Zahraničné

Duda požiadal poľskú vládu, aby sa vyvarovala zásadných zmien

VARŠAVA 29. mája (SITA/Reuters) – Víťaz poľských prezidentských volieb, konzervatívny europoslanec Andrzej Duda v piatok vyzval vládnu stranu Občianska platforma (PO), aby nepodnikala žiadne závažné kroky, pokým sa nezhostí prezidentského úradu, čiže do začiatku augusta. “Chcel by som poprosiť premiérku Ewu Kopaczovú, ministrov a parlamentnú väčšinu, aby si pri práci v parlamente a vo vláde zachovali serióznosť,” vyhlásil v piatok Duda počas slávnosti, na ktorej prebral listinu potvrdzujúcu jeho víťazstvo v prezidentských voľbách. Úradu hlavy štátu by sa mal kandidát opozície zhostiť 6. augusta. Novozvolený poľský prezident v piatok v rozhovore pre poľský denník Rzeczpospolita povedal, že sa bude snažiť o zníženie dôchodkového veku, daní z príjmu a zvýšenie prídavkov na deti, zvlášť pre chudobné rodiny. Avizované opatrenia by podľa odhadov odborníkov mali krajinu vyjsť na približne 72, 9 miliárd eur.

Dudovo prekvapivé víťazstvo v májových prezidentských voľbách je pre konzervatívnu opozičnú stranu Právo a spravodlivosť (PiS) prvým výraznejším úspechom za posledné desaťročie, zatiaľ čo pre vládnu Občiansku platformu označovanú prívlastkom proeurópska je varovaním pred jesennými parlamentnými voľbami. Duda bol v minulosti poradcom prezidenta Lecha Kaczynského, ktorý v roku 2010 zahynul pri leteckom nešťastí v ruskom Smolensku.

Sarkozy stvoril zo svojej strany Republikánov, v roku 2017 sa chce vrátiť k moci

PARÍŽ 30. mája (SITA/Reuters) – Najsilnejšia francúzska opozičná strana bývalého prezidenta Nicolasa Sarkozyho mení názov a po novom sa bude volať Republikáni. Zmena zo Zväzu za ľudové hnutie (UMP) má symbolizovať ďalšiu etapu strany, ktorá sa chce vo voľbách plánovaných na rok 2017 vrátiť k moci. Názov Les Republicains je výsledkom piatkového hlasovania medzi členmi konzervatívneho hnutia. Spomedzi viac ako 210-tisíc jeho členov hlasovala necelá polovica a drvivá väčšina z nich deklarovala súhlasné stanovisko. Iniciatívu však sprevádzali kontroverzie. Ako podotýka agentúra Reuters, kritici poukazujú na Sarkozyho snahu si takto formálne uzurpovať hodnoty celého národa. Súd však vydanie predbežného opatrenia v tejto veci odmietol. Obdobný názov spomedzi strán v ostatných vyspelých krajinách sveta nesie iba v súčasnosti opozičné hnutie v USA.

Sarkozyho v máji 2012 od moci odstavil súčasný prezident François Hollande. Následne sa držal v ústraní, keďže čelí však viacerým obvineniam, za ktoré v prípade usvedčenia môže skončiť za mrežami. Politik známy svojím energickým konaním a teatrálnym správaním minulý rok však oznámil zámer vrátiť sa do politiky a v novembri sa opätovne stal predsedom najsilnejšej opozičnej strany. Ako jej líder sa chce v prezidentských voľbách naplánovaných na rok 2017 uchádzať o znovuzvolenie.

Porošenko vymenoval Saakašviliho za šéfa Odeskej oblasti

KYJEV 30. mája (SITA) – Ukrajinský prezident Petro Porošenko v sobotu vymenoval bývalého gruzínskeho prezidenta Michaila Saakašviliho za nového guvernéra juhovýchodnej Odeskej oblasti. Vymenovanie ešte v piatok avizoval portál ukrajinského denníka Kyiv Post, čo v piatok potvrdil na svojom konte na Facebooku minister životného prostredia Ihor Ševčenko. Saakašvilimu, ktorého Porošenko vo februári vymenoval za hlavného poradcu vlády pre reformy, v tejto veci v piatok udelili ukrajinské občianstvo. V Gruzínsku trestne stíhaný exprezident vystrieda Ihora Palycju, blízkeho spojenca podnikateľa a ešte donedávna guvernéra Dnepropetrovskej oblasti Ihora Kolomojského. Saakašvili v piatok na svojom konte na Twitter napísal, že “miluje Odesu” a zverejnil odkaz na pesničku o nej.

Saakašviliho k moci v Gruzínsku vyniesla takzvaná ružová revolúcia z roku 2003. Prozápadný líder a úzky spojenec USA sa však postupne dostával pod paľbu kritiky pre svoje autoritárske praktiky. V roku 2008 navyše zatiahol krajinu do vojny s Ruskom, pre ktoré je odvtedy nežiadanou osobou. Pri moci sa napriek mohutným protestom udržal, no parlamentné voľby v roku 2012 jeho hnutie prehralo a k moci sa dostala opozícia. V novembri odchádzal z funkcie iba s 25-percentnou podporou verejnosti. Nová vláda navyše začala vyšetrovania a stíhania členov jeho vlád. Samotného exprezidenta stíhajú pre prekročenie právomocí či použitia sily voči demonštrantom pred ôsmimi rokmi.

Grécky minister energetiky bol v Moskve, rokoval o plyne

ATÉNY 30. mája (SITA/Reuters) – Grécke ministerstvo energetiky v sobotu potvrdilo, že šéf rezortu Panagiótis Lafazánis v piatok v Rusku rokoval s tamojšími predstaviteľmi o okolnostiach realizácie projektu plynovodu, ktorý bude pri dodávkach plynu do Európy obchádzať územie Ukrajiny. Projekt s pracovným názvom Turecký prúd, ktorý má nahradiť minulý rok zrušený Južný prúd, má viesť cez Turecko aj Grécko. Funkčný by mal byť do piatich rokov. Atény potvrdili, že Rusi plánujú zaplatiť vopred v rámci preddavkov na budúce zisky plynúce z prepravy plynu. Lafazánis podľa informácií vlády taktiež vyjadril záujem sa podieľať na novej rozvojovej banke združenia BRICS, teda Brazílie, Ruska, Indie, Číny a Južnej Afriky. Banka by mala zaťať fungovať v najbližších týždňoch.

Vzťahy medzi Gréckom, členskou krajinou NATO, a Ruskom sa začali zlepšovať po januárovom prevzatí moci ľavicovou vládou premiéra Aléxisa Tsíprasa. Ten odvtedy navštívil Moskvu dva razy a to napriek najhoršej úrovni vzťahov medzi Západom a Ruskom. Nespokojnosť s vývojom vyjadrila aj EÚ, ktorá stále čaká na grécky zoznam nových reforiem ako podmienke pre uvoľnenie ďalšej časti medzinárodnej finančnej pomoci. Práve desiatky miliárd eur od medzinárodných veriteľov pred piatimi rokmi zachránili Grékov pred bankrotom. Atény aj Moskva však popreli možný grécky záujem o ruskú finančnú pomoc.

Americký minister žiada koniec mrhania času s Gréckom

DRÁŽĎANY 30. mája (SITA/AP) – Americký minister financií Jack Lew v piatok vyzval krajiny EÚ na promptnejší spôsob riešenia finančných problémov Grécka, ktoré sa stále nedohodlo na podmienkach ďalšieho čerpania zahraničnej pomoci. Lew sa tak vyjadril po rokovaní so svojimi rezortnými kolegami z najvyspelejších krajín zo združenia G7 v nemeckých Drážďanoch. Podľa slov šéfa rezortu financií USA ďalšie odkladanie dohody medzi Aténami a medzinárodnými veriteľmi zvyšuje možnosť prípadného gréckeho bankrotu alebo problematického odchodu z eurozóny, čo by mohlo mať nepredvídateľné následky pred svetovú aj európsku ekonomiku. Ako povedal Lew, “priveľa času sa mrhá neproduktívne”, pričom “Grécko musí urobiť niekoľko ťažkých rozhodnutí” vo veci reforiem ako podmienke pomoci.

Grécko sa v roku 2010 ocitlo na pokraji štátneho bankrotu a krajina musela požiadať o finančnú pomoc. Od EÚ a MMF Atény získali dva úverové programy v celkovom objeme takmer štvrť bilióna eur. Poslednú splátku v sume viac ako sedem miliárd eur z existujúceho programu veritelia odmietajú uvoľniť až do zhodnotenia reformných plánov novej vlády. Rozhovory viaznu na nezhodách medzi ľavicovou gréckou vládou a veriteľmi týkajúcich sa rozpočtových cieľov, dôchodkov a reforiem na trhu práce. Koalícia radikálnej ľavice (SYRIZA) premiéra Aléxisa Tsíprasa však v predvolebnej kampani sľubovala Grékom rušenie úsporných opatrení.

Schwarzenberg je pre ruský zoznam na seba pyšný

PRAHA 30. mája (SITA) – Český exminister zahraničných vecí Karel Schwarzenberg považuje za česť zaradenie jeho mena na ruský zoznam desiatok neželaných európskych politikov, ktorým Rusko zakázalo vstup do krajiny. Predseda opozičnej strany TOP 09 a neúspešný prezidentský kandidát to označil za “klub slušných ľudí”. Za dôvod svojej prítomnosti na zozname považuje nazývanie vecí “pravými menami”. Ako sa vyjadril pre portál českého denníka Mladá Fronta Dnes, “hovoril som od začiatku, že na Ukrajine nie je žiadna kríza, ale vojna a to im šlo na nervy”, keďže “pre moc je vždy najhoršie, keď niekto povie, ako v Andersenovej rozprávke, že cisár je nahý“.

Holandský premiér Mark Rutte v piatok potvrdil existenciu ruského zoznamu osôb, ktoré majú zakázaný vstup do Ruska. Zoznam je reakciou na hospodárske a cestovné sankcie západných krajín uvalené na Rusko a jeho vybraných, vysokopostavených predstaviteľov za minuloročné pričlenenie polostrova Krym. Na verejnosť však prenikli niektoré z mien. Je medzi nimi aj belgický expremiér Guy Verhofstadt či nemecký poslanec Karl-Georg Wellmann, ktorému pred týždňom neumožnili opustiť priestory moskovského letiska. Údajne je na ňom aj Schwarzenberg spolu so svojím krajanom a bývalým eurokomisárom Štefanom Fülem. Nechýbajú však ani poľský expremiér Jerzy Buzek a britský vicepremiér Nick Clegg.

Vzťahy medzi Západom a Ruskom sú pre krízu na Ukrajine najhoršie od pádu železnej opony koncom 80. rokov. Ruská vláda v auguste na jeden rok zakázala dovoz mäsa, rýb, mliečnych produktov, ovocia a zeleniny z krajín Európskej únie, USA, Kanady, Austrálie a Nórska. Urobila tak v reakcii na ekonomické sankcie voči Rusku, ktoré Západ obviňuje z rozpútania takmer rok trvajúcej krízy na juhovýchode Ukrajiny. Platné sankcie však rozdeľujú krajiny EÚ a niektoré požiadali o vyňatie spod ruského embarga.

Rusko poskytlo zoznam neželaných osôb

HAAG 30. mája (SITA) – Holandský premiér Mark Rutte v piatok potvrdil existenciu ruského zoznamu osôb, ktoré majú zakázaný vstup do Ruska. Podľa jeho slov je zoznam s desiatkami menami európskych politikov určený veľvyslanectvám krajín EÚ a Rusi si podľa vlády v Haagu neželajú jeho zverejnenie. Zoznam je reakciou na hospodárske a cestovné sankcie západných krajín uvalené na Rusko a jeho vybraných, vysokopostavených predstaviteľov za minuloročné pričlenenie polostrova Krym. Na verejnosť však prenikli niektoré z mien. Je medzi nimi aj belgický expremiér Guy Verhofstadt či nemecký poslanec Karl-Georg Wellmann, ktorému pred týždňom neumožnili opustiť priestory moskovského letiska. Údajne je na ňom aj český exminister zahraničných vecí Karel Schwarzenberg spolu so svojím krajanom a bývalým eurokomisárom Štefanom Fülem.

Vzťahy medzi Západom a Ruskom sú pre krízu na Ukrajine najhoršie od pádu železnej opony koncom 80. rokov. Ruská vláda v auguste na jeden rok zakázala dovoz mäsa, rýb, mliečnych produktov, ovocia a zeleniny z krajín Európskej únie, USA, Kanady, Austrálie a Nórska. Urobila tak v reakcii na ekonomické sankcie voči Rusku, ktoré Západ obviňuje z rozpútania takmer rok trvajúcej krízy na juhovýchode Ukrajiny. Platné sankcie však rozdeľujú krajiny EÚ a niektoré požiadali o vyňatie spod ruského embarga.

Nový poľský prezident Duda chce presadiť svoj volebný program

Vyšlo aj v EKO

VARŠAVA 29. mája (SITA, Reuters) – Novozvolený poľský prezident Andrzej Duda chce presadiť nižší vek odchodu do dôchodku, zvýšenie nezdaniteľného minima a mimoriadne detské prídavky sociálne odkázaným rodinám. Kľúčové body svojho programu potvrdil v rozhovore pre piatkové vydanie denníka Rzeczpospolita. Podľa agentúry Reuters by opatrenia mohli zaťažiť štáty rozpočet sumou 300 mld. poľských zlotých (PLN).

“Sľúbil som, že zvýšim hranicu nezdaniteľných príjmov a môžete si byť istý, že pripravím takýto zákon,” povedal Duda. “Hovoril som o znížení dôchodkového veku a aj ponúknem relevantný zákon, takisto ako (ponúknem) aj zákon, ktorý poskytne každej chudobnejšej rodine 500 zlotých na jedno dieťa,” dodal novozvolený prezident. Hlava štátu má v Poľsku skôr reprezentatívnu funkciu, môže však predkladať návrhy zákonov, vetovať schválenú legislatívu, podieľa sa aj na výkone zahraničnej politiky.

Andrzej Duda, ktorý prekvapujúco zvíťazil v druhom kole poľských prezidentských volieb 24. mája, prevezme úrad hlavy štátu 6. augusta. V minulosti pôsobil ako poradca exprezidenta Lecha Kaczynského, ktorý zahynul pri leteckom nešťastí v ruskom Smolensku. Duda kandidoval s podporou konzervatívnej opozičnej strany Právo a Spravodlivosť (PiS), ktorá sa podľa agentúry Reuters považuje za menej protrhovú ako vládna Občianska platforma (PO).

Štyridsaťdvaročný Duda odmieta zavedenie eura. Chce tiež zvrátiť reformu z dielne súčasnej vlády PO, ktorá zvýšila vek odchodu do dôchodku na 67 rokov. Nárok na skorší nástup do penzie by podľa neho mohli mať ľudia, ktorí odpracovali aspoň 40 rokov. Novozvolený poľský prezident sa vyslovil aj za mimoriadne zdanenie bánk a obchodných reťazcov.

Úspech kandidáta PiS zároveň znižuje šance na znovuzvolenie vlády v jesenných parlamentných voľbách. V parlamentných voľbách, ktoré sa v Poľsku uskutočnia koncom októbra, by podľa aktuálnych prieskumov zvíťazila s miernym náskokom strana PiS nad vládnou PO.

Orbán zdôraznil podporu členstva v EÚ aj NATO

BUDAPEŠŤ 29. mája (SITA/AP) – Maďarský premiér Viktor Orbán v piatok vyhlásil, že aj napriek rozdielnostiam v názoroch musí krajina zostať členom Európskej únie (EÚ) aj NATO.

Orbán v prejave, ktorý predniesol na slávnosti pri príležitosti jeho piatich rokov v úrade, opäť označil niektoré prísľuby EÚ ohľadom riešenia migrantskej krízy za “hraničiace so šialenstvom”. Napriek tomu však vyslovil, že je proti akémukoľvek pokusu krajiny o odchod z EÚ či NATO. Politik, ktorého vládna strana Fidesz v maďarskom parlamente zastáva väčšinu, povedal, že je v záujme Maďarska zlepšiť chod EÚ, nie však “odísť z nej”.

Opačný názor na vec dlhodobo zastáva ultranacionalistické Hnutie za lepšie Maďarsko (Jobbik), ktoré označuje NATO za “bezpečnostné riziko” pre Maďarsko a zároveň trvá na uskutočnení referenda o zotrvaní v EÚ. Hnutie za lepšie Maďarsko je momentálne treťou najsilnejšou stranou v maďarskom parlamente.

Šéfka MMF pripustila odchod Grécka z eurozóny

Vyšlo aj v ZAH

BERLÍN 29. mája (SITA) – Šéfka Medzinárodného menového fondu (MMF) Christine Lagardeová pripustila možnosť odchodu Grécka z eurozóny, ktorej stabilita by však podľa jej slov nebola ani v takomto prípade ohrozená. Podľa nej by to síce nebola “žiadna prechádzka parkom, no pravdepodobne by to nebol ani koniec eura”.

Francúzska exministerka financií v štvrtok zverejnenom rozhovore pre nemecký denník Frankfurter Allgemeine Zeitung taktiež pripustila, že dohoda s gréckou vládou o ďalšom pokračovaní spolupráce so zahraničnými veriteľmi je ďaleko. Podmienkou MMF sú totiž potrebné reformy. V následnom vyhlásení jej kancelárie Lagardeová zase uviedla, že z Grécka prišli pre desiatimi dňami pozitívne signály, no “minulý týždeň sme zase vytriezveli”.

Grécko sa v roku 2010 ocitlo na pokraji štátneho bankrotu a krajina musela požiadať o finančnú pomoc. Od EÚ a MMF Atény získali dva úverové programy v celkovom objeme takmer štvrť bilióna eur. Poslednú splátku v sume viac ako sedem miliárd eur z existujúceho programu veritelia odmietajú uvoľniť až do zhodnotenia reformných plánov novej vlády. Rozhovory viaznu na nezhodách medzi ľavicovou gréckou vládou a veriteľmi týkajúcich sa rozpočtových cieľov, dôchodkov a reforiem na trhu práce. Koalícia radikálnej ľavice (SYRIZA) premiéra Alexisa Tsiprasa však v predvolebnej kampani sľubovala Grékom rušenie úsporných opatrení.

Porošenko podpísal zákon umožňujúci prerušiť splácanie dlhu

KYJEV 29. mája (SITA, Reuters) – Ukrajinský prezident Petro Porošenko vo štvrtok podpísal zákon, ktorý Ukrajine umožňuje pozastaviť stanovené splátky zahraničného dlhu v prípade, ak to bude potrebné. Informovalo o tom tlačové oddelenie prezidenta. Zákon bude účinný od okamihu svojho zverejnenia a v platnosti ostane do 1. júla budúceho roku. Parlament zákon schválil 19. mája po tom, čo sa zintenzívnili spory Ukrajiny s veriteľmi týkajúce sa reštrukturalizácie zahraničného dlhu v hodnote 23 mld. USD. Ukrajina musí dosiahnuť medzi rokmi 2015 a 2018 úspory v hodnote 15,3 mld. USD. Požaduje to Medzinárodný menový fond (MMF).

Výbor veriteľov Ukrajiny má námietky voči výzvam Kyjeva na odpísanie dlhov, hoci hovorí, že chce dohodu o reštrukturalizácii, ktorá povedie k hospodárskemu zotaveniu. Výbor reprezentuje veriteľov, ktorých podiel na zahraničnom dlhu Ukrajiny predstavuje približne 9 mld. USD.

Ukrajinské ministerstvo financií tento týždeň vyjadrilo presvedčenie, že Kyjev dosiahne dohodu o reštrukturalizácii s veriteľmi. Ukrajine sa tak otvorí cesta k ďalšej pomoci od MMF. Ukrajinský rezort financií však naznačil, že bude naďalej trvať na odpísaní dlhov.

(1 EUR = 1,0896 USD)

Dohoda medzi EÚ a USA nesmie oslabiť štandardy únie

Vyšlo aj v EKO

BRATISLAVA 29. mája (SITA) – Obchodná dohoda medzi Európskou úniou a Spojenými štátmi americkými by mala prehĺbiť prístup únie na trh USA, nesmie však oslabiť štandardy Európskej únie, ani právo na reguláciu vo verejnom záujme. Vyplýva to z návrhu odporúčaní, ktoré vo štvrtok schválil výbor Európskeho parlamentu pre medzinárodný obchod. Poslanci tiež požadujú reformu a vylepšenie nástrojov na urovnávanie sporov medzi investormi a štátom.

Odporúčania vyjednávačom Európskej komisie k rokovaniam o Transatlantickom obchodnom a investičnom partnerstve (TTIP), ktoré schválil výbor pre medzinárodný obchod, musí ešte potvrdiť plénum Európskeho parlamentu. Informuje o tom Európsky parlament.

Nakoľko hrubý domáci produkt (HDP) Európskej únie je silne závislý na obchode a exporte, dobre zostavená dohoda so Spojenými štátmi americkými, ktorá by umožnila drobným firmám a malým a stredným podnikom prístup na trh s 850 miliónmi spotrebiteľov, by mohla do roku 2020 zvýšiť podiel priemyslu na HDP o 15 až 20 %, uvádza sa v schválenom texte.

Na druhej strane však protirečiace si závery štúdií podľa poslancov sťažujú hodnotenie potenciálneho prínosu dohody TTIP pre hospodárstvo Európskej únie. Výbor preto zdôraznil nevyhnutnosť transparentných rozhovorov, ktoré by viedli k dosiahnutiu ambicióznej a zároveň vyváženej dohody s prínosom pre všetky členské štáty a k vytvoreniu efektívneho hospodárskeho prostredia podporujúceho hospodársku súťaž bez necolných obchodných prekážok. Dohoda však musí garantovať vysokú úroveň ochrany spotrebiteľov EÚ týkajúcu sa napríklad ich údajov, zdravia a bezpečnosti a zabrániť daňovému a environmentálnemu dumpingu, uvádza sa v schválenom texte.