Zahraničné

Putin podpísal zákon o kapitálovej amnestii

BRATISLAVA 9. júna (SITA) – Ruský prezident Vladimir Putin v nedeľu podpísal zákon, ktorý umožňuje obyvateľom priznať utajované príjmy a iné majetky v zahraničí. Amnestia sa vzťahuje na aktíva, ktoré majitelia vyviezli do zahraničia pred 1. januárom 2015. Informácie dodatočne poskytnuté daňovým úradom budú dôverné a nebude možné ich využiť na účely kriminálneho, správneho alebo daňového vyšetrovania.

Na priznanie majetku budú mať dotknuté osoby čas od 1. júla do 31. decembra 2015. Informoval o tom spravodajský portál Russia Today. Zákon o kapitálovej amnestii z dielne ruského ministerstva financií odobril prezident Putin v marci. Vicepremiér Igor Šuvalov v tom čase uviedol, že jeho hlavným cieľom je umožniť ľudom napraviť chyby z minulosti a stať sa bezúhonnými občanmi.

Daňová amnestia by mohla podporiť ruskú ekonomiku, ktorá čelí negatívnym dopadom prepadu cien ropy, západných sankcií a prudkého oslabenia kurzu rubľa. Problémy v hospodárstve prehlbuje aj odlev kapitálu, ktorý by podľa vládnych odhadov mohol tento rok dosiahnuť 60 až 80 mld. USD. Vlani čistý odlev kapitálu z Ruska dosiahol rekordných 151,5 mld. USD.

(1 EUR = 1,1152 USD)

Štáty G7 sa dohodli na zastavení emisií z fosílnych palív

Vyšlo aj v EKO

BERLÍN 9. júna (SITA) – Niektoré z najbohatších krajín sveta sa dohodli, že do konca tohto storočia prestanú vypúšťať do atmosféry emisie produkované fosílnymi palivami. Taký je výsledok rokovaní skupiny G7, ktorá sa zaviazala k “dekarbonizácii“. Znamená to, že akékoľvek znečisťujúce plyny zo spaľovania ropy, zemného plynu alebo uhlia musia byť do roku 2100 zachytené pred vypustením do ovzdušia. Krajiny G7 si zároveň dali za cieľ znížiť emisie na 70 percent z úrovne roka 2010 do polovice tohto storočia.

Krajiny G7 boli pod tlakom, aby konali v oblasti klimatických zmien po tom, čo najväčší svetový znečisťovateľ Čína urobil kroky na zníženie svojich emisií. Solidarita v rámci skupiny je významným signálom pred zasadnutím Organizácie spojených národov v Paríži v decembri, kde sa viac ako 190 krajín bude snažiť dohodnúť na prvom globálnom pláne znižovania emisií, ktorý by bol záväzný pre všetky štáty.

“Kurz je správny, avšak potrebná by bola vyššia rýchlosť, viac ambícií a špecifických opatrení,“ povedala Samantha Smithová, ktorá má na starosti klimatické rozhovory OSN v rámci environmentálnej skupiny WWF. “Rozvíjajúce sa krajiny sú pripravené sa posunúť rýchlejšie v oblasti obnoviteľných zdrojov, potrebujú však financie a technológie od bohatších krajín,“ dodala.

Lídri G7 zopakovali svoj záväzok k odstráneniu “neefektívnych dotácií fosílnych palív“. Zároveň uviedli, že ich cieľom je plné rozbehnutie Zeleného klimatického fondu OSN, ktorý bude smerovať podporu na projekty v rozvojových krajinách, do konca tohto roku.

Vyslanci na decembrovom summite v Paríži budú pracovať na dohode na obmedzení globálneho otepľovania od priemyselnej revolúcie do 2 stupňov Celzia. Predchádzajúce stretnutia OSN boli poznačené nedostatkom konsenzu medzi veľkými znečisťovateľmi ako sú USA a Čína.

Hlavný ekonóm svetovej banky Nicholas Stern v pondelok uviedol, že čínska produkcia skleníkových plynov by mala dosiahnuť vrchol v roku 2025, teda o päť rokov skôr, ako sa odhadovalo – a potom by mala začať klesať. Pokrok krajiny v znižovaní emisií je podstatný pre úspech globálnych snáh o ochranu klímy, pretože Čína vytvára asi štvrtinu všetkých znečisťujúcich plynov v atmosfére.

Skupinu krajín G7 tvorí Veľká Británia, Kanada, Francúzsko, Nemecko, Taliansko, Japonsko a Spojené štáty americké.

Tsipras: Grécko by sa mohlo stretnúť s veriteľmi

RÍM/BRUSEL 9. júna (SITA, Reuters) – Grécko by sa mohlo dohodnúť s veriteľmi, ak stiahnu požiadavky zníženia dôchodkov, povedal pre utorňajšie vydanie talianskych novín Corriere della Sera grécky premiér Alexis Tsipras. Strany by mohli nájsť kompromis v kľúčových záležitostiach, ako je problematika rozpočtového prebytku, dodal Tsipras v zmierlivom tóne. Avšak neukázal žiadne náznaky prijatia požiadaviek veriteľov v škrtoch dôchodkov alebo iných sociálnych výdavkoch, opakujúc svoje vyhlásenia z posledných dní. “Myslím si, že sme blízko dohody o rozpočtovom prebytku na najbližšie roky. Hlavne musí existovať pozitívny prístup k alternatívnym návrhom pri znižovaní dôchodkov alebo zavádzaní nástrojov na boj proti recesii,” povedal Tsipras. Tieto vyhlásenia prišli v období, keď veritelia varujú, že čas rýchlo uteká.

Grécky premiér sa má v stredu stretnúť s nemeckou kancelárkou Angelou Merkelovou a francúzskym prezidentom Francoisom Hollandeom, aby sa pokúsili vyriešiť túto ťažkú situáciu. Objavili sa obavy, že ak by Grécko bolo donútené opustiť eurozónu, malo by to nepredvídateľné následky na euro a svetovú ekonomiku. Minulý týždeň po zamietnutí posledného návrhu veriteľov ľavicová vláda v Aténach naznačila, že je ochotná urobiť kompromis, avšak stále odmieta podľa nej nespravodlivo prísne opatrenia. “Nemôžeme pokračovať s programom, ktorý zjavne zlyhal,” povedal Tsipras. Zároveň dodal, že si je istý tým, že sa veritelia stiahnu. “Bolo by to začiatkom konca eurozóny,” uviedol grécky premiér.

Európska komisia dostala nový návrh Grécka, ktorý by v konečnom dôsledku mohol uvoľniť potrebné zdroje. Momentálne ho prehodnocujú, povedal v utorok predstaviteľ Európskej únie. Návrh má zosúladiť zatiaľ problémové témy dôchodkovej reformy a reformy dane z pridanej hodnoty.

Bulhari žiadajú nižšie utečenecké kvóty

SOFIA 8. júna (SITA/Reuters) – Bulharsko bude žiadať obmedzenie počtu utečencov, ktorých má mať pridelených na základe nových kvót EÚ. Bulharská vláda vo vyhlásení uvádza, že kvóty by mali byť nižšie pre krajiny, ktoré tvoria vonkajšie hranice únie a sú tak pod väčším “migračným tlakom”. Bulharsko už teraz čelí vlne utečencov prichádzajúcich zo Sýrie a severnej Afriky cez územie Turecka. Počas prvého štvrťroka tohto roku sa počet imigrantov zvýšil na 3200, čo je o 60 percent viac než za rovnaké obdobie vlani. Sofia už vystavala plot na hranici s Tureckom v snahe zabrániť vstupu nelegálnych migrantov.

Európska komisia (EK) v stredu prijala prvý súbor opatrení v rámci takzvanej Európskej agendy pre migráciu, ktorú predstavila verejnosti pred dvoma týždňami v rámci snahy o rovnomernejšie rozloženie azylantov medzi jednotlivými štátmi EÚ. Brusel predpokladá, že v priebehu nasledujúcich dvoch rokov bude medzi ostatných členov EÚ rozdelených dokopy 40-tisíc migrantov, ktorí sa už nachádzajú v Európe. Súčasťou balíka je taktiež odporúčanie, aby členovia EÚ prijali 20-tisíc utečencov, ktorí sa zatiaľ nenachádzajú na území dvadsaťosmičky. Bulharsko by podľa tohto plánu malo prijať najprv 572 imigrantov a následne vyše 200 ďalších. S plánom EK prejavili nespokojnosť aj ďalšie krajiny EÚ, ktorej lídri budú o tejto téme rokovať na summite 25. a 26. júna.

Hollande: EÚ pritvtdí v sankciách voči Rusku

KRÜN 8. júna (SITA/Reuters) – Európska únia pravdepodobne predĺži do konca tohto roka platnosť diplomatických a ekonomických sankcií uvalených na Rusko za jeho politiku na Ukrajine. Na summite najvyspelejších krajín sveta G7 v nemeckom Bavorsku to novinárom v pondelok povedal francúzsky prezident François Hollande. O budúcnosti protiruských sankcií budú lídri EÚ rokovať na svojom júnovom summite. “Je pravdepodobné, že toto (predĺženie) bude návrh európskych úradov,” povedal francúzsky líder. Nemecká kancelárka Angela Merkelová predtým v tejto súvislosti povedala, že ak to bude nutné, únia ešte sprísni uvalené sankcie. Narážala pritom na prímerie uzavreté vo februári v Minsku, ktoré je na východe Ukrajiny neustále porušované. “Sme pripravení, ak bude situácia eskalovať, čo nechceme, sprísniť sankcie,” vyhlásil Merkelová.

Európska únia zaviedla vlani voči vybraným predstaviteľom Ruska a proruských separatistov, ktorých obviňuje z anexie Krymu a destabilizácie východu Ukrajiny, sankcie v podobe zákazu vycestovania a zablokovania majetku. Terčom sankcií sú aj vybrané odvetvia ruskej ekonomiky vrátane energetiky, bankovníctva alebo zbrojárskeho priemyslu. Platnosť sankcií by mala formálne vypršať už v júli. Západní lídri sa však v marci dohodli, že sankcie ostanú v platnosti, až pokým nebude na východe Ukrajiny plne rešpektovaná dohoda o prímerí.

Najpopulárnejšou stranou v Česku ostáva ANO, dostala by takmer 30 percent

PRAHA 8. septembra (SITA) – Ak by sa parlamentné voľby v Česku konali koncom mája, vyhrala by ich vládna strana ANO ministra financií Andreja Babiša so ziskom takmer 30 percent. Vyplýva to z prieskumu verejnej mienky, ktorého výsledky zverejnil v nedeľu portál českej spravodajskej televízie ČT24. Druhá by skončila najsilnejšia vládna strana ČSSD premiéra Bohuslava Sobotku. Jej podpora je takmer 21-percentná. Až za nimi skončili opoziční komunisti z KSČM, ktorí si držia stabilnú podporu a volilo by ich 12 percent opýtaných.

Hranicu deviatich percent v prieskume na vzorke 1200 ľudí prekročilo hnutie TOP 09 exministra Karla Schwarzenberga, pričom ODS by svoj hlas dalo osem percent opýtaných. Podpora tretej vládnej strany KDÚ-ČSL sa pohybuje na úrovni 6,5 percenta. Ďalšie strany by sa do parlamentu nedostali, pričom záujem s určitosťou sa na voľbách zúčastniť vyjadrilo viac ako 40 percent voličov.

Cameron varuje ministrov pred odmietaním EÚ

LONDÝN 8. júna (SITA/Reuters) – Britský premiér David Cameron v nedeľu varoval členov svojej vlády pred zastávaním rozdielnych postojov než tých, na ktorých sa spoločne dohodli v súvislosti so zotrvaním krajiny v EÚ. Reagoval tak na iniciatívu viac ako 50 euroskeptických poslancov jeho Konzervatívnej strany, ktorí vyjadrili jasný záujem stáť na čele zástancov odchodu z únie v prípade zlyhania snáh o zásadné posilnenie postavenia Londýna vo vzťahu k Bruselu. Ako povedal Cameron, “ak chcete byť súčasťou vlády, budete musieť zdieľať pohľad, na ktorom sme sa zhodli vo veci usporiadania referenda, čo bude viesť k úspešnému záveru”.

Cameron minulý rok Britom sľúbil, že v prípade volebného víťazstva vypíše referendum o ďalšej budúcnosti Spojeného kráľovstva v EÚ. Predtým chce však vyjednať nové podmienky členstva krajiny v únii, čo si bude vyžadovať zmeny v zakladajúcich zmluvách o EÚ. Cameron chce podľa vlastných slov dosiahnuť také reformy EÚ, aby Briti mali v plebiscite plánovanom na rok 2017 na výber.

Juncker: Tsípras skresľuje návrhy veriteľov

Vyšlo aj v EKO

KRÜN 8. júna (SITA/Reuters) – Šéf Európskej komisie Jean-Claude Juncker v nedeľu obvinil gréckeho premiéra Alexisa Tsíprasa, že skresľuje návrhy medzinárodných veriteľov a vyzval ho, aby rýchlo predložil alternatívne návrhy. Grécko s veriteľmi rokuje o pomoci, ktorú získa výmenou za reformy. Juncker vyjadril podráždenie súvisiace s gréckym premiérom Tsiprasom, ktorý v piatok v gréckom parlamente označil návrhy veriteľov za “absurdné“. Juncker vyhlásil, že považuje Tsíprasa za priateľa, doplnil však, “že je potrebné rešpektovať určité minimálne pravidlá, aby ním ostal“.

Juncker vyhlásil, že ďalšie rokovania s Tsíprasom a inými lídrami eurozóny očakáva popri summite EÚ a štátov Latinskej Ameriky, ktorý štartuje v stredu v Bruseli. Znovu uistil, že odchod Grécka z eurozóny nie je možnosťou. Poznamenal však, že to neznamená, že “má klobúk, z ktorého dokáže vytiahnuť zajaca“ a zabrániť tak odchodu Grécka z eurozóny.

Na otázku o tom, aký je konečný termín na dohodu Grécka s veriteľmi, reagoval Juncker zdržanlivo. “Určite tam bude konečný termín,“ povedal Juncker, o dátume však nehovoril.

Obama s Merkelovou neustúpia, potvrdili prísny postoj voči Rusku

KRÜN 7. júna (SITA/Reuters) – Americký prezident Barack Obama v nedeľu pred summitom skupiny G7 vyhlásil, že nadchádzajúce stretnutie lídrov najvyspelejších krajín sveta sa bude zaoberať postojom voči Ruskej agresii na Ukrajine, ale aj hrozbami extrémizmu či klimatickými zmenami. Obama spolu s nemeckou kancelárkou Angelou Merkelovou zdôraznili dôležitosť americko-nemeckých vzťahov, ktoré v posledných rokoch utrpeli v súvislosti s rozsiahlou kauzou americkej špionáže, do ktorej spadalo aj odpočúvanie Merkelovej mobilného telefónu. “Moje posolstvo pre nemecký ľud je prosté: ďakujeme za vaše priateľstvo, za vaše vedenie… Stojíme pri sebe ako neoddeliteľní spojenci v Európe aj na celom svete,” povedal Obama davu, ktorý ho v nedeľu privítal v bavorských Alpách. Merkelová v reakcii na jeho slová zmienila rozdiely oboch národov, Spojené štáty však popísala ako priateľa Nemecka aj zásadného partnera. Obaja lídri zároveň vyjadrili názor, že sankcie voči Rusku musia pretrvať, pokým sa neskončia boje na východe Ukrajiny.

Lídrov skupiny G7 v nedeľu doobeda k alpskému hotelu Schloss Elmau priviezli vrtuľníky, keďže desiatky odporcov summitu zablokovali hlavnú príjazdovú cestu. Stretnutiu predchádzala aj sobotňajšia demonštrácia niekoľkých tisícov ľudí v nemeckom horskom letovisku Garmisch-Partenkirchen a tiež štvrtková 30-tisícová protestná akcia v bavorskej metropole Mníchov. Pri týchto protestoch došlo len k drobným potýčkam s miestnou políciou, pri ktorých bolo v dôsledku drobných zranení prevezených do nemocnice pár účastníkov demonštrácií. Úroveň násilností, ktoré takéto stretnutia tradične sprevádzajú, je však v porovnaní s predošlými summitmi G7 oveľa nižšia.

Nemecko do oblasti v okolí miesta konania summitu rozmiestnilo približne 17-tisíc príslušníkov polície a rakúska strana informovala, že vzhľadom na polohu Schloss Elmau v blízkosti hranice bude pripravených zasiahnuť aj ďalších asi 2 100 rakúskych policajtov. Lídri Británie, Kanady, Francúzska, Nemecka, Talianska, Spojených štátov a Európskej únie sa v nadchádzajúcich dňoch budú zaoberať dôležitými otázkami globálneho charakteru, akými sú klimatické zmeny, otázky zdravia či hrozby, ktoré predstavujú militantné organizácie ako napríklad Islamský štát či Boko Haram.

Tusk odmieta diskusiu o zrušení sankcií proti Rusku

KRUEN 7. júna (SITA/Reuters) – Predseda Európskej rady Donald Tusk v nedeľu vyzval lídrov skupiny G7, aby na nadchádzajúcom summite v bavorských Alpách zachovali jednotný postoj v presadzovaní sankcií voči Rusku pre jeho aktivity na Ukrajine. Bývalý poľský premiér vyslovil názor, že jedinou otázkou v tejto veci zostáva to, či uvalené sankcie ešte nesprísniť. “Mojim cieľom je, aby sme dnes potvrdili jednotu G7 v rámci sankčnej politiky… Vzhľadom k súčasnej situácii teda tvrdím, že ak by chcel ktokoľvek začať diskusiu o sankciách, mohla by sa týkať jedine ich posilnenia,” uviedol Tusk.

Postoj predsedu Európskej rady podporil v nedeľu aj britský premiér David Cameron. “Musíme sa uistiť, že Európa zostane jednotná. Sankcie majú dopad na všetky krajiny. Británia však nepripustí, aby jej výsadné postavenie vo finančných službách zabránilo prijať silnú odpoveď na Ruskom podporovanú agresiu a nemyslím, že by to mali pripustiť ostatné krajiny,” vyhlásil Cameron v reakcii na slová amerického prezidenta Baracka Obamu. Ten v súvislosti s nadchádzajúcim stretnutím skupiny G7 uviedol, že lídri krajín budú diskutovať aj o Ruskom podporovanej agresii povstalcov na východe Ukrajine.

Platnosť ekonomických sankcií, ktoré na Rusko v súvislosti s konfliktom na Ukrajine uvalili USA aj krajiny EÚ by mala formálne vypršať už v júli. Západní lídri sa však v marci dohodli, že sankcie ostanú v platnosti až pokým nebude na východe Ukrajiny plne rešpektovaná dohoda o prímerí, podpísaná vo februári v bieloruskom Minsku.

Porošenko: Ukrajina neprestane so snahami vrátiť Krym pod jej správu

KYJEV 5. júna (SITA) – Ukrajinský prezident Petro Porošenko neprestane so snahami, aby sa polostrov Krym vrátil pod ukrajinskú správu. V piatok to povedal na tlačovej konferencii, ktorú vysielala ukrajinská verejnoprávna televízia. Porošenko opäť vyjadril vážne obavy, že Ukrajina čelí veľkej ruskej invázii na východe krajiny ako aj obnoveniu vojny s tamojšími proruskými povstalcami. “Taký počet ruských vojakov pri hraniciach s východnou Ukrajinou sme nevideli od augusta minulého roku,” vyhlásil s tým, že Moskva musí mať veľmi vážny dôvod na rozmiestnenie toľkých vojakov pri hranici. Ukrajinský líder tiež informoval, že na Ukrajine bude čoskoro zriadená kontaktná kancelária OSN, čo je podľa neho prvý krok k nasadeniu mierotvorných síl OSN na východe krajiny.

Porošenko sa vyjadril deň po skončení najostrejších bojov od vyhlásenia prímeria vo februári tohto roku, ktoré prebiehali pri mestečku Marjinka pri Donecku. Oblasť ako aj mesto armáda už podľa neho “úplne vyčistila” od povstalcov. Prezident povedal, že v bojoch zahynulo päť ukrajinských vojakov a asi 80 separatistov, pričom 12 povstalcov vrátane jedného Rusa sa podarilo zajať.

Juncker údajne odmietol hovoriť s Tsiprasom, Grécko to odmieta

BRUSEL 7. júna (SITA, Reuters) – Šéf Európskej komisie Jean-Claude Juncker v sobotu údajne odmietol telefonický rozhovor s gréckym premiérom Alexisom Tsiprasom. Dôvodom je to, že Grécko doposiaľ nezaslalo reformné návrhy sľúbené na štvrtok. Informovala o tom agentúra Reuters s odvolaním sa na predstaviteľa EÚ. Grécko však tieto správy odmieta.

“Nenastal, žiadny pokrok, nebolo o čom diskutovať,“ uviedol predstaviteľ EÚ. Tsipras sa mal na ďalších rokovaniach v Bruseli objaviť v piatok, neprišiel však. V gréckom parlamente označil podmienky ponúkanej pomoci za absurdné. Správy o tom, že by Juncker odmietol rozhovor s Tsiprasom však v sobotu poprel jeden z členov gréckej vlády. “Nie je to pravda,“ povedal. Zároveň doplnil, že Atény naďalej čakajú na reakciu veriteľov k nedávnym reformným návrhom.

Putin: Západ nemá dôvod báť sa Ruska

MOSKVA 6. júna (SITA) – Rusko nie je hrozbou pre Severoatlantickú alianciu, uviedol v sobotu v rozhovore pre taliansky denník Corriere della Sera ruský prezident Vladimir Putin. “Iba chorý človek, a aj to len vo sne si môže myslieť, že by Rusko znenazdajky zaútočilo na NATO,” uviedol Putin. Reagoval tak na vzrastajúce obavy východoeurópskych štátov z agresie Ruska, ktoré v súvislosti s nimi v uplynulých mesiacoch posilnili prítomnosť vojenských jednotiek NATO na svojom území. Severoatlantická aliancia Rusko dlhodobo obviňuje z podpory proruských povstalcov na východe Ukrajiny, Moskva však tieto tvrdenia popiera. Práve pre udalosti na Ukrajine Rusko vylúčili aj zo skupiny najvyspelejších krajín sveta G7.

Tri pobaltské krajiny plánujú podľa informácií spravodajskej stanice BBC požiadať NATO o stálu prítomnosť vojakov aliancie na svojej pôde, aby tak voči Rusku pôsobili odstrašujúco. V rozhovore pre taliansky denník Putin ďalej uviedol, že niektoré krajiny jednoducho len využívajú obavy, ktoré sa ľuďom spájajú s Ruskom. Jednajú tak podľa jeho mienky iba pre to, aby získali nejakú doplnkovú “vojenskú, ekonomickú, finančnú či inú pomoc”. “Nie je potrebné báť sa Ruska,” vyslovil Putin. “Svet sa zmenil tak veľmi, že ľudia s aspoň trochou zdravého rozumu si dnes nevedia ani len predstaviť taký rozsiahly vojenský konflikt. Máme iné veci na premýšľanie, uisťujem Vás,” odkázal Putin západným

V Mníchove sa konali masívne demonštrácie proti summitu G7

MNÍCHOV 4. júna (SITA/AP) – Desaťtisíce ľudí vo štvrtok protestovali v bavorskej metropole Mníchov proti nadchádzajúcemu stretnutiu lídrov skupiny G7. To sa uskutoční v nedeľu a pondelok v bavorských Alpách v hoteli Schloss Elmau ležiacom pri hranici s Rakúskom, približne 80 kilometrov juhozápadne od Mníchova. Lídri G7 by na ňom mali diskutovať najmä o naliehavých problémoch globálneho charakteru cez obmedzenie globálneho otepľovania až po krízu na Ukrajine. Štvrtkový protest v Mníchove organizovali environmentálni aktivisti a ľavicové skupiny. Podľa odhadov miestnej polície sa na ňom zúčastnilo približne 30-tisíc ľudí.

Protestujúci pochodovali centrom bavorskej metropole nesúc heslá ako “Zastavme TTIP (Transatlantické obchodne a investičné partnerstvo) – zachráňme klímu – bojujme proti chudobe”. Manifestácia sa niesla v pokojnom duchu a obišla sa bez akýchkoľvek násilných incidentov.

Nemecké úrady sú pripravené aj na ďalšiu možnú demonštráciu, ktorá by sa v sobotu mohla odohrať v meste Garmisch-Partenkirchen ležiacom blízko miesta, kde sa bude konať stretnutie lídrov G7. Na sobotu je zároveň v Mníchove naplánované ďalšie zhromaždenie, ktorého účastníci majú apelovať na lídrov G7, aby podnikli viac proti hladomoru a chudobe vo svete. Usporiadatelia, medzi ktorými je organizácia speváka Bona, očakávajú 17-tisícovú účasť, uviedol vo štvrtok nemecký denník Süddeutsche Zeitung.

Šéf NATO upokojuje: Rusko teraz nepredstavuje okamžitú hrozbu

OSLO 4. júna (SITA/Reuters) – Rusko nepredstavuje okamžitú hrozbu pre krajiny Severoatlantickej aliancie, ktorá stále dúfa, že vzájomné vzťahy sa napravia. Pre nórsky verejnoprávny rozhlas NRK to vo štvrtok povedal generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg. Zároveň poukázal na fakt, že Rusko v minulosti neváhalo použiť silu na rozšírenie svojich hraníc, pričom ako príklad uviedol Gruzínsko, Krym a východnú Ukrajinu. “Vidíme viac nepredvídateľných, nebezpečných a nepokojných situácií. Napriek tomu si myslíme, že z východu neexistuje žiadna okamžitá hrozba pre niektorú z krajín NATO,” povedal Stoltenberg počas návštevy svojej vlasti. Šéf aliancie však zdôraznil, že zlepšenie bilaterálnych vzťahov a ďalšia spolupráca sú v záujme Ruska aj NATO.

Aliancia opakovane kritizovala Rusko za jeho angažovanie sa v ukrajinskom konflikte, v ktorom podporuje proruských povstalcov bojujúcich proti tamojšej vláde. Moskva však popiera, že by separatistom poskytovala zbrane a vysielala na východ Ukrajiny svojich vojakov. Boje na Ukrajine sa v posledných dňoch opäť rozhoreli, a to ja napriek prímeriu uzavretému vo februári v Minsku. Stoltenberg v tejto súvislosti vyzval všetky strany konfliktu, aby minské mierové dohody plne dodržiavali. Zopakoval, že podľa informácií aliancie sú ruské jednotky prítomné na východe Ukrajiny. “Moskva okrem toho dodala separatistom veľké množstvá ťažkých a moderných zbraní vrátane delostreleckých a protilietadlových zbraní pre vyše 1000 vojakov,” povedal novinárom v Osle. Rusko preto podľa Stoltenberga nesie zodpovednosť za situáciu a je v jeho moci konflikt ukončiť.

Exšéf nemeckej diplomacie varuje Camerona pred sľubom krajanov

LONDÝN 4. júna (SITA/Reuters) – Britský premiér David Cameron by sa nemal dať uniesť prísľubom Nemecka, že podporí snahy Británie dosiahnuť reformu Európskej únie, varoval vo štvrtok bývalý nemecký minister zahraničia Joschka Fischer. Po víťazstve v májových parlamentných voľbách Cameron prisľúbil vyrokovať nové zmluvy Británie s EÚ, a to ešte pred referentom o zotrvaní či vystúpení krajiny z únie do konca roka 2017.

Na získanie podpory začal Cameron minulý týždeň turné po hlavných mestách členských krajín únie. Hlavným cieľom jeho cesty bolo stretnutie s nemeckou kancelárkou Angelou Merkelovou v Berlíne, ktorá mu prisľúbila spoluprácu pri dosiahnutí dohody, čo britskí predstavitelia privítali. Fischer, ktorý odišiel z politiky v roku 2005, sa však snažil tento optimizmus Camerona schladiť. “Angela Merkelová neurobí nič, čo ohrozí základné princípy spoločného trhu EÚ,” varoval niekdajší šéf nemeckej diplomacie. Podľa neho prioritou Merkelovej je nájsť riešenie finančného problému Grécka v rámci eurozóny.

Grécky premiér hlási pokrok v rokovaní s veriteľmi

Vyšlo aj v EKO

BRUSEL 4. júna (SITA, Reuters) – Grécko je blízko k dohode s veriteľmi a v piatok uhradí svoje záväzky voči Medzinárodnému menovému fondu (MMF). Vo štvrtok to vyhlásil grécky premiér Aléxis Tsípras po rokovaní s predsedom Európskej komisie (EK) Jean-Claudom Junckerom a šéfom skupiny ministrov financií krajín eurozóny (Euroskupina) Jeroenom Dijsselbloemom. Podľa Tsíprasa je konsenzus týkajúci sa cieľovej úrovne gréckeho primárneho rozpočtového prebytku veľmi blízko a dohoda s veriteľmi by sa mohla uzavrieť počas niekoľkých dní.

Na otázku týkajúcu sa blížiacej sa splátky Grécka voči MMF odpovedal: “Nerobte si s tým starosti.” Zároveň poznamenal, že krajina v minulosti záväzky splácala. “Budeme v tom pokračovať,” dodal. Grécko a jeho veritelia pripravili vlastné, odlišné alternatívy možnej dohody. Podľa Tsíprasa sú predmetom diskusie „grécke návrhy“.

O pokroku v rozhovoroch hovorí aj EK s tým, že intenzívne rokovania budú pokračovať. “Bolo to dobré, konštruktívne stretnutie. Urobili sme pokrok v pochopení vzájomných stanovísk na základe rôznych návrhov. Dohodli sme sa, že sa znovu stretneme. Intenzívna práca bude pokračovať,“ uviedol predstaviteľ EK.