Zahraničné

Veritelia nerokujú s Gréckom o predĺžení úverovej dohody

Vyšlo aj v EKO

MNÍCHOV 21. mája (SITA, Reuters) – Grécko s medzinárodnými veriteľmi nerokuje o možnosti posunúť platnosť súčasnej úverovej dohody na koniec tohto leta. Uviedol to vo štvrtok podpredseda Európskej komisie Valdis Dombrovskis. Rozhovory sa podľa neho zameriavajú na to, aby Atény splnili podmienky existujúceho programu v riadnom júnovom termíne. Grécko sa chce s Európskou komisiou (EK), Európskou centrálnou bankou (ECB) a Medzinárodným menovým fondom (MMF) dohodnúť na odblokovaní zadržiavanej pomoci výmenou za ekonomické reformy. Bez dohody totiž krajine hrozí už budúci mesiac platobná neschopnosť.

Nemecký denník Süddeutsche Zeitung informoval, že štáty eurozóny zvažujú predĺžiť Grécku súčasný program do začiatku jesene. Dombrovskis však uviedol, že na úrovni takzvanej bruselskej skupiny, ktorá zahŕňa predstaviteľov Grécka a veriteľských inštitúcií, sa o tejto možnosti nediskutuje. “Základným scenárom je zavŕšiť existujúci program, ktorý trvá do konca júna,” povedal viceprezident EK.

Grécko sa v roku 2010 ocitlo na pokraji štátneho bankrotu a krajina musela požiadať o finančnú pomoc. Od EÚ a MMF Atény získali dva úverové programy v celkovom objeme 240 mld. eur. Poslednú splátku 7,2 mld. eur z existujúceho programu veritelia odmietajú uvoľniť až do zhodnotenia reformných plánov novej vlády. Rozhovory viaznu na nezhodách medzi Gréckom a veriteľmi týkajúcich sa rozpočtových cieľov, dôchodkov a reforiem na trhu práce.

Nemecko: Súčasné Rusko nepatrí medzi najvyspelejšie krajiny

BERLÍN 21. mája (SITA/AP) – Nemecká kancelárka Angela Merkelová vo štvrtok vylúčila skorý návrat Ruska do formálneho združenia najvyspelejších krajín sveta. Merkelová sa tak vyjadrila pred začiatkom summitu Východného partnerstva EÚ v lotyšskej Rige. V tejto veci pred plénom nemeckého parlamentu označila okolnosti summitu za “úplne odlišné” v porovnaní so summitom partnerstva z novembra 2013 v litovskom Vilniuse. Na margo snáh EÚ o zlepšovanie vzťahov s postsovietskymi krajinami združenými vo Východnom partnerstve uviedla, že určite nie je namierené proti Rusku.

“Medzitým sme videli ruskú anexiu Krymu v rozpore s medzinárodným právom, veľkú destabilizáciu východnej Ukrajiny a spochybnenie mierového poriadku v Európe. Kým sa Rusko nezaviaže a nebude konať v súlade so základnými hodnotami medzinárodného práva, návrat k formátu G8 nie je pre nás predstaviteľný,” uviedla kancelárka, ktorá taktiež potvrdila, že odmieta “myslenie v rámci pojmu sféra vplyvu v Európe 21. storočia”.

Situácia sa zlepšuje, rokovania s Gréckom sú na dobrej ceste

Vyšlo aj v EKO

WASHINGTON/BERLÍN 20. mája (SITA/Reuters) – Medzinárodný menový fond (MMF) robí “určité“ pokroky v rokovaniach s Gréckom o finančnej pomoci. V utorok to uviedla šéfka MMF Christine Lagardová. Zároveň však dodala, že MMF musí zohľadňovať postoje širšej medzinárodnej komunity. “Neustále vedieme diskusie a v týchto rokovaniach s gréckymi predstaviteľmi nastal určitý pokrok,“ povedala.

Nemecký minister financií Wolfgang Schäuble však v utorok upozornil, že rozhovory s Gréckom idú príliš pomaly. Informovala o tom agentúra Reuters s odvolaním sa dvoch účastníkov politického stretnutia, na ktorom bol aj šéf nemeckého rezortu financií. Podľa Schäubleho nastal posun vo vedľajších oblastiach, diskusie s Aténami však celkovo ostávajú pomalé a k prelomu nedošlo. Rokovania sa podľa neho točia okolo dokončenia súčasného programu pomoci a nie je potrebné špekulovať o “pláne B“.

Íri v napätí, krajina sa pripravuje na historické referendum

DUBLIN 20. mája (SITA) – V Írsku je všetko pripravené na piatkové historické referendum, ktoré pravdepodobne umožní v tradične katolíckej krajine homosexuálne manželstvá. Podľa prieskumov by na otázku, či zaviesť možnosť uzatvárať zákonné zväzky bez ohľadu na pohlavie, mala väčšina voličov odpovedať kladne. Ak by sa tak stalo, išlo by o historické hlasovanie, keďže by bolo prvým svojho druhu s úspešným výsledkom pre homosexuálnu menšinu. V ostatných, takmer 20 krajinách sveta, kde sú manželské zväzky osôb rovnakého pohlavia povolené, sa tak stalo po hlasovaní v parlamente. Bolo tomu tak aj v tom írskom, ešte v marci, no následne sa návrh stal predmetom plebiscitu.

Návrh na umožnenie uzatvárať manželstvá bez ohľadu na pohlavie podporuje aj vláda premiéra Endu Kennyho a predovšetkým mladí ľudia. Naopak, cirkev a starší obyvatelia sú proti. Ako podotýka v utorok portál britského denníka Daily Telegraph, homosexualita bola v Írsku ešte pred začiatkom 90. rokov trestne stíhateľná a rozvody sa stali súčasťou právneho poriadku v roku 1995.

Stoltenberg povedal Lavrovovi, že Rusi musia z Ukrajiny odísť

BRUSEL 19. mája (SITA/Reuters) – Generálny tajomník Severoatlantickej aliancie Jens Stoltenberg opätovne povedal ruskému ministrovi zahraničia Sergejovi Lavrovovi, že Rusko musí stiahnuť všetkých svojich vojakov a ťažké zbrane z Ukrajiny a ukončiť podporu separatistov. Šéf NATO podľa vlastných slov tiež dodal, že Lavrovovi po stretnutí v Bruseli tlmočil svoje znepokojenie nad veľkým množstvom vojenských cvičení uskutočnených Ruskom v krátkom časovom období. “Prediskutovali sme aj potrebu transparentnosti, predovšetkým keď máme zvýšenú vojenskú prítomnosť pozdĺž našich hraníc…pre NATO je dôležité urobiť všetko, čo môžme, aby sme sa vyhli vymknutiu incidentov spod kontroly,” povedal v utorok Stoltenberg novinárom.

NATO opakovane kritizuje zapojenie Moskvy do konfliktu na Ukrajine a žiada plnú implementáciu dohody o prímerí. Rusko stále popiera, že poskytuje povstalcom na východe podporu vo forme vojakov a zbraní. Ukrajinská armáda v nedeľu oznámila, že zatkla dvoch ruských vojakov bojujúcich v oblasti kontrolovanej separatistami.

EK začala konať voči Nemecku pre minimálnu mzdu

Vyšlo aj v EKO

BRATISLAVA 19. mája (SITA) – Európska komisia (EK) začala konanie voči Nemecku pre porušenie predpisov pokiaľ ide o uplatňovanie zákona o minimálnej mzde v sektore dopravy. Komisia vo svojom stanovisku tvrdí, že plne podporuje zavedenie minimálnej mzdy v Nemecku, domnieva sa však, že aplikácia tohto zákona na všetky dopravné operácie, ktoré sa dotýkajú nemeckého územia, obmedzuje voľný pohyb služieb a tovarov. “Uplatňovanie nemeckých pravidiel aj na tranzitnú a medzinárodnú dopravu nie je dôvodné a vytvára neprimerané bariéry na vnútornom trhu EÚ,” uviedol Andrej Králik zo zastúpenia EK na Slovensku. Nemecko má dva mesiace na to, aby zareagovalo na argumenty komisie.

Nemecký zákon, ktorý vstúpil do platnosti na začiatku tohto roka, stanovuje hodinovú minimálnu mzdu na úrovni 8,5 eura. Legislatíva sa vzťahuje aj na prepravcov z iných krajín únie, ktorí poskytujú služby v Nemecku. Ak prepravca poruší pravidlá o minimálnej mzde, hrozí mu pokuta pol milióna eur. Nemecko je 22. krajinou v EÚ, ktorá zaviedla minimálnu mzdu.

Kerry pôjde na inauguráciu nigérijského prezidenta

WASHINGTON 19. mája (SITA/AP) – Kancelária amerického prezidenta Baracka Obamu v utorok oznámila, že americký minister zahraničných vecí John Kerry sa budúci týždeň zúčastní na inaugurácii nového nigérijského prezidenta, ktorým sa po marcovom volebnom triumfe stane opozičný kandidát Muhammadu Buhari. Kerry sa tak pripojí k očakávanému veľkému počtu zahraničných lídrov. Do najľudnatejšej a hospodársky najsilnejšej krajiny čierneho kontinentu sa vráti po štyroch mesiacoch, keď v januári varoval prípadných zlyhaním volieb. Tie však prebehli bez väčších problémov a boli označené za spravodlivé. Okrem Buhariho vyšiel zo súbežne konaných parlamentných volieb víťazne aj opozičný Všepokrokový kongres, ktorý bude mať väčšinu v oboch komorách parlamentu.

Dlhoročného lídra Nigérie Goodlucka Jonathana v marcových voľbách porazil 72-ročný generál Buhari, ktorý sa prvýkrát dostal k moci pred troma desaťročiami prostredníctvom vojenského puču. Počas predvolebnej kampane sa prezentoval ako znovuzrodený demokrat so snahou vyčistiť bývalú britskú kolóniu od korupcie. O návrat sa k moci sa neúspešne uchádzal už trikrát.

Prezidentské a parlamentné voľby v Nigérii sprevádzali obavy zo zopakovania násilných udalostí, aké sa odohrali počas volieb pred štyrmi rokmi. Zahynuli vtedy stovky ľudí. Bezpečnostná situácia v najväčšej africkej krajine je navyše napätá aj pre aktivity povstalcov z hnutia Boko Haram. Práve ich útoky spôsobili odklad hlasovania o šesť týždňov.

Balkán a EÚ sa radia o boji proti verbovaniu militantov

TIRANA 19. mája (SITA/AP) – Predstavitelia bezpečnostných zložiek zo západného Balkánu a viacerých krajín EÚ sa v utorok zišli v albánskej Tirane, kde sa koná dvojdňová konferencia so zameraním na verbovanie Európanov do radov islamistických skupín, ktoré ich nasadzujú ako bojovníkov v Iraku alebo Sýrii. Podujatie organizujú v rámci iniciatívy americkej vlády a jedným z účastníkov je aj námestníčka ministra zahraničných vecí USA Sarah Sewallová. Tá vyzvala západobalkánske štáty na zlepšenie spolupráce v boji proti náboru extrémistických bojovníkov a vypracovanie príslušných stratégií. Voči hrozbe, ktorú tento fenomén predstavuje, totiž podľa nej “nie je imúnny žiadny región, žiadna krajina a žiadna komunita”.

K militantným islamistom v Iraku a Sýrii sa v uplynulých troch rokoch pridali stovky bojovníkov z Albánska a iných krajín západného Balkánu, kde obyvatelia čelia chudobe a vysokej nezamestnanosti. Albánsky minister vnútra Saimir Tahiri však tvrdí, že spolupráca s medzinárodnými policajnými orgánmi a právne reformy viedli k obmedzeniu verbovania v jeho krajine. Podľa štúdie financovanej USA a zverejnenej v apríli v Kosove vycestovalo do Iraku a Sýrie okolo 700 bojovníkov zo západného Balkánu, a to väčšinou z Bosny a Kosova.

EÚ sa sťažuje na rokovanie s Gréckom: Ide to príliš pomaly

Vyšlo aj v EKO

BRUSEL 18. mája (SITA/Reuters) – V rozhovoroch medzi Gréckom a veriteľmi nastal pokrok. Uviedla to v pondelok Európska komisia (EK). Grécko rokuje s veriteľmi o reformách, ktoré by mala krajina uskutočniť výmenou za ďalšiu pomoc. EK však uviedla, že tempo rozhovorov je pomalé a k dosiahnutiu dohody je potrebné väčšie úsilie. “Viac času a väčšie úsilie je potrebné na prekonanie rozdielov, ktoré sa objavujú v zostávajúcich otvorených otázkach v rokovaniach,“ povedal hovorca EK Margaritis Schinas. “Vítame záväzok gréckych orgánov zrýchliť spoluprácu s inštitúciami so zámerom dosiahnutia úspešného a včasného výsledku,“ povedal.

“Pokračujeme v konštruktívnom kontakte, robíme pokrok, hoci naďalej pomalým tempom,“ doplnil. Vo štvrtok a v piatok sa v Rige uskutoční summit Východného partnerstva. “Čokoľvek sa v Rige stane, nemôže to byť náhrada za potrebné prekonanie rozdielov v otvorených oblastiach, o ktorých sa diskutuje,“ povedal Schinas.

Merkelová sa pustila do WHO: Musíte mať plán!

ŽENEVA 18. mája (SITA/Reuters) – Nemecká kancelárka Angela Merkelová v pondelok povedala, že Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) musí zefektívniť svoj manažment, aby bola schopná rýchlejšie reagovať na krízu podobnú epidémii eboly v západnej Afrike, ktorá zabila viac ako 11 000 ľudí. WHO na čele s generálnou tajomníčkou Margaret Chanovou pomaly reagovala na epidémiu eboly, ktorá vypukla v Guinei v roku 2013, no nebola vyhlásená za “medzinárodné ohrozenie zdravia” až do augusta 2014. “Mali sme reagovať oveľa skôr,” povedala Merkelová v Ženeve na otváracom zasadnutí WHO za účasti zástupcov 194 členských krajín. Všetky zainteresované orgány musia okamžite vedieť, čo majú počas krízy robiť, povedala nemecká kancelárka. “Som presvedčená, že ak budeme reagovať rýchlejšie podľa presných inštrukcií, budeme v budúcnosti lepšie vybavení na boj s krízou, akou bola ebola.”

Nemecko podľa Merkelovej prispeje 200 miliónmi eur na pomoc rozvíjajúcim sa krajinám na zvýšenie obrany proti infekčným ochoreniam vrátane 70 miliónov do západnej Afriky.

Prvou z troch krajín najviac postihnutých ebolou, ktoré vyhlásili, že epidémiu porazili, bola v máji Libéria, kde sa 42 dní nevyskytol žiadny ďalší prípad. V pondelok vystúpi s prejavom aj Chanová, zasadnutie WHO pokračuje aj v utorok.

Macedónci chcú zmenu, tisíce ľudí v uliciach žiadajú odstúpenie premiéra

SKOPJE 17. mája (SITA/Reuters) – Tisíce protivládnych demonštrantov sa zhromaždili v nedeľu v macedónskom hlavnom meste Skopje, aby žiadali odchod premiéra Nikolu Gruevského. Dôvodom je odpočúvací škandál, ktorý uvrhol balkánsku krajinu do najhoršej krízy od roku 2001. Davy zaplnili hlavnú ulicu pred sídlom premiéra, pričom mávali macedónskymi vlajkami. Mnohí z nich pricestovali autobusmi z iných regiónov. Opoziční lídri uviedli, že niektorí demonštranti chcú táboriť v uliciach, kým premiér, ktorého obviňujú z pošliapania demokracie, neodstúpi. Gruevski, ktorý je pri moci deväť rokov a rezignovať odmieta, zvolal na pondelok večer vlastné zhromaždenie, čím vyvolal obavy z novej nestability v bývalej juhoslovanskej republiky 14 rokov po tom, ako sa krajina počas albánskeho povstania tesne vyhla občianskej vojne.

Opozícia na čele s lídrom Zoranom Zaevom požaduje v súvislosti so škandálom odpočúvania rezignáciu premiéra Gruevského ako aj nové parlamentné voľby. Škandál odpočúvania sa prevalil vo februári. Podľa zistení opozície ilegálne praktiky trvali “minimálne štyri roky” a ich terčom bolo vyše 20 000 ľudí – náboženských, politických osobností či novinárov. Premiér tvrdí, že odpočúvania nenariadil. V súvislosti so vzrastajúcou politickou krízou v balkánskej krajine odstúpili tento týždeň zo svojich postov už dvaja ministri ako aj šéf tajnej služby.

Vláda Spojených štátov skritizovala trest smrti pre egyptského exprezidenta Mursího

WASHINGTON 17. mája (SITA/Reuters) – Spojené štáty sú “hlboko znepokojené” rozhodnutím egyptského súdu udeliť exprezidentovi Muhammadovi Mursímu trest smrti. V nedeľu to uviedlo americké ministerstvo zahraničia. Americká kritika nasleduje po tom, čo sobotný verdikt týkajúci sa Mursího a ďalších 106 stúpencov jeho Moslimského bratstva už odsúdila medzinárodná organizácia Amnesty International i turecký prezident Tayyip Erdogan. “Sme hlboko znepokojení ďalším masovým trestom udeleným egyptským súdom vyše sto obvineným vrátane bývalého prezidenta Muhammada Mursího. Opakovane sme sa vyslovili proti takýmto praktikám,” uviedol predstaviteľ ministerstva.

Egyptský súd poslal v sobotu zvrhnutého prezidenta Mursího na smrť za jeho podiel na masovom úteku z väzenia v roku 2011. Došlo k nemu počas povstania, ktoré viedlo k pádu jeho predchodcu Husního Mubaraka. Obvinenia proti Mursímu a ďalším spoluobžalovaných zahŕňali zabíjanie a únosy policajtov, útoky na policajné stanice a útek z väzenia. Sudca Šában aš-Šamí posunul rozsudky smrti na nezáväzné posúdenie veľkému muftimu, najvyššej duchovnej autorite krajiny. Konečný verdikt má byť známy 2. júna. Samotný Mursí odmieta autoritu súdu a sám sa považuje za obeť vojenského puču. Proti rozsudku sa môže ešte odvolať.

Hlavou štátu je od júna 2014 bývalý náčelník armády Abd al-Fattáh as-Sísí, ktorý stojí za Mursího zosadením v júli 2013 po masových protestoch proti jeho vláde. Nová vláda zaradila Moslimské bratstvo na zoznam teroristických skupín. Prvého slobodne zvoleného prezidenta už v apríli odsúdili na 20 rokov za jeho podiel na zabíjaní demonštrantov koncom roka 2012. Hromadné procesy proti prívržencom bratstva a jeho vedeniu vyvolali kritiku medzinárodného spoločenstva. Napriek kritike však Egypt ostáva jeden z najužších spojencov USA v regióne.