Kategórie

Slovensko je stále v hre o významnú investíciu, tvrdí minister Hudák

vyšlo aj v EKO

BRATISLAVA 18. júna (SITA) – Minister hospodárstva Vazil Hudák potvrdil počas rokovania parlamentu o zmene zákona o významných investíciách, že Slovensko je stále v hre o veľkú investíciu zahraničnej automobilky. “Sme vo finálnom kole. Máme šancu túto investíciu získať. Investor urobí rozhodnutie do polovice septembra,“ povedal Hudák počas svojho vystúpenia k novele zákona.

Meno zahraničného investora nechcel minister konkretizovať, ani výšku investície. Malo by však podľa neho ísť o niekoľkomiliardovú investíciu. “Je tu obrovská šanca pre Slovensko získať obrovskú investíciu, ktorá by priniesla tisícky pracovných miest. Na túto investíciu by sa ešte nabalili dodávatelia,“ konštatoval Hudák. Podľa neho aj preto je potrebné prijať v skrátenom legislatívnom konaní novelu zákona o významných investíciách ako aj novelu stavebného zákona. Tieto novely schválila vláda v stredu. Cieľom zmien je podľa Ministerstva hospodárstva SR (MH) zabezpečiť podmienky na efektívne využitie rozľahlých nevyužitých územných celkov na realizáciu ucelených hospodárskych činností, a to najmä v oblasti priemyslu, služieb, výskumu a vývoja. “Sme v nevýhode oproti našim konkurentom, čiže voči krajinám v tomto regióne. Potrebujeme mať priemyselný park pre tohto investora vybudovaný veľmi rýchlo, pretože tento investor urobí rozhodnutie do polovice septembra,” zdôvodnil zrýchlené legislatívne konanie Hudák.

Ak bude novela zákona schválená, budú sa po novom vydávať osvedčenia o významnej investícii aj podnikom so 100-percentnou majetkovou účasťou štátu za účelom efektívneho využitia rozľahlých, doteraz nevyužitých území na budovanie strategických parkov určených na umiestnenie investícií v oblasti priemyselnej výroby, služieb a výskumu a vývoja. “V súvislosti s nedostatočnou pripravenosťou územia, opakujúcim a zvyšujúcim sa dopytom po existencii komplexne vybudovanej infraštruktúry, vrátane pozemných komunikácií a inžinierskych sietí na ploche o výmere nad 250 hektárov na území Slovenskej republiky neboli v uplynulých rokoch umiestnené niektoré zahraničné investície v oblasti priemyselnej výroby,“ uviedlo ministerstvo hospodárstva.

Aktuálna situácia týkajúca sa majetkovo-právnych vzťahov k nehnuteľnostiam na území Slovenskej republiky a ich evidencie je podľa rezortu hospodárstva mimoriadne komplikovaná. “Proces sceľovania rozdrobených území, pozemkových úprav, existencia inštitútu neznámeho vlastníka, hrozba možných reštitučných nárokov, nejasné dedičské vzťahy, chyby v evidencii a ďalšie aspekty predstavujú právnu neistotu ako aj značnú ťažkopádnosť pri realizácii veľkoplošných národohospodárskych aktivít, ktoré majú celospoločenský prínos,“ konštatovalo ministerstvo.

Kiska odcestuje v pondelok do Londýna, čaká ho vzácne stretnutie

BRATISLAVA 18. júna (SITA) – Prezident Andrej Kiska odcestuje na pracovnú návštevu Londýna v pondelok 22. júna. Ako agentúru SITA informoval Martin Lipták z tlačového oddelenia Kancelárie prezidenta, Kiska v pondelok na Brookwoodskom cintoríne položí vence k pamätníku slovenských a českých vojakov, ktorí padli v boji proti fašizmu. Vojenský cintorín Brookwood je najväčší v Spojenom kráľovstve, v jeho hroboch sú desiatky českých a slovenských vojakov, ktorí slúžili v britskom Kráľovskom letectve. Následne sa stretne na hrade Windsor s princom Charlesom z Walesu. V pondelok večer sa na pôde slovenského veľvyslanectva uskutoční stretnutie s osobnosťami britského politického, kultúrneho či podnikateľského prostredia. Prezident sa tam stretne aj s krajanmi, slovenskými mladými profesionálmi a študentmi, ktorí pôsobia vo Veľkej Británii. Súčasne predstavia slovenský aeromobil a jeden z jeho prototypov bude vystavený pred zastupiteľským úradom SR v Londýne.

V utorok sa prezident Kiska stretne so starostom City of London Aldermanom Alanom Yarrowom. Stretnutie bude zamerané na rozvoj ekonomiky a britské investície na Slovensku. City of London sa rozhodlo udeliť prezidentovi ocenenie Freedom of City of London, čo bude sprevádzať slávnostná ceremónia.

Na záver pracovnej cesty prezidenta sa v utorok uskutoční panelová diskusia zameraná na prezentáciu Slovenska ako krajiny s potenciálom pre inovatívne firmy, rozvoj podnikateľských ekosystémov a vytváranie nových firiem. V sprievode prezidenta v Londýne budú zástupcovia slovenskej podnikateľskej sféry.

Gréci na pokraji katastrofy: Už 1. júla môžu čeliť bankrotu

LUXEMBURG 18. júna (SITA, Reuters) – Medzinárodný menový fond (MMF) utlmil akúkoľvek nádej, že Grécko by sa mohlo vyhnúť bankrotu, ak fondu do konca júna neuhradí splátku dlhu v sume 1,6 mld. eur. “Bude v bankrote, ale dúfam, že sa to nestane,” povedala šéfka MMF Christine Lagardeová novinárom v Luxemburgu a dodala, že neexistuje možnosť odkladu splátky.

Ministri financií eurozóny sa vo štvrtok v Luxemburgu stretli na rokovaní, ktoré sa pôvodne považovalo za poslednú šancu na dosiahnutie dohody. Akékoľvek očakávania, že v rokovaniach nastane prelom, však takmer úplne vymizli, keďže Atény vylúčili, že stretnutie bude fórom na diskusiu o nových návrhoch. Nemecká kancelárka Angela Merkelová uviedla, že stále je možná dohoda na poskytnutie dodatočných financií Grécku, ak Atény prejavia nevyhnutnú vôľu. Šéf skupiny ministrov financií krajín eurozóny (Eurogroup) Jeroen Dijsselbloem však dal jasne najavo, že vyhliadky na rýchlu dohodu sú malé. “Príliš nedúfam,” konštatoval.

Podobný názor vyjadril slovenský minister financií Peter Kažimír. “Na stole nemáme žiadnu dohodu. Je jasný plán, ktorý bol pomenovaný inštitúciami začiatkom tohto mesiaca, a toto je pre nás základ pre rokovanie. Stratili sme veľa času…Máme pár dní, aby sme dosiahli nejakú dohodu,” povedal. Kažimír predpokladá, že ministri financií sa budú musieť opäť stretnúť.

Kiska vyzval na zmeny v školstve, zdravotníctve a justícii

BRATISLAVA 18. júna (SITA) – Podporu zmenám v školstve, zdravotníctve a justícii dnes vyslovil v správe o stave republiky prezident SR Andrej Kiska. Viac pozornosti by sa podľa hlavy štátu malo venovať najmä základnému školstvu. „Prechádzajú ním všetky naše deti. Základné školstvo potrebuje silný impulz vo veľmi krátkom čase,“ povedal Kiska.

Prezident zdôraznil, že postaveniu učiteľa sa musí vrátiť spoločenské uznanie, ktoré tejto profesii prináleží. „Celé školstvo, základné zvlášť, stojí na osobnosti učiteľa,“ dodala hlava štátu. Za učiteľov by sa podľa Kisku mali hlásiť tí najlepší a štát musí urobiť učiteľské povolanie atraktívnym, aby nebolo druhou voľbou. „Musíme byť pripravení viac investovať,“ konštatoval prezident na margo základného školstva. Učitelia by podľa neho mali dostať viac slobody a podpory, aby sa mohli venovať deťom podľa potrieb. Kiska sa zároveň prihovoril za povinnú školskú prípravu detí zo sociálne slabších rodín, aby nevstupovali hendikepované do 1. ročníka základných škôl.

Ak sa slovenskí občania podľa hlavy štátu bez ohľadu na politické presvedčenia na niečom zhodnú, tak ide o skutočnosť, že Slovensko nedokáže zabezpečiť spravodlivosť a vynútiť právo pre všetkých rovnako. „Prečo jedna firma, Váhostav, nesie väčšiu ochranu ako iní?“ pýtal sa. Súdnictvo podľa Kisku naďalej vykazuje znaky uzavretého systému. Pocit nedotknuteľnosti a snaha chrániť svoje pozície sú u niektorých sudcov silnejšie ako pokora k postaveniu, ktoré majú, vysvetlil prezident. Justícia podľa hlavy štátu potrebuje systémové zmeny, bez ktorých sa nepohne dopredu. Na všetkých sudcov sa prezident obrátil s tým, aby pomáhali formovať novú éru. Parlament prezident vyzval, aby za ďalších kandidátov na sudcov ústavného súdu zvolil osobnosti s nespochybniteľnou autoritou. „Byť sudcom ústavného súdu je poslanie vyhradené pre najlepších z najlepších,“ uviedol Kiska.

Hlava štátu poukázala aj na dlhoročný politický spor, ktorý sa vedie o systém zdravotného poistenia. Tento spor sa podľa Kisku nedá jednoznačne rozsúdiť, keďže v európskych krajinách fungujú úspešne rôzne systémy. „Existujú dosiahnuteľné ciele bez politických sporov, poriadok a transparentnosť. Bez toho nebude fungovať lepšie žiadny systém,“ vyslovil sa prezident.

Poriadok a transparentnosť môže v zdravotníctve zaviesť ktorákoľvek vláda, ľavicová rovnako ako pravicová, otázkou podľa prezidenta je, či má na to aj vôľu. Tak, ako sa dajú presne zadefinovať a stanoviť poplatky, v ktorých sú stále nejasnosti a ich výška je enormná, dajú sa zaviesť a definovať štandardné zdravotné postupy, porovnávanie cien nákupov zdravotnej techniky a ďalšie veci. „Stali sme sa európskymi rekordérmi v zavádzaní DRG systému (platba za diagnózu – pozn. agentúry SITA),“ konštatoval Kiska s tým, že zavedenie tohto systému, ktorý by priniesol poriadok a prehľad do zdravotníctva, sa odkladá roky a nestihne ho uviesť do života ani druhá vláda Roberta Fica. „Je to len na Slovensku technicky náročné alebo ho nezavedieme len preto, lebo lobistickým skupinám to nevyhovuje?“ spýtal sa prezident. Podobne sa odkladá zavedenie elektronizácie zdravotníctva, ktorá by rovnako zvýšila prehľad a transparentnosť pri nakladaní s peniazmi v zdravotníctve.

Prezident vyzval aj na podporu rozvoja regiónov, aby ľudia žijúci mimo väčších miest nemali pocit „zabudnutej generácie v zabudnutých regiónoch“.

Na začiatku vystúpenia si Kiska podal ruku s premiérom Ficom.

Poslancov čaká prezidentova správa o stave republiky

Vyšlo aj v DOM

BRATISLAVA 18. júna (SITA) – Správa o stave republiky prednesená prezidentom Andrejom Kiskom čaká poslancov vo štvrtok od 10:00 počas tretieho dňa 53. schôdze parlamentu. O vystúpenie Kiska požiadal listom predsedu Národnej rady SR Petra Pellegriniho. Prezident naposledy vystupoval v parlamente koncom novembra 2014. Hlava štátu sa vtedy pred poslancami vyjadrila k zmenám vo vedení parlamentu, keď Pavla Pašku vystriedal vo funkcii predsedu NR SR Peter Pellegrini.

Kiska hovoril aj o demonštráciách, ktoré organizovali Alojz Hlina, Igor Matovič (OĽaNO), Richard Sulík (SaS) a Daniel Lipšic (NOVA). Podľa prezidenta je veľká časť ľudí na Slovensku presvedčená, že v zdravotníctve fungujú na prvom mieste politické záujmy, záujmy dodávateľov zdravotníckych zariadení, záujmy poisťovní – až potom sú niekde záujmy lekárov a zdravotníckeho personálu. “Pacient je v našom zdravotníctve až kdesi na poslednom mieste,“ povedal v novembri Kiska. Prezident kritizoval tiež politické nominácie v zdravotníctve, podľa neho tu fungujú roky a za všetkých vlád.

Popoludní po Hodine otázok poslanci začnú diskutovať o novele zákona o významných investíciách. Cieľom zmien je podľa Ministerstva hospodárstva SR, ktoré novelu preložilo, zabezpečiť podmienky na efektívne využitie rozľahlých nevyužitých územných celkov na realizáciu ucelených hospodárskych činností, a to najmä v oblasti priemyslu, služieb, výskumu a vývoja. “Základným predpokladom procesu prípravy vhodného územia na implementáciu priemyselnej výroby, služieb, výskumu alebo vývoja je urýchlenie a zefektívnenie procesov usporiadania majetkovo-právnych vzťahov, územného konania, ako aj stavebného konania,“ argumentuje rezort hospodárstva. Návrhom sa bude parlament zaoberať v skrátenom legislatívnom konaní.

Rusko nezavedie voči EÚ odvetné sankcie, ale môže predĺžiť potravinové embargo

Moskva 18. júna (SITA) – Ruský minister hospodárstva Alexej Uľukajev dnes vyhlásil, že Moskva sotva prijme nové protiopatrenia, ak sa EÚ rozhodne ponechať v platnosti existujúce sankcie uvalené na Rusko za jeho angažovanie sa v kríze na Ukrajine.

Uľukajev však súčasne považuje za pravdepodobné ponechať v platnosti embargo na dovoz potravín ako odvetnej reakcie na zachovanie sankčného režimu zo strany EÚ.

“My jednoducho zachováme status quo pre potravinové embargo (prijaté) v reakcii na režim sankcií z minulého roku… Ak sankcie trvajú, embargo na potraviny (sa zachová) tiež – ide o symetrické opatrenie a môže byť s istými nuansami predĺžené”, – povedal minister pre agentúru RIA Novosti.

Súčasne vyjadril pochybnosti o zavedení ruských sankcií v iných oblastiach ako reakcie na najnovší postup EÚ. “Myslím si, že je to nepravdepodobné,” – povedal Uľukajev.

Výnos o zákaze dovozu potravín z viacerých krajín západnej Európy, ktoré uplatňujú sankcie voči Moskve, podpísal ruský prezident Vladimir Putin vlani 6. augusta. Výnos má ročnú platnosť. V zozname je hovädzie a bravčové mäso, ovocie, hydina, syry a mliečne výrobky, orechy a iné produkty.

Veľvyslanci členských krajín EÚ sa v stredu v Bruseli dohodli na predĺžení sankcií uvalených na Rusko o ďalších šesť mesiacov, do konca januára 2016.

Sankcie znamenajú zákaz udeľovania víz a zmrazenie účtov na území EÚ zodpovedným ruským alebo ukrajinským prorusky orientovaným činiteľom, ktorí sú spájaní s udalosťami na východe Ukrajiny. Znamenajú tiež reštriktívne opatrenia proti viacerým ruským spoločnostiam z oblasti vojenského a ropného priemyslu a bankovníctva.

Sankcie uvalené na Rusko po jeho anexii Krymu a rozpútaní ozbrojeného konfliktu na východe Ukrajiny vypršia koncom júla. Dovtedy musí EÚ prijať rozhodnutie o ich zrušení alebo predĺžení.

1 12 20 pel dem

Počet utečencov dosahuje v globálnom meradle alarmujúcu úroveň

Ženeva 18. júna (SITA) – Pre ozbrojené konflikty opustilo vlani svoje domovy na celom svete rekordných 59,5 milióna ľudí. Sýria sa pritom stala krajinou s najväčším počtom nedobrovoľne vysídlených osôb, uviedol dnes vysoký komisár OSN pre utečencov Antonio Guterres, ktorého citovala agentúra AP.

Guterres, ktorý v Ženeve prezentoval výročnú správu Úradu vysokého komisára OSN pre utečencov (UNHCR), tvrdí, že v tomto roku neočakáva žiadne zlepšenie postavenia migrantov. On sám bol zdesený z “ohromného” množstva ľudí, ktorí za uplynulé roky nútene opustili svoje domovy.

“Sme svedkami paradigmatickej zmeny; nekontrolovaného sklzu do éry, v ktorej rozsah núteného vysídlenia v globálnom meradle – rovnako ako potrebná odozva – prevyšujú čokoľvek, čo tu bolo predtým,” konštatoval Guterres podľa agentúry DPA.

Vysoký komisár OSN označil za desivé, že čelíme zdanlivej neschopnosti medzinárodného spoločenstva spolupodieľať sa na ukončení vojny či budovaní a zachovaní mieru.

“Nové krízy sa množia,” uviedol komisár OSN a dodal, že kríza v Iraku či Sýrii dosiahla obrovské rozmery.

Podľa údajov UNHCR približne 13,9 milióna ľudí – čo sa rovná počtu obyvateľov aglomerácie Londýna – vlani utieklo zo svojich rodných krajín pred vojnami, prenasledovaním či utláčaním. V porovnaní s rokom 2010 ide až o štvornásobný nárast. Vyše polovica z nich sú deti.

Späť do vlasti sa vlani vrátilo len 126.800 utečencov – najmenej od roku 1983. Najmasovejší návrat zaznamenali v Konžskej demokratickej republike, Mali a Afganistane.

V priebehu niekoľkých rokov vo svete vypuklo prípadne došlo k obnoveniu 15 ozbrojených konfliktov. Ide o štáty ako Stredoafrická republika, Irak, Mjanmarsko, Južný Sudán, Sýria, Ukrajina či Jemen, píše sa v správe UNHCR.

Grécky premiér Alexis Tsipras vylúčil škrty dôchodkov

BERLÍN 18. júna (SITA, Reuters) – Grécky premiér Alexis Tsipras v komentári pre štvrtkové vydanie nemeckého denníka Der Tagesspiegel opäť dôrazne odmietol požiadavku veriteľov na znižovanie dôchodkov. Tvrdenia, že nemeckí daňoví poplatníci platia Grékom mzdy a dôchodky, označil za “mýtus” a dodal, že Gréci, napriek všeobecne rozšírenému názoru, pracujú dlhšie ako Nemci.

“Nekompromisná požiadavka na škrty (v dôchodkoch) v krajine s 25-percentnou mierou nezamestnanosti, kde je polovica mladých ľudí nezamestnaná, povedie iba k ďalšiemu zhoršeniu už beztak dramatickej sociálnej situácie,” napísal Tsipras. Ako ďalej uviedol, dôchodky sú jediným zdrojom príjmov pre nespočetné grécke domácnosti. Grécko medzi rokmi 2010 a 2014 znížilo sociálne výdavky vrátane dôchodkov o 50 %, čo znamená, že ďalšie škrty v tejto citlivej oblasti sú nemožné, zdôraznil grécky premiér.

Grécko sa v roku 2010 ocitlo na pokraji štátneho bankrotu a krajina musela požiadať o finančnú pomoc. Od EÚ a MMF Atény získali dva úverové programy v celkovom objeme zhruba 240 mld. eur. Poslednú splátku 7,2 mld. eur z existujúceho programu veritelia odmietajú uvoľniť až do zhodnotenia reformných plánov novej vlády. Rozhovory viaznu na nezhodách medzi Gréckom a veriteľmi týkajúcich sa rozpočtových cieľov, dôchodkov a reforiem na trhu práce. Platobná neschopnosť hrozí Grécku už koncom tohto mesiaca, kedy majú Atény splatiť MMF dlžnú čiastku v celkovej výške 1,6 mld. eur. O gréckej dlhovej kríze rokujú vo štvrtok ministri financií členských štátov eurozóny.

Na bezpečnostnú konferenciu do Bratislavy zavíta aj David Cameron

BRATISLAVA 17. júna (SITA) – Na 10. ročník bezpečnostnej konferencie GLOBSEC 2015 príde aj britský konzervatívny premiér David Cameron. Médiá o tom informoval zakladateľ konferencie Róbert Vass. „Cameron príde do Bratislavy po prvýkrát. Je to vôbec prvá veľká konferencia po jeho znovuzvolení pred mesiacom,“ uviedol. Vass predpokladá, že Cameron sa nevyhne otázkam o možnom odchode Veľkej Británie z Európskej únie. Ako dodal, Cameron prednesie v piatok 19. júna prejav. GLOBSEC sa uskutoční v Bratislave 19. až 21. júna.

Na konferenciu okrem Camerona prídu aj všetci premiéri krajín Visegrádskej štvorky (V4). Z Poľska pricestuje aj prezident Bronislaw Komorowski a minister obrany Tomasz Siemoniak. Účasť potvrdil bývalý švédsky premiér Carl Bildt. GLOBSEC privíta aj prezidentov Chorvátska, Gruzínska, Estónska či Macedónska. Na konferencii sa zúčastní aj americký senátor a republikánsky vyzývateľ amerického prezidenta Baracka Obamu vo voľbách v roku 2008 John McCain. Bývalý americký minister pre vnútornú bezpečnosť Michael Cheroff príde na konferenciu po druhý raz. Slovensko okrem najvyšších ústavných činiteľov bude reprezentovať minister zahraničných vecí a európskych záležitostí Miroslav Lajčák, bývalý premiér Mikuláš Dzurinda či bývalý minister financií Ivan Mikloš.

Ako už organizátori avizovali, na GLOBSEC budú dominovať témy ako rusko-ukrajinský konflikt, kybernetická bezpečnosť a situácia na Balkáne či v krajinách V4. Politici a analytici sa budú zaoberať aj hrozbou tzv. Islamského štátu a budú diskutovať aj o možnom odchode Grécka z eurozóny.

Bezpečnostná konferencia GLOBSEC bude tento rok hostiť zatiaľ najväčší počet prezidentov, premiérov a ministrov zahraničných vecí vo svojej histórii. Na konferencii sa zúčastní viac ako 800 hostí a približne 160 novinárov zo 65 krajín sveta.

Gréci sa obávajú o osud eura, našli si alternatívnu menu

LONDÝN 17. júna (SITA, Reuters) – Obavy z možného odchodu Grécka z eurozóny prospievajú bitcoinu. Digitálna kryptomena oproti klasickým menám posilňuje a Gréci ju nakupujú vo veľkom. Ako uviedol spoluzakladateľ bitcoinovej burzy Vaultoro.com Joshua Scigala, za posledné dva mesiace nákupy bitcoinu z počítačov s gréckou IP adresou stúpli o 124 %.

Gréci tak reagujú na neistý osud zotrvania ich krajiny v eurozóne, keď rokovania s veriteľmi nevedú k žiadnym výsledkom. “Ľudia sa obávajú o rodinný majetok alebo úspory, boja sa, že ich peniaze môžu ostať zablokované v bankách. Radšej si peniaze ukladajú v zlate alebo bitcoinoch,” skonštatoval Scigala. “Niektorí ľudia nečakajú, kým vláda príde s plánom odchodu z eurozóny, odchádzajú sami,” dodal.

V utorok sa hodnota bitcoinu (BTC) na burze Bitstamp vyšplhala až na 252,05 USD/BTC, kým ustúpila na 245,21 USD/BTC. To však bol stále 4-percentný nárast hodnoty oproti predchádzajúcemu dňu.

Bitcoin je virtuálna mena, ktorú v roku 2009 navrhla osoba alebo skupina ľudí vystupujúca pod menom Satoshi Nakamoto. Ide o takzvanú kryptomenu, keďže overovanie transakcií a tvorba meny závisí na komplikovaných matematických výpočtoch. Bitcoin funguje ako sieť, kde sa transakcie šíria medzi jednotlivými aplikáciami nainštalovanými na počítačoch užívateľov. Niektoré z nich majú na starosti overovanie, iné ich len preposielajú ďalej. Medzi prijímateľom a odosielateľom nie je postavená banka, ani žiadna inštitúcia. Virtuálna mena sa dá použiť na nákup tovaru a služieb, no dá sa vymeniť aj za iné meny.

Sankcie proti Rusku pretrvajú minimálne do januára 2016

Vyšlo aj v EKO

BRUSEL 17. júna (SITA, Reuters) – Veľvyslanci členských štátov Európskej únie sa v stredu dohodli na predĺžení protiruských sankcií o šesť mesiacov do konca januára 2016. Informovala o tom agentúra Reuters, pričom sa odvolávala na diplomatické zdroje. Ministri zahraničných vecí európskej dvadsaťosmičky sa stretávajú v pondelok v Luxemburgu. Po dohode, ktorá vzišla zo stretnutia veľvyslancov v Bruseli, možno očakávať, že predĺženie sankcií schvália jednomyseľne, uviedli zdroje.

Ekonomické sankcie zaviedla EÚ vlani v júli ako odpoveď na ovládnutie ukrajinského Krymu Ruskom. Brusel tiež Moskvu obviňuje z podpory proruských separatistov na východe Ukrajiny. Terčom sankcií sú ruská energetika, zbrojársky priemysel a finančný sektor. Ich prípadné zrušenie EÚ podmieňuje dôsledným uplatňovaním aprílovej dohody z Minska o zastavení bojov na východe Ukrajiny.

Pri utečencoch platíme za chyby z minulosti, tvrdí Kaliňák

BRATISLAVA 17. júna (SITA) – Podfinancovanie európskej agentúry Frontex, ktorej úlohou je riadenie spolupráce na vonkajších hraniciach členských štátov Európskej únie, bolo chybou. Vyhlásil dnes minister vnútra Robert Kaliňák. V súčasnosti v súvislosti so situáciou okolo migrantov si to už všetci uvedomujú. Slovensko chcelo posilnenie postavenia Frontexu už od roku 2008, zdôraznil. Podľa Kaliňáka morská hranica vie vždy spôsobiť problémy. Nie všetky krajiny s takouto hranicou si podľa slovenského ministra vnútra splnili dobre domáce úlohy, ktoré v tomto smere mali. Napríklad Španielsko zvládlo niektoré vlny migrantov efektívne. Zakročili v krajinách, odkiaľ pochádzali a hlavne vracali ich naspäť, zdôraznil. Treba dať jasný signál, že ani morské hranice nie sú otvorené. Keď opadne vlna migrantov, potom bude potrebné riešiť situáciu s utečencami, ktorí už sú v Európe, konštatoval.

Podľa ministra vnútra Roberta Kaliňáka chybou bolo aj to, že niektoré krajiny spravili z nelegálnych migrantov legálnych a tí začali slobodne cestovať po Európe a vytvorili tak základňu pre ďalších utečencov. Krajiny, ktoré to urobili, podporujú, aby prevádzačstvo a zločin tohto druhu prekvital, vyhlásil Kaliňák. Odsúhlasenie kvót na prijatie migrantov pre jednotlivé krajiny podľa neho „znamená odsúhlasenie zmluvy s organizovaným zločinom prevádzačstva po Stredozemnom mori a zasvietenie zelenej na semafore: Poďte sem, Európa vás víta!“ Za chyby už platíme a Kaliňák vyzýva, aby sme neurobili ďalšie. Toto nie je prvá a ani posledná utečenecká vlna. Treba sa jej postaviť čelom, nezakrývať sa falošnými heslami o solidarite a riešiť situáciu. Treba začať tam, kde utečenecké vlny vznikajú, byť aktívni a potom môžeme byť úspešní. Musíme riešiť príčiny a nie dôsledky, dodal.

Agentúra SITA vydá k správe aj zvukovú správu.

Primátor chce, aby hlavné mesto získalo postavenie kraja

BRATISLAVA 17. júna (SITA) – Financovanie Bratislavy by mohlo zlepšiť prijatie nového zákona o hlavnom meste, podľa ktorého by Bratislava získala postavenie kraja, podobne ako Viedeň, Praha, Budapešť či Paríž. Ako jeden z návrhov na zlepšenie financovania Bratislavy to dnes na tlačovej konferencii predstavil bratislavský primátor Ivo Nesrovnal. Primátor už v súčasnosti pripravuje znenie Bratislavskej deklarácie, ktorá by sa mala stať východiskom pre nový zákon o hlavnom meste.

Problémom pri financovaní Bratislavy je podľa primátora nižší podiel dane z príjmov fyzických osôb, ako by malo hlavné mesto dostávať. Bratislava má približne 450-tisíc obyvateľov, čiže by mala podľa Nesrovnala dostávať 4,5 percenta z celoštátne vybranej dane z príjmov fyzických osôb. No v skutočnosti mesto dostáva len 2,35 percenta. Podľa primátora tak Bratislava hospodári len s takmer polovičným rozpočtom, ako by mala. Ďalším problémom podľa primátora je, že hlavnému mestu ostáva málo peňazí na rozvoj. Z 230 miliónov eur, ktoré má Bratislava k dispozícii, ide podľa primátora 85 percent na školy, cesty, sociálne veci a ďalšie povinné výdavky. Zo zvyšku musí Bratislava zaplatiť aj výdavky za zimnú či letnú údržbu a ďalšie zmluvné záväzky. „Mestu tak ostáva iba sedem percent vlastných príjmov na rozvoj mesta, čo nie je únosné,“ hovorí primátor. Problémom je podľa primátora aj to, že ľudia, ktorí žijú v Bratislave bez trvalého pobytu, platia miestne dane niekde inde.

Na zlepšenie financovania Bratislavy je preto podľa Nesrovnala potrebné vrátiť podiel dane z príjmu fyzických osôb pre samosprávu na 70 percent. Primátor tiež navrhuje, aby sa zaviedol miestny poplatok za rozvoj pre investorov. Spravodlivé by podľa neho bolo, aby sa príspevok na obyvateľa z dane z príjmov fyzických osôb začal rozdeľovať podľa registra obyvateľov a nie podľa Štatistického úradu SR. Hlavné mesto by tiež podľa primátora malo získať postavenie kraja, podobne ako iné európske mestá. Z týchto návrhov vychádza Bratislavská deklarácia, ktorú primátor pripravuje a mala by sa stať základom pre nové znenie zákona o Bratislave. Na jeseň by chcel primátor tento dokument predložiť poslancom mestského zastupiteľstva. „Mojím hlavným cieľom je to, aby naše hlavné mesto fungovalo a rozvíjalo sa. Na to je však nevyhnutná zmena systému, v ktorom mesto funguje, čo znamená zmeny vo financovaní a legislatíve,“ vysvetlil primátor svoje kroky s tým, že mesto nemôže dobre fungovať, ak nie sú dostatočné zdroje na jeho rozvoj.

Priepasť medzi vojnou a mierom sa stále zväčšuje: Slovensko v rebríčku kleslo

Londýn 17. júna (SITA) – Zatiaľ čo v západných krajinách mierové spolužitie zapúšťa čoraz hlbšie korene, výrazne sa zhoršuje situácia v oblastiach vojnových konfliktov, a to najmä na Blízkom východe a v severnej Afrike. Vyplýva to z dnes zverejneného Globálneho indexu mieru (GPI), ktorý od roku 2007 publikuje austrálsky Ústav pre ekonomiku a mier (IEP).

GPI je pokusom zostaviť na základe relatívneho porovnania viacerých ukazovateľov rebríček mierumilovnosti štátov a regiónov. V najnovšom indexe je vyhodnotených 162 krajín. Blízky východ a severná Afrika v ňom skončili najhoršie od roku 2008.

Európa zostáva najpokojnejšou časťou zemegule, hoci terorizmus v Dánsku (útoky v Kodani) a najmä vo Francúzsku (útok na satirický časopis Charlie Hebdo) zo začiatku tohto roka zhoršili hodnotenie týchto krajín. Aj tri najmierumilovnejšie krajiny – Island, Dánsko a Rakúsko – sú z Európy.

V prvej dvadsiatke rebríčka je 15 európskych krajín. Dostala sa tam aj Česká republika (posun z 12. na 10. miesto); Slovensko kleslo z 21. na 23. miesto.

Napriek hospodárskym ťažkostiam urobilo Grécko najväčší skok vpred v regióne juhovýchodnej Európy a dostalo sa na 61. miesto rebríčka. Krajine, ktorej hrozí bankrot, pomohol predovšetkým pokles prípadov násilnej trestnej činnosti.

Na konci rebríčka je tak ako vlani občianskou vojnou zmietaná Sýria, ktorá sa ocitla za Irakom a Afganistanom. Blízky východ a severná Afrika sa stali opäť regiónmi najviac postihnutými vojnovými konfliktami a násilím. Najväčšie zhoršenie zaznamenala Líbya, kde proti sebe bojujú islamistické a nacionalistické skupiny.

Výrazné zhoršenie postavenia zaznamenala Ukrajina, ktorá je v GPI zaradená do regiónu Rusko a Eurázia. Dôvodmi sú anexia Krymského polostrova Ruskom a vojna v Donbase. “Stupňujúce súťaženie medzi Ruskom a Západom zvyšuje pravdepodobnosť ďalších konfliktov v regióne v najbližších rokoch,” píšu autori indexu.

Pokles v indexe sa týka i Azerbajdžanu a Arménska, kde došlo vlani v konflikte o oblasť Náhorného Karabachu k viacnásobnému porušeniu prímeria.

Mierumilovnosť 81 krajín sa za vlaňajšok oproti roku 2013 zlepšila, v 78 zhoršila a tri štáty zostali na rovnakej rebríčkovej pozícii.

V roku 2014 sa obeťami terorizmu stalo podľa IEP vyše 20.000 ľudí, čo je o deväť percent viac ako vlani. Najviac postihnutými boli Irak, Afganistan, Pakistan, Nigéria a Sýria. Krízové ohniská v Iraku, Jemene a Sýrii prispeli tiež k zvýšeniu počtu ľudí, ktorí boli zabití v dôsledku ozbrojeného konfliktu: vlani ich bolo 180.000 (49.000 v roku 2010), pritom len v Sýrii 71.000.

Aj dianie v Sýrii prispelo k tomu, že viac ako 50 miliónov ľudí na celom svete muselo v minulom roku zo strachu z násilných konfliktov buď opustiť svoju krajinu, alebo sa stali utečencami v rodnej krajine. Je to najvyššia úroveň od konca druhej svetovej vojny.

Násilie stálo globálnu ekonomiku v minulom roku 14,3 bilióna amerických dolárov, čiže 13,4 percenta svetového HDP, čo zodpovedá ekonomikám Brazílie, Kanady, Francúzska, Nemecka, Španielska a Veľkej Británie.

Index svetového mieru meria mierumilovnosť krajín na základe 23 ukazovateľov (pôvodne ich bolo 24), ako sú vojenské výdavky, výdavky na mierové misie OSN, teroristické útoky, počet vrážd alebo sociálne zabezpečenie. Ukazovatele sa priraďujú ako známky v škole, teda od jedna do päť.

Ďalšie informácie: http://www.visionofhumanity.org

3 12 hy dem

Slováci sú jednoznačne proti: Utečencov tu nechceme

BRATISLAVA 17. júna (SITA) – Slovensko by nemalo prijať utečencov z Blízkeho východu a severnej Afriky, ako to navrhuje Európska únia. Vyplýva to z telefonického prieskumu agentúry Polis Slovakia pre agentúru SITA, ktorý robila od 8. do 14. júna na vzorke 1 469 respondentov starších ako 18 rokov na území celého Slovenska. Respondenti odpovedali na otázku: “Ste za to, aby Slovensko prijalo utečencov z Blízkeho východu a severnej Afriky na základe kvót, ktoré navrhuje Európska únia?”. “Nie” povedalo 70,1 percenta opýtaných, z nich 33,8 percenta uviedlo “rozhodne nie” a 36,3 percenta “skôr nie, ako áno”. O výsledkoch prieskumu informoval Ján Baránek.

S prijatím utečencov súhlasí 23,5 percenta opýtaných. “Rozhodne áno” povedalo 4,2 percenta respondentov a “skôr áno, ako nie” uviedlo 19,3 percenta. Na otázku nevedelo odpovedať 6,4 percenta respondentov.

Na otázku: “Myslíte si, že títo utečenci predstavujú hrozbu pre bezpečnosť SR a jej obyvateľov?” odpovedalo 63,4 percenta respondentov “áno”. Z nich 20,6 percenta uviedlo “rozhodne áno” a 42,8 percenta si myslí, že “skôr áno, ako nie”. Za bezpečnostnú hrozbu utečencov nepovažuje 24,4 percenta opýtaných. “Skôr nie, ako áno” povedalo 20,9 percenta a “rozhodne nie” uviedlo 3,5 percenta opýtaných. Na otázku nevedelo odpovedať 12,2 percenta respondentov.

Agentúra SITA vydá k správe aj tabuľku s názvom tab.: Slovensko by nemalo prijať utečencov

SR a Spojené arabské emiráty uzavrú zmluvu o leteckej doprave

BRATISLAVA 17. júna (SITA) – Vláda v stredu vyslovila súhlas s návrhom na uzavretie Zmluvy medzi Slovenskou republikou a Spojenými arabskými emirátmi (SAE) o leteckých dopravných službách. Zmluva v súlade s Dohovorom o medzinárodnom civilnom letectve vytvára právny rámec a stanovuje podmienky na vykonávanie pravidelných leteckých dopravných služieb medzi oboma krajinami. Návrh na uzavretie zmluvy predložil vo vláde minister dopravy Ján Počiatek.

Slovensko a SAE majú priame letecké spojenie od decembra minulého roka. Pravidelnú linku medzi Bratislavou a Dubajom prevádzkuje letecká spoločnosť flydubai z emirátov, v terajšom letnom letovom poriadku trikrát týždenne. O možnostiach spolupráce v oblasti leteckej dopravy, najmä o vytvorení podmienok pre priame letecké spojenie, rokoval minister Počiatek s námestníkom ministra zahraničných vecí SAE Khalidom AlGaithom 26. júna 2013 v Bratislave.

Po nadobudnutí platnosti zmluvy o leteckých dopravných službách medzi SR a SAE skončí platnosť Dohody o leteckej doprave medzi vládou ČSFR a vládou SAE, podpísanej 23. októbra 1991 v Prahe. Návrh zmluvy bol konzultovaný s Európskou komisiou (EK) a ostatnými členskými štátmi Európskej únie (EÚ) v rámci konzultačného postupu v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady o rokovaní a vykonávaní dohôd o leteckej dopravnej službe medzi členskými štátmi a tretími krajinami. Slovensko informovalo EK o výsledkoch bilaterálnych rokovaní so SAE, ktoré sa uskutočnili 17. a 18. marca 2010 v Abu Dhabi.

Na kyberbezpečnosť bude ponovom dohliadať NBÚ

BRATISLAVA 16. júna (SITA) – Ústredným orgánom štátnej správy pre oblasť kybernetickej bezpečnosti na Slovensku bude Národný bezpečnostný úrad (NBÚ). Navrhuje sa to v Koncepcii kybernetickej bezpečnosti Slovenskej republiky na roky 2015 – 2020, ktorú v stredu prerokuje vláda. Materiál predkladá na rokovanie vedúci Úradu vlády SR Igor Federič. NBÚ má už v súčasnosti v kompetencii ochranu utajovaných skutočností, šifrovú službu a elektronický podpis, čiže témy, ktoré úzko súvisia s kybernetickou bezpečnosťou. V Čechách je tiež národnou autoritou kybernetickej bezpečnosti NBÚ, odôvodnili tento návrh pre agentúru SITA z tlačového odboru Úradu vlády SR. NBÚ podľa koncepcie bude musieť do konca roka vypracovať návrh Akčného plánu realizácie Koncepcie kybernetickej bezpečnosti Slovenskej republiky na roky 2015 – 2020, v ktorom budú už úlohy pre jednotlivé ústredné štátne orgány. Do februára by mal byť hotový a predložený na rokovanie vlády návrh zákona o kybernetickej bezpečnosti.

Kybernetická bezpečnosť je témou prierezovou a vyžaduje si širokospektrálnu odbornú spoluprácu. NBÚ bude preto musieť úzko spolupracovať najmä s ministerstvami financií, vnútra, obrany, Úradom vlády SR a Národnou agentúrou pre sieťové a elektronické služby, ale aj všetkými ostatnými štátnymi inštitúciami, súkromnou sférou a akademickou obcou. Koncepcia predpokladá vytvorenie formálnej platformy pre spoluprácu verejnej správy, akademickej obce, vedeckých kruhov a súkromnej sféry. Ďalej koncepcia hovorí o potrebe vypracovania a zavedenia systému vzdelávania v oblasti kybernetickej bezpečnosti či o podpore vedy a výskumu v oblasti kybernetickej bezpečnosti.

Problematika kybernetickej bezpečnosti v Slovenskej republike na národnej strategickej úrovni ešte nie je vyriešená uceleným a konzistentným spôsobom, priznáva sa v materiáli. Práve fakt, že ochrana kyberpriestoru nie je výslovne a komplexne upravená v zákone, sa považuje za najvážnejší problém v tejto oblasti na Slovensku. Kybernetické hrozby ešte nie sú vo všeobecnosti považované za dostatočne naliehavý problém. Je však nevyhnutné neustále upozorňovať na zraniteľnosť dnešnej spoločnosti, píše sa v koncepcii.