Zahraničné

Počet utečencov dosahuje v globálnom meradle alarmujúcu úroveň

Ženeva 18. júna (SITA) – Pre ozbrojené konflikty opustilo vlani svoje domovy na celom svete rekordných 59,5 milióna ľudí. Sýria sa pritom stala krajinou s najväčším počtom nedobrovoľne vysídlených osôb, uviedol dnes vysoký komisár OSN pre utečencov Antonio Guterres, ktorého citovala agentúra AP.

Guterres, ktorý v Ženeve prezentoval výročnú správu Úradu vysokého komisára OSN pre utečencov (UNHCR), tvrdí, že v tomto roku neočakáva žiadne zlepšenie postavenia migrantov. On sám bol zdesený z “ohromného” množstva ľudí, ktorí za uplynulé roky nútene opustili svoje domovy.

“Sme svedkami paradigmatickej zmeny; nekontrolovaného sklzu do éry, v ktorej rozsah núteného vysídlenia v globálnom meradle – rovnako ako potrebná odozva – prevyšujú čokoľvek, čo tu bolo predtým,” konštatoval Guterres podľa agentúry DPA.

Vysoký komisár OSN označil za desivé, že čelíme zdanlivej neschopnosti medzinárodného spoločenstva spolupodieľať sa na ukončení vojny či budovaní a zachovaní mieru.

“Nové krízy sa množia,” uviedol komisár OSN a dodal, že kríza v Iraku či Sýrii dosiahla obrovské rozmery.

Podľa údajov UNHCR približne 13,9 milióna ľudí – čo sa rovná počtu obyvateľov aglomerácie Londýna – vlani utieklo zo svojich rodných krajín pred vojnami, prenasledovaním či utláčaním. V porovnaní s rokom 2010 ide až o štvornásobný nárast. Vyše polovica z nich sú deti.

Späť do vlasti sa vlani vrátilo len 126.800 utečencov – najmenej od roku 1983. Najmasovejší návrat zaznamenali v Konžskej demokratickej republike, Mali a Afganistane.

V priebehu niekoľkých rokov vo svete vypuklo prípadne došlo k obnoveniu 15 ozbrojených konfliktov. Ide o štáty ako Stredoafrická republika, Irak, Mjanmarsko, Južný Sudán, Sýria, Ukrajina či Jemen, píše sa v správe UNHCR.

Grécky premiér Alexis Tsipras vylúčil škrty dôchodkov

BERLÍN 18. júna (SITA, Reuters) – Grécky premiér Alexis Tsipras v komentári pre štvrtkové vydanie nemeckého denníka Der Tagesspiegel opäť dôrazne odmietol požiadavku veriteľov na znižovanie dôchodkov. Tvrdenia, že nemeckí daňoví poplatníci platia Grékom mzdy a dôchodky, označil za “mýtus” a dodal, že Gréci, napriek všeobecne rozšírenému názoru, pracujú dlhšie ako Nemci.

“Nekompromisná požiadavka na škrty (v dôchodkoch) v krajine s 25-percentnou mierou nezamestnanosti, kde je polovica mladých ľudí nezamestnaná, povedie iba k ďalšiemu zhoršeniu už beztak dramatickej sociálnej situácie,” napísal Tsipras. Ako ďalej uviedol, dôchodky sú jediným zdrojom príjmov pre nespočetné grécke domácnosti. Grécko medzi rokmi 2010 a 2014 znížilo sociálne výdavky vrátane dôchodkov o 50 %, čo znamená, že ďalšie škrty v tejto citlivej oblasti sú nemožné, zdôraznil grécky premiér.

Grécko sa v roku 2010 ocitlo na pokraji štátneho bankrotu a krajina musela požiadať o finančnú pomoc. Od EÚ a MMF Atény získali dva úverové programy v celkovom objeme zhruba 240 mld. eur. Poslednú splátku 7,2 mld. eur z existujúceho programu veritelia odmietajú uvoľniť až do zhodnotenia reformných plánov novej vlády. Rozhovory viaznu na nezhodách medzi Gréckom a veriteľmi týkajúcich sa rozpočtových cieľov, dôchodkov a reforiem na trhu práce. Platobná neschopnosť hrozí Grécku už koncom tohto mesiaca, kedy majú Atény splatiť MMF dlžnú čiastku v celkovej výške 1,6 mld. eur. O gréckej dlhovej kríze rokujú vo štvrtok ministri financií členských štátov eurozóny.

Gréci sa obávajú o osud eura, našli si alternatívnu menu

LONDÝN 17. júna (SITA, Reuters) – Obavy z možného odchodu Grécka z eurozóny prospievajú bitcoinu. Digitálna kryptomena oproti klasickým menám posilňuje a Gréci ju nakupujú vo veľkom. Ako uviedol spoluzakladateľ bitcoinovej burzy Vaultoro.com Joshua Scigala, za posledné dva mesiace nákupy bitcoinu z počítačov s gréckou IP adresou stúpli o 124 %.

Gréci tak reagujú na neistý osud zotrvania ich krajiny v eurozóne, keď rokovania s veriteľmi nevedú k žiadnym výsledkom. “Ľudia sa obávajú o rodinný majetok alebo úspory, boja sa, že ich peniaze môžu ostať zablokované v bankách. Radšej si peniaze ukladajú v zlate alebo bitcoinoch,” skonštatoval Scigala. “Niektorí ľudia nečakajú, kým vláda príde s plánom odchodu z eurozóny, odchádzajú sami,” dodal.

V utorok sa hodnota bitcoinu (BTC) na burze Bitstamp vyšplhala až na 252,05 USD/BTC, kým ustúpila na 245,21 USD/BTC. To však bol stále 4-percentný nárast hodnoty oproti predchádzajúcemu dňu.

Bitcoin je virtuálna mena, ktorú v roku 2009 navrhla osoba alebo skupina ľudí vystupujúca pod menom Satoshi Nakamoto. Ide o takzvanú kryptomenu, keďže overovanie transakcií a tvorba meny závisí na komplikovaných matematických výpočtoch. Bitcoin funguje ako sieť, kde sa transakcie šíria medzi jednotlivými aplikáciami nainštalovanými na počítačoch užívateľov. Niektoré z nich majú na starosti overovanie, iné ich len preposielajú ďalej. Medzi prijímateľom a odosielateľom nie je postavená banka, ani žiadna inštitúcia. Virtuálna mena sa dá použiť na nákup tovaru a služieb, no dá sa vymeniť aj za iné meny.

Sankcie proti Rusku pretrvajú minimálne do januára 2016

Vyšlo aj v EKO

BRUSEL 17. júna (SITA, Reuters) – Veľvyslanci členských štátov Európskej únie sa v stredu dohodli na predĺžení protiruských sankcií o šesť mesiacov do konca januára 2016. Informovala o tom agentúra Reuters, pričom sa odvolávala na diplomatické zdroje. Ministri zahraničných vecí európskej dvadsaťosmičky sa stretávajú v pondelok v Luxemburgu. Po dohode, ktorá vzišla zo stretnutia veľvyslancov v Bruseli, možno očakávať, že predĺženie sankcií schvália jednomyseľne, uviedli zdroje.

Ekonomické sankcie zaviedla EÚ vlani v júli ako odpoveď na ovládnutie ukrajinského Krymu Ruskom. Brusel tiež Moskvu obviňuje z podpory proruských separatistov na východe Ukrajiny. Terčom sankcií sú ruská energetika, zbrojársky priemysel a finančný sektor. Ich prípadné zrušenie EÚ podmieňuje dôsledným uplatňovaním aprílovej dohody z Minska o zastavení bojov na východe Ukrajiny.

Slováci sú jednoznačne proti: Utečencov tu nechceme

BRATISLAVA 17. júna (SITA) – Slovensko by nemalo prijať utečencov z Blízkeho východu a severnej Afriky, ako to navrhuje Európska únia. Vyplýva to z telefonického prieskumu agentúry Polis Slovakia pre agentúru SITA, ktorý robila od 8. do 14. júna na vzorke 1 469 respondentov starších ako 18 rokov na území celého Slovenska. Respondenti odpovedali na otázku: “Ste za to, aby Slovensko prijalo utečencov z Blízkeho východu a severnej Afriky na základe kvót, ktoré navrhuje Európska únia?”. “Nie” povedalo 70,1 percenta opýtaných, z nich 33,8 percenta uviedlo “rozhodne nie” a 36,3 percenta “skôr nie, ako áno”. O výsledkoch prieskumu informoval Ján Baránek.

S prijatím utečencov súhlasí 23,5 percenta opýtaných. “Rozhodne áno” povedalo 4,2 percenta respondentov a “skôr áno, ako nie” uviedlo 19,3 percenta. Na otázku nevedelo odpovedať 6,4 percenta respondentov.

Na otázku: “Myslíte si, že títo utečenci predstavujú hrozbu pre bezpečnosť SR a jej obyvateľov?” odpovedalo 63,4 percenta respondentov “áno”. Z nich 20,6 percenta uviedlo “rozhodne áno” a 42,8 percenta si myslí, že “skôr áno, ako nie”. Za bezpečnostnú hrozbu utečencov nepovažuje 24,4 percenta opýtaných. “Skôr nie, ako áno” povedalo 20,9 percenta a “rozhodne nie” uviedlo 3,5 percenta opýtaných. Na otázku nevedelo odpovedať 12,2 percenta respondentov.

Agentúra SITA vydá k správe aj tabuľku s názvom tab.: Slovensko by nemalo prijať utečencov

Donald Trump oznámil svoju kandidatúru na prezidenta USA

New York 16. júna (SITA) – Americký podnikateľ s nehnuteľnosťami a televízna osobnosť Donald Trump dnes v New Yorku oznámil, že sa uchádza o nomináciu Republikánskej strany pre prezidentské voľby v USA v roku 2016.

Miliardár, ktorý podľa všeobecnej mienky má iba malú šancu republikánsku nomináciu získať, vyhlásil, že “bude najväčším prezidentom zamestnanosti, akého Boh kedy stvoril”. Očakáva sa však, že Trump, známy svojou priamočiarosťou, predvolebnú kampaň spestrí, napísala agentúra Reuters.

Úmysel kandidovať na prezidenta oznámil vo svojom sídle v Trump Tower na Manhattane.

Zámer uchádzať sa o republikánsku prezidentskú nomináciu dosiaľ okrem 69-ročného Trumpa ohlásilo ďalších 11 republikánov. Trump kandiduje prvýkrát, hoci sa s myšlienkou kandidovať v minulosti už opakovane pohrával.

V prieskume agentúry Reuters a inštitútu Ipsos, ktorý zahŕňa 13 republikánov – tých, ktorí už svoju kandidatúru oznámili, aj tých, ktorí ju pravdepodobne ešte zverejnia – obsadil Trump 12. priečku. Na čele prieskumu sa ocitol bývalý guvernér Floridy Jeb Bush, ktorý svoju kandidatúru potvrdil v pondelok.

1 žab gon

Minister financií Grécka nepredstaví Euroskupine nové návrhy reforiem

Berlín 16. júna (SITA) – Grécky minister financií Janis Varufakis vyhlásil v rozhovore pre nemecké noviny, že nemá v pláne predstaviť nové návrhy reforiem na stretnutí Euroskupiny, ktoré sa bude konať tento týždeň. Informovala o tom v noci na dnes agentúra Reuters s odvolaním sa na zverejnené časti rozhovoru.

Na otázku, či predstaví zoznam reforiem, minister odpovedal, že “nie, pretože Euroskupina (ministrov financií eurozóny) nie je to správne miesto na predstavenie návrhov, ktoré predtým neboli prediskutované na nižšej úrovni”.

Grécky vyjednávací tím je však “kedykoľvek k dispozícii” na nájdenie komplexného riešenia so svojimi partnermi. Varufakis dodal, že predstavitelia troch inštitúcií, ktoré zastupujú gréckych veriteľov, sa musia vrátiť za rokovací stôl “s jasným, silným mandátom”.

1 izi

Grécko poprelo správy o možných kontrolách kapitálu

ATÉNY/ BERLÍN 16. júna (SITA, Reuters) – Grécka vláda poprela správy internetového portálu denníka Süddeutsche Zeitung o pláne eurozóny, ktorý zahŕňa zavedenie kontrol kapitálu v Grécku už tento víkend v prípade, že sa krajine počas týždňa nepodarí dohodnúť s veriteľmi. Informovala o tom v pondelok agentúra Reuters s odvolaním sa na gréckeho vládneho predstaviteľa. Hovorca nemeckej vlády uviedol, že nemôže správy o možnej kontrole kapitálu ani potvrdiť a ani vyvrátiť. Európska komisia odmietla situáciu komentovať.

Denník na svojom portáli uviedol, že eurozóna odsúhlasila sporný plán, ktorý by zahŕňal aj zavedenie kontroly kapitálu gréckych bánk, ak sa do víkendu neuzavrie dohoda medzi veriteľmi a Gréckom. Správa, v ktorej nie sú uvedené zdroje, však taktiež hovorí, že pre zavedenie takýchto kontrol by grécka vláda musela schváliť špeciálny zákon.

Ministri financií krajín eurozóny sa stretnú vo štvrtok a v piatok, aby o situácii Grécka rokovali. V správe, ktorú denník uverejnil, sa uvádza, že ak ministri financií nespečatia dohodu s Gréckom, núdzový summit EÚ o Grécku by sa mal konať ešte v piatok večer. Na tomto summite by sa malo opäť hľadať politické riešenie.

Na otázku týkajúcu sa týchto informácií jeden z francúzskych diplomatov povedal, že „v obehu je množstvo vecí, žiadne stretnutie však nie je plánované”.

Rusko: Jadrovú dohodu s Iránom je možné dosiahnuť načas

Moskva 15. júna (SITA) – Námestník ruského ministra zahraničných vecí Sergej Rjabkov si je istý, že dohodu medzi svetovými veľmocami a Iránom o teheránskom jadrovom programe je možné dosiahnuť do 30. júna, teda do stanoveného konečného termínu. Informovala o tom dnes agentúra Reuters s odvolaním sa na ruské médiá.

“Chcem vyvrátiť akékoľvek fámy o predĺžení konečného termínu. Dosiahnutie dohody do stanoveného termínu, do 30. júna, je možné,” citovala námestníkove slová agentúra TASS. Tá minulý piatok priniesla výroky diplomata, podľa ktorého bude zrejme potrebné predĺžiť konečný termín na dosiahnutie jadrovej dohody s Iránom.

Irán a šesť mocností – Spojené štáty, Rusko, Čína, Francúzsko, Británia a Nemecko – dospeli v apríli k rámcovej dohode o iránskom jadrovom programe a v súčasnosti rokujú o podmienkach komplexnej dohody. Na jej základe by mala islamská republika výmenou za zrušenie medzinárodných sankcií obmedziť svoje jadrové ambície.

Termín na jej dosiahnutie, ktorí si stanovili účastníci rokovaní, vyprší 30. júna. Podľa niektorých diplomatických zdrojov rokovania uviazli v posledných dňoch v podstate na mŕtvom bode a uzavretie finálnej dohody bude pravdepodobne opäť nutné preložiť na neskorší termín, napísala cez víkend agentúra

Grécko bude podľa Tsiprasa trpezlivo čakať na veriteľov

ATÉNY 15. júna (SITA, Reuters) – Grécko bude trpezlivo čakať, kým budú medzinárodní veritelia realistickí v rokovaniach o reformách, ktoré by krajina mala uskutočniť výmenou za finančnú pomoc, povedal pre pondelkové vydanie gréckych novín Ton Syntakton grécky premiér Alexis Tsipras. Európska únia, Medzinárodný menový fond a Európska centrálna banka trvajú na ďalších škrtoch gréckych dôchodkov z politických dôvodov, dodal Tsipras.

Postoj Grécka v rokovaniach v pondelok podporil hovorca vládnucej strany Syriza Nikos Filis, keď vyhlásil, že gréckou prioritou je vyplatiť mzdy pracovníkov a dôchodky. Vyplatenie dlhov veriteľom by záviselo na dosiahnutí dohody medzi oboma stranami. Grécka vláda neustúpi od toho, čo povedala na rokovaniach, dodal hovorca a zároveň obvinil veriteľov, že sa počas rokovaní pokúšajú ublížiť morálke krajiny.

Rokovania v snahe pohnúť sa z mŕtveho bodu medzi Gréckom a jeho veriteľmi v nedeľu zlyhali. Veritelia sú podľa agentúry Reuters frustrovaní, keďže Atény sú bližšie k bankrotu, ktorý ohrozuje ich budúcnosť v eurozóne.

Berlín podmieňuje ďalšiu pomoc Grécku účasťou MMF

BERLÍN 15. júna (SITA, Reuters) – Nemecký parlament nemôže odhlasovať ďalšiu pomoc Grécku, ak súčasťou riešenia nebude Medzinárodný menový fond (MMF). Uviedol to v pondelok vysoký predstaviteľ vládnych kresťanských demokratov nemeckej kancelárky Angely Merkelovej. Kancelárka jednoznačne podporuje zotrvanie Grécka v eurozóne, čo je aj z pohľadu Atén určite lacnejšie riešenie než odchod, uviedol ďalej Volker Kauder, šéf frakcie Kresťansko-demokratickej únie (CDU) v dolnej komore nemeckého parlamentu.

“Nemôžem súhlasiť s ďalšou platbou, ak MMF povie, že to nebude fungovať,” povedal Kauder pre televíznu stanicu ARD. “Teší nás, že MMF s nami spolupracuje, ak ale povedia, že to nebude fungovať, potom aj naša parlamentná skupina povie, že nemôžme vyplatiť ďalšie tranže (úveru),” dodal predstaviteľ CDU. Atény partnerom nemôžu klásť podmienky a očakávať, že ich bezvýhradne splnia, dodal Kauder a zdôraznil, že “Grécko sa musí vrátiť do reality”.

Rokovania medzi Gréckom a veriteľskými inštitúciami neboli v nedeľu úspešné a konečné rozhodnutie o prípadnom bankrote Grécka tak zostáva na ministroch financií krajín eurozóny. Uviedla to v nedeľu Európska komisia (EK). Grécko má spory s veriteľmi, teda s Európskou centrálnou bankou, MMF a EK. Tieto spory sa týkajú reforiem, ktoré by mala krajina uskutočniť výmenou za finančnú pomoc. “Šéf EK (Jean-Claude) Juncker urobil tento víkend posledný pokus o nájdenie… riešenia s premiérom (Alexisom) Tsiprasom, ktoré by umožňovalo pozitívne hodnotenie počas stretnutia Euroskupiny vo štvrtok 18. júna,” uviedla EK.

Hackerský útok na Spolkový snem sa týka zrejme aj Merkelovej

Berlín 11. júna (SITA) – Aj nemeckej kancelárky Angely Merkelovej osobne sa zrejme týka rozsiahly hacerský útok na Spolkový snem (Bundestag). V počítači v jej kancelárii nachádzajúcej sa v priestoroch dolnej komory parlamentu sa totiž našiel škodlivý program, takzvaný trójsky kôň, uviedli dnes bulvárne noviny Bild am Sonntag bez uvedenia zdroja.

Podľa novín hackeri použili Merkelovej meno aj pri posielaní infikovaných mailových správ. Poslanci dostali pred niekoľkými dňami do svojich schránok mail s odosielateľom “Angela Merkelová”. V predmete obsahoval pozvánku na telefonickú konferenciu, ale link v tele správy bol zavírený.

Do piatkového popoludnia sa trójsky kôň našiel na 15 počítačoch, ktoré sú pripojené k sieti Bundestagu. Z piatich počítačov bolo zistené odosielanie dát.

Hovorca poslaneckého klubu konzervatívnych strán CDU a CSU tieto informácie nepotvrdil ani nepoprel.

Nedeľník Frankfurter Allgemeine Sonntagszeitung dnes v tejto súvislosti s odvolaním sa na bezpečnostných odborníkov napísal, že náprava škôd a inštalácia nového systému by mohli trvať jeden, možno až dva roky. Okrem iného treba vymeniť celý softvér, čoho sa zhostí spoločnosť T-Systems, ktorá je súčasťou firmy Deutsche Telekom.