza, že politický systém v Rusku je “čím ďalej diktátorskejší” a Moskva prijíma nové opatrenia na potlačenie disentu.

Podľa uvedeného hovorcu USA vo svojej správe “cynicky ignorujú rozsiahle a hrubé porušovanie ľudských práv ukrajinskými vojakmi” na východe krajiny. Kremeľ tvrdí, že americké hlásanie o slobode slova je v rozpore so zamlčovaním diskriminácie ruskej žurnalistiky v rade štátov Severnej Ameriky i

1 12 tth

čítať viac

Tsipras vyhlásil referendum o prijatí návrhu medzinárodných veriteľov

Atény 27. júna (SITA) – Grécky premiér Alexis Tsipras dnes vyhlásil referendum o prijatí návrhu medzinárodných veriteľov na riešenie dlhovej krízy krajiny. Plebiscit sa uskutoční 5. júla, informovala agentúra Reuters.

Tsipras zároveň oznámil, že Grécko vzhľadom na referendum požiada o niekoľkodňové predĺženie záchranného programu, ktorý má vypršať 30. júna. Jeho vláda v piatok odmietla veriteľmi navrhovanú dohodu ako nepostačujúcu.

“Tieto návrhy, ktoré jasne porušujú európske pravidlá, ako aj základné práva na prácu, rovnosť a dôstojnosť, ukazujú, že cieľom niektorých našich partnerov a inštitúcií nie je životaschopná dohoda všetkých strán, ale poníženie celého národa,” uviedol Tsipras v príhovore vysielanom štátnou televíziou.

Vypísanie referenda by mal ešte dnes potvrdiť aj grécky parlament. Ak by Gréci v hlasovaní úsporné opatrenia nadiktované veriteľmi odmietli, znamenalo by to pre Atény zrejme bankrot a následný odchod z eurozóny.

Štátny minister Nikos Pappas vyjadril presvedčenie o tom, že Gréci v referende odmietnu dohodu navrhovanú veriteľmi. Rovnaký postoj má aj pravicová strana ANEL, vládnuca strana Syriza či minister rozvoja Panajiotis Lafazanis.

1 tth

čítať viac

Martin Schulz verí, že sa Grécko s veriteľmi dohodne

BERLÍN 26. júna (SITA, Reuters) – Predseda Európskeho parlamentu Martin Schulz neverí, že Grécko opustí eurozónu. Zároveň očakáva, že dohoda medzi Aténami a veriteľmi sa zrodí v najbližších dňoch. Podľa jeho slov by to mohlo trvať niekoľko dní. Schulz reagoval na otázku nemeckej stanice ARD o tom, či nastane odchod Grécka z eurozóny. “Nemyslím si to… Verím, že musíme počkať ešte deň, možno dva, no riešenie sa nájde,“ povedal. Zároveň poznamenal, že odchod Grécka z eurozóny by poznačil Španielsko, Portugalsko a Taliansko. “Malo by to dimenzie, o ktorých nechcem ani rozmýšľať, preto… som sa rozhodol skúsiť všetko, aby sme sa vyhli tejto ceste,“ doplnil.

Ministri financií členských štátov eurozóny vo štvrtok prerušili rokovania o riešení gréckej dlhovej krízy a dohodli sa, že v nich budú pokračovať v sobotu. Pre agentúru Reuters to uviedol nemenovaný predstaviteľ eurozóny. Agentúra predtým informovala, že Grécko trvá na svojom návrhu reforiem, ktorý poslalo veriteľom tento týždeň. To signalizuje, že Atény na schôdzke ministrov financií eurozóny a lídrov Európskej únie predkladajú návrhy, ktoré sú v rozpore s predstavami EÚ a MMF.

čítať viac

Grécko podľa Oettingera potrebuje dohodu do piatich dní

BERLÍN 26. júna (SITA, Reuters) – Odchod Grécka z eurozóny, takzvaný Grexit, bude nevyhnutný, ak sa Atény s veriteľmi na riešení situácie nedohodnú do piatich dní. Európsky komisár Günther Oettinger to vyhlásil v piatok. “Grexit nie je našim cieľom, nebude sa mu však dať vyhnúť, ak sa riešenie nenájde do piatich dní,“ povedal.

Nemecká kancelárka Angela Merkelová zároveň v piatok uviedla, že rozhodujúce pre vyriešenie gréckej krízy bude sobotné zasadnutie ministrov financií krajín eurozóny (Eurogroup). Podľa jej slov lídri štátov a vlád sa nemôžu zapojiť do detailných rokovaní o gréckych reformách, môžu len nabádať rokujúce strany k dosiahnutiu záverov. “Hovoríme, nie bez starostlivého uváženia, že toto stretnutie Eurogroup má rozhodujúcu dôležitosť,” povedala Merkelová s tým, že do úvahy berie to, že zostáva veľmi málo času. Zároveň odmietla špekulovať o prípadnom európskom “pláne B“, ak sobotné rokovania zlyhajú.

čítať viac

Putin prediskutoval ukrajinskú krízu a Islamský štát s Obamom

Washington 26. júna (SITA) – Ruský prezident Vladimír Putin dnes v telefonickom rozhovore so svojím americkým náprotivkom Barackom Obamom prediskutoval pokračujúce napätie na východnej Ukrajine a boj proti Islamskému štátu na Blízkom východe. Informovala o tom dnes agentúra AP.

Podľa tlačového vyhlásenia Bieleho domu sa obaja lídri zaoberali neutíchajúcim krviprelievaním v Sýrii a zhodli sa na potrebe jednotného postupu medzi šiestimi svetovými mocnosťami v otázke obmedzenia iránskeho atómového programu na mierové účely.

V prípade Ukrajiny, Obama povedal Putinovi, že Rusko musí splniť svoje záväzky, ku ktorým sa zaviazalo v minskej dohode o prímerí z 12. februára, vrátane stiahnutia svojich jednotiek a vojenskej techniky z ukrajinského územia.

K telefonickému rozhovoru prišlo v rovnaký deň, keď najvyšší veliteľ NATO v Európe, americký generál Philip Breedlove, poukázal na nepretržité dodávky munície a vojenskej výzbroje cez rusko-ukrajinskú hranicu do Ukrajiny.

čítať viac

Putin sa zaviazal, že bude ďalej posilňovať ruskú armádu

Moskva 25. júna (SITA) – Prezident Vladimir Putin dnes vyhlásil, že Rusko potrebuje silnú armádu, aby odvrátilo hrozby pri svojich hraniciach. Putinovo vyjadrenie odráža napätie, ktoré vládne medzi Západom a Moskvou pre krízu na Ukrajine.

Putin v Kremli na stretnutí absolventov ruských vojenských akadémií povedal, že “silná armáda vybavená modernými zbraňami je zárukou zvrchovanosti a územnej celistvosti Ruska”.

Ruský líder sa podľa tlačovej agentúry AP zaviazal, že bude pokračovať v snahe o rozsiahlu modernizáciu armády, ktorá počíta s dodávkami obrovského množstva moderných zbraní.

Putin dodal, že Ruska nemá útočné úmysly a zameriava sa na “urovnanie sporov výlučne politickými prostriedkami pri rešpektovaní medzinárodného práva a záujmov ostatných národov”.

Vzťahy Rusko-Západ sa zhoršili a v súčasnosti sú na úrovni z obdobia studenej vojny. Spôsobila to anexia ukrajinského Krymského polostrova Moskvou a jej podpora proruského povstania na východe Ukrajiny.

čítať viac

Juncker nechce meniť návrh povinných kvót pre rozdeľovanie migrantov

Brusel 25. júna (SITA) – Predseda Európskej komisie (EK) Jean-Claude Juncker dnes potvrdil, že nemá v úmysle zmeniť pôvodný návrh EK na prerozdelenie utečencov prostredníctvom povinných kvót medzi členské štáty únie, a to aj napriek výhradám viacerých krajín EÚ. Uviedol to dnes krátko pred otvorením dvojdňového summitu EÚ v Bruseli, na ktorom sa bude riešiť otázka migrantov v Európe.

“Dali sme tento návrh na stôl a chceme ho udržať taký ako je”, uviedol Juncker počas spoločnej tlačovej konferencii s predsedom Európskeho parlamentu (EP) Martinom Schulzom. Vyjadril pritom presvedčenie, že jeho projekt získa kladné stanovisko aj od ostatných inštitúcií – EP a Rady (členských štátov).

Komisia v apríli predložila plán, ktorý stanovuje povinné kvótový prerozdelenia azylantov z Grécka a Talianska medzi ďalších 23 členských štátov. V prvej fáze by išlo o presídlenie 40.000 utečencov pôvodom zo Sýrie a Eritrey. Malo by sa tak diať podľa kľúča, ktorý berie do úvahy HDP každej krajiny, počet jej obyvateľov, mieru nezamestnanosti a počet už prijatých utečencov.

Tento návrh bude počas summitu EÚ hlavnou témou rokovania premiérov a prezidentov členských krajín. Už pred summitom bolo jasné, že vznikli dva názorové tábory, keď Junckerovu iniciatívu podporujú krajiny najviac postihnuté prílivom utečencov (Taliansko, Grécko, Nemecko, Rakúsko alebo Švédsko), ale asi polovica krajín EÚ vyjadrila voči tomuto návrhu vážne výhrady. Vlády viacerých krajín, vrátane Slovenska a Českej republiky, požadujú namiesto povinných kvót dobrovoľný mechanizmus pre prijímanie utečencov.

Juncker od začiatku bráni návrh EK, pričom argumentuje potrebou európskej solidarity a pracovnej sily pre starnúcu Európu. Odporcovia naopak tvrdia, že navrhnutý plán by len posilnil fenomén nelegálneho prisťahovalectva a tiež protiimigrantské nálady väčšinovej verejnosti.

Podľa údajov EÚ od začiatku tohto roka vstúpilo na európsku pôdu vyše 100.000 ilegálnych prisťahovalcov, najviac z nich – okolo 60.000 – sa ocitlo v Taliansku.

čítať viac

Srbsko odsúdilo rozhodnutie Maďarska vybudovať bariéru proti utečencom

Belehrad 25. júna (SITA) – Srbsko ostro kritizovalo Maďarsko, ktoré trvá na vybudovaní hraničnej bariéry s cieľom zastaviť prílev utečencov. Belehrad preto vyzval Európsku úniu, aby sa vyjadrila, či bude tolerovať na svojom území takéto bariéry, napísala dnes agentúra AP.

“Domnieval som sa, že Berlínsky múr už padol, ale teraz sa tu stavajú nové múry,” povedal dnes srbský minister zahraničných vecí Ivica Dačič, ktorý tým reagoval na bariéru, ktorá v rokoch 1961-1989 rozdeľovala Berlín. “Európa sa musí rozhodnúť, či doby stavania múrov patria do minulosti, alebo do budúcnosti,” dodal.

Nereagujúc na pohŕdanie a kritiku zo strany medzinárodného spoločenstva maďarská vláda oznámila, že postaví dočasnú obrannú bariéru na svojej južnej hranici so Srbskom tak rýchlo, ako to len bude možné.

“Sme absolútne a prudko proti ich (Maďarska) rozhodnutiu vybudovať bariéru,” konštatoval Dačič na spoločnej tlačovej konferencii s gréckym kolegom Nikosom Kotziasom. Podľa neho tu už nejde iba o záležitosť, ktorá sa týka len Srbska a Maďarska alebo Grécka, ale záležitosť, ktorú musí rozriešiť Európa.

Podľa Kotziasa, ktorého krajina je jednou z najviac zasiahnutých prílevom utečencov, musí Európska únia konať skôr, než tento problém dosiahne omnoho dramatickejšiu úroveň.

Od začiatku tohto roka vstúpilo na územie Maďarska nelegálne okolo 60.000 ľudí, prevažne cez hranicu so Srbskom. Utečenci požiadajú v Maďarsku o azyl, na jeho území sa však dlho nezdržia a skôr, než úrady posúdia ich žiadosti, presúvajú sa ďalej do západoeurópskych krajín ako Rakúsko, Nemecko či Švédsko.

Maďarská vláda nariadila 17. júna ministrovi vnútra Sándorovi Pintérovi, aby do týždňa pripravil projekt na vybudovanie štyri metre vysokého dočasného plota na fyzické uzatvorenie hraníc so Srbskom. Plot má vytvoriť prekážku ilegálnym migrantom na 175 kilometrov dlhom hraničnom úseku.

2 20 clu rsc

čítať viac

Gréci rokujú ďalej, možno odmietnu návrh veriteľov

ATÉNY 25. júna (SITA, Reuters) – Rozhovory medzi Gréckom a veriteľmi budú ďalej pokračovať, môže sa však stať, že Grécko neakceptuje nové návrhy veriteľov. “Inštitúcie predložili nový návrh, ktorý vrhá zaťaženie na pracovníkov a dôchodcov sociálne nespravodlivým spôsobom a zároveň sa vyhýba zvýšeniu zaťaženia pre tých, ktorí si to môžu dovoliť,“ povedal grécky vládny predstaviteľ. “Grécka strana považuje za nemožné, aby súhlasila s takýmto prístupom. Rokovania pokračujú na všetkých úrovniach,“ povedal.

Výsledok rokovaní medzi Gréckom a jeho veriteľmi je stále veľmi neistý, povedal zdroj z prostredia veriteľov po stredajšej schôdzke šéfov inštitúcií predstavujúcich veriteľov a šéfa skupiny ministrov financií eurozóny. “Je to stále veľmi neisté. Ešte nemáme dohodu,” odpovedal predstaviteľ na otázku, či sa na stredajších popoludňajších rozhovoroch dosiahol pokrok. Grécky minister hospodárstva George Stathakis povedal, že sporné sú už len tri z 50 návrhov Atén, ale niekoľko zdrojov oboznámených s rokovaniami uviedlo, že ich je oveľa viac. K otvoreným otázkam patria pracovné zákony, kolektívne vyjednávanie, reforma penzijného systému, mzdy vo verejnom sektore a daň z pridanej hodnoty a korporátna daň.

Spojené štáty nevykonávajú špionáž voči francúzskemu prezidentovi

Washington 25. júna (SITA) – Spojené štáty nevykonávajú špionáž voči francúzskemu prezidentovi Francoisovi Hollandovi ani iným činiteľom francúzskej vlády. Podľa agentúry Reuters to dnes uviedol šéf diplomacie USA John Kerry.

“Nezameriavame sa na prezidenta Hollanda; naším cieľom nie sú priatelia ako prezident Hollande, a nevykonávame žiadne sledovacie aktivity v zahraničí, pokiaľ na to nie je veľmi špecifický a potvrdený dôvod ohľadom národnej bezpečnosti, o čom v tomto prípade neviem,” uviedol Kerry na tlačovej konferencii.

Kerry tak reagoval na utorkové vyhlásenie webovej stránky WikiLeaks, že americká Národná bezpečnostná agentúra (NSA) špehovala troch ostatných francúzskych prezidentov od Jacqua Chiraca, Nicolasa Sarkozyho až po Francoisa Hollanda.

O odhaleniach informovali ako prví francúzsky denník Libération a spravodajský web Mediapart, ktorí s WikiLeaks spolupracovali. NSA podľa nich tajne sledovala prezidentov, francúzskych ministrov a francúzskeho veľvyslanca v USA najmenej od roku 2006 do mája 2012, keď Hollande prevzal funkciu hlavy štátu od Sarkozyho.

Francúzsky premiér Manuel Valls v stredu uviedol, že Spojené štáty musia čo najrýchlejšie urobiť všetko, čo je v ich silách, aby napravili škody, ktoré na americko-francúzskych vzťahoch napáchala NSA. Valls pred poslancami francúzskeho parlamentu vyhlásil, že odpočúvanie je medzi spojencami “neprípustné”.

1 20 tth

Rusko predĺžilo zákaz dovozu potravín zo Západu o rok

MOSKVA 24. júna (SITA, Reuters) – Ruský zákaz dovozu potravín zo Západu prezident Vladimir Putin predĺžil o jeden rok, čiže na dlhšie obdobie, ako sa očakávalo. Predpokladalo sa, že Rusko zákaz dovozu západných potravín predĺži o šesť mesiacov od začiatku augusta po tom, ako Európska únia tento týždeň predĺžila platnosť svojich sankcií voči Moskve.

“Predlžujeme naše odvetné opatrenia o jeden rok so začiatkom od dnes,” povedal Putin v stredu na stretnutí členov vlády v Moskve. K tovarom, ktoré Rusko nepovoľuje zo Západu dovážať, patrí ovocie, zelenina, mäso, hydina, ryby, mlieko a mliečne výrobky. Ruské ministerstvo poľnohospodárstva však v stredu uviedlo, že uvažuje zoznam tovarov, ktorých dovoz je zakázaný, rozšíriť o cukrárske výrobky, konzervované produkty z rýb a kvety. Nie je známe, či Putin schválil takto rozšírený zoznam tovarov.

Rusko uvažuje o rozšírení zákazu dovozu tovarov zo Západu

MOSKVA 24. júna (SITA, Reuters) – Rusko uvažuje o rozšírení zákazu dovozu západných tovarov o cukrárske výrobky, konzervované produkty z rýb a kvety. Ide o odpoveď Moskvy na západné sankcie voči Rusku. Povedal to v stredu ruský minister poľnohospodárstva Alexander Tkačev. Pôvodný zákaz dovozu západných potravín po skončení jeho platnosti v auguste chce Rusko predĺžiť o šesť mesiacov. Ide o reakciu na to, že svoje sankcie predlžuje Európska únia.

“Naozaj uvažujeme o ďalších návrhoch na zozname sankcií,” povedal Tkačev pre televíznu stanicu Rossija 24. Dodal, že ruské odvetvia cukrárenstva a produkcie kvetov sú dobre rozvinuté a na dobrú úroveň sa dostáva aj rybný priemysel. Ešte v úvode tohto týždňa ruský vládny predstaviteľ uviedol, že zoznam tovarov, ktorých dovoz je zakázaný, “zostáva v podstate nezmenený.”

Zákaz dovozu potravín z USA, EÚ, Austrálie, Kanady a Nórska Rusko prijalo s platnosťou na jeden rok v reakcii na západné sankcie. Opatrenia voči Moskve Západ zaviedol pre ruskú anexiu Krymu a pre to, že Rusko podľa západných krajín podporuje separatistov na východe Ukrajiny. Na doterajšom ruskom zozname zakázaného importu je ovocie, zelenina, mäso, hydina, ryby, mlieko a mliečne výrobky.

USA už nebudú stíhať príbuzných zajatcov, Obama predstavil novú politiku

Washington 24. júna (SITA) – Americká vláda sa už nebude vyhrážať stíhaním rodín, ktoré sa snažia zaplatiť výkupné za svojich príbuzných zajatých teroristickými organizáciami v zámorí. Spojené štáty budú priamo vyjednávať s militantmi držiacimi zajatcov, ale nebudú platiť výkupné. Informovala o tom dnes agentúra Reuters s odvolaním sa na predstaviteľov USA.

Novú politiku dnes oficiálne oznámi prezident Barack Obama. Vláda zmení spôsob, akým zaobchádza s prípadmi, keď sú Američania zajatí skupinami, ako je Islamský štát či al-Káida.

K zmene došlo po šesťmesačnom skúmaní problému, ktorý bol vyvolaný ostrou kritikou Obamovej vlády niektorými príbuznými obetí, Tí tvrdia, že sa im vláda vyhrážala stíhaním, keby sa pokúsili získať peniaze na výkupné.

1 izi dem

Rumunský parlament schválil zriadenie dvoch veliteľstiev NATO v Bukurešti

Bukurešť 23. júna (SITA) – Rumunskí poslanci dnes jednomyseľne schválili požiadavku na zriadenie dvoch veliteľstiev Severoatlantickej aliancie v Bukurešti, a to v rámci novej bezpečnostnej stratégie NATO vo východnej Európe.

Rumunský prezident Klaus Iohannis požiadal zákonodarný zbor o schválenie veliteľstiev “v kontexte ukrajinskej krízy (a) agresívnych krokov Ruska v regióne”, informovala agentúra AP.

Podľa nej 283 poslancov podporilo vybudovanie veliteľstiev pre NATO Force Integration Unit a Multinational Division South-East, ktoré budú koordinovať velenie v Rumunsku a susednom Bulharsku.

Veliteľstvá otvoria v roku 2016 a plne funkčné majú byť do roku 2018.

NATO vytvorí podobné integračné jednotky aj v Poľsku, Bulharsku a v pobaltských krajinách – Estónsku, Lotyšsku a Litve, dodala AP.

2 dod rsc

Sikorski odstúpil z funkcie predsedu poľského parlamentu

Varšava 23. júna (SITA) – Predseda poľského parlamentu Radoslaw Sikorski sa dnes oficiálne vzdal svojej funkcie. Ide o dôsledok škandálu súvisiaceho s odpočúvaním rozhovorov poľských politikov, ktorý je známy aj ako Waitergate.

O funkciu predsedu Sejmu sa chce za Občiansku platformu (PO) uchádzať Malgorzata Kidawová-Bloňská a za Zväz demokratickej ľavice (SLD) Jerzy Wenderlich, ktorý bude podľa poľských médií parlament medzičasom viesť ako vekom najstarší poslanec.

Podľa neoficiálnych informácií z poľského parlamentu, na ktoré sa odvolalo Radio Zet, by l voľbe nového predsedu mohlo dôjsť už dnes.

Nedávny únik spisov z vyšetrovania vlaňajšieho škandálu okolo odpočúvania verejných činiteľov a ich zverejnenie na internete malo nedávno za následok demisiu troch ministrov a troch námestníkov ministrov. Zámer odstúpiť oznámil vtedy aj Sikorski.

Toto rozhodnutie členov svojej vlády, ktorí sa počas svojich návštev v luxusných reštauráciách stali obeťou nelegálneho odpočúvania, ocenila poľská premiérka Ewa Kopaczová ako prejav zodpovedného prístupu voči štátu.

Súčasne upozornila, že jediným výsledkom rok trvajúceho vyšetrovania prípadu na prokuratúre je zatiaľ únik spisov, čo podľa nej podrýva dôveru občanov k tejto inštitúcii.

12 pel dem

Summit eurozóny ocenil nové reformné kroky Atén

Brusel 23. júna (SITA) – Mimoriadny summit lídrov eurozóny, ktorý sa skončil v pondelok krátko pred polnocou, vyústil do politického odkazu, že nové proreformné návrhy gréckej vlády sú podstatným dokumentom, ktorým sa v najbližších dvoch dňoch budú zaoberať Európska centrálna banka (ECB) a Medzinárodný menový fond (MMF). Ministri financií eurozóny dostali čas do stredajšej polnoci, aby odobrili alebo odmietli reformné úsilie Atén.

Rokovania medzi gréckym premiérom Alexisom Tsiprasom a jeho 18 rezortnými kolegami na summite eurozóny podľa očakávania skončili bez prelomového rozhodnutia ohľadom novej finančnej pomoci pre Grécko.

Predseda Európskej komisie (EK) Jean-Claude Juncker po skončení summitu uviedol, že návrhy, ktoré grécka vláda v pondelok predložila na posúdenie – hoci prišli s určitým oneskorením -, sú významným krokom pre splnenie očakávaní troch hlavných veriteľov zapojených do záchranného procesu gréckych štátnych

“Verím, že euroskupina v stredu dodá výsledky, ktoré potom vo štvrtok budú predložené Európskej rade. Som presvedčený, že to nie je len náš zámer dokončiť rozhodovací proces v priebehu tohto týždňa – dokončíme proces ešte tento týždeň,” vyjadril nádej predseda exekutívy EÚ.

Na druhej strane litovská prezidentka Dalia Grybauskaite uviedla, že pondelňajší summit bol dobrý z hľadiska procesu, avšak zlý čo sa týka samotného výsledku.

“Nasledovných 48 hodín bude absolútne dôležitých. Ešte stále nemáme pocit, že grécka vláda naozaj chápe, čo by sa mohlo stať … ak nezoberie zodpovednosť za budúcnosť krajiny do vlastných rúk,” pripomenula litovská prezidentka.

O osude Grécka budú rozhodovať už v stredu ministri financií eurozóny, ktorých rozhodnutie potom ovplyvní priebeh dvojdňového summitu EÚ (25.-26. júna).