Domáce

Pellegrini: Parlament je chrlič zákonov, treba ho spomaliť

BRATISLAVA 15. júna (SITA) – Legislatívny proces v Národnej rade SR by sa mal viac stransparentniť a spomaliť. Myslí si to predseda parlamentu Peter Pellegrini. Šéf parlamentu chce, aby s kolegami naprieč politickým spektrom pripravili do konca augusta novelu rokovacieho poriadku, ktorá zohľadní v tomto smere pripomienky odbornej a laickej verejnosti. Parlament by sa tak podľa neho pridal k vláde, ktorá sa Zákonom o tvorbe právnych predpisov a o Zbierke zákonov SR z dielne rezortu spravodlivosti snaží skvalitniť a stransparentniť tvorbu legislatívy. Pellegrini v rozhovore pre agentúru SITA vyhlásil, že v súčasnosti je parlament „chrlič zákonov, ktorý každú schôdzu vychrlí množstvo noviel“. Pellegrini zdôraznil, že v krátkom čase sa chce stretnúť aj so zástupcami verejnosti, ktorí sa tejto problematike venujú, vypočuť si ich návrhy a prípadne zvolať politické grémium a tam diskutovať aj za ich účasti.

Podľa Pellegriniho úloha parlamentu do budúcna nie je postavená na tom, aby prijímal množstvo zákonov každý mesiac, ale aby si plnil aj kontrolnú úlohu a aby sa na jeho pôde diskutovalo o závažných spoločenských témach. Vie si preto do budúcna predstaviť takú úpravu rokovacieho poriadku, ktorá by stanovila lehoty pri predkladaní pozmeňujúcich návrhov a parlament by nebol taký expresne rýchly pri prijímaní legislatívy. Dnes rokovací poriadok dovoľuje predložiť pozmeňujúci návrh kedykoľvek počas rozpravy, aj krátko pred hlasovaním, pripomenul Pellegrini. Podľa neho je na diskusiu, či pozmeňujúce návrhy poslancov by nemali byť istý čas pred podaním zverejnené. Tiež je otázkou, či pozmeňujúci návrh poslancov predložený v pléne by nemal byť opäť prerokovaný vo výbore, prípadne či by poslanecké pozmeňovacie návrhy nemali mať doložku ekonomických či sociálnych vplyvov a kto by ju mal vypracovať. „Je potrebné nájsť efektívny spôsob, ako informovať verejnosť o podaní poslaneckého pozmeňujúceho návrhu, aby sa na dianie v parlamente dalo včas reagovať,“ zdôraznil.

To, či by mala mať verejnosť právo predkladať pripomienky aj k poslaneckým návrhom zákonov, je podľa Pellegriniho veľmi citlivá otázka. Ide tu o zákonodarnú iniciatívu poslanca, ktorá mu vyplýva z ústavy, upozornil. Otvorená je aj otázka, kto by vyhodnocoval tieto pripomienky. Nevie si technicky predstaviť, že by to robila Kancelária Národnej rady SR. Bolo by to asi na predkladateľoch, teda poslancoch, dodal. Otázne je, či by to mali robiť dobrovoľne, alebo povinne. Táto téma si skutočne vyžaduje širšiu diskusiu, zdôraznil Pellegrini.

Na základe Zákona o tvorbe právnych predpisov a o Zbierke zákonov SR by mal od januára oficiálne fungovať aj nový právny a informačný portál www.slov-lex.sk. Ten už funguje v pilotnej prevádzke a okrem iného obsahuje konsolidované znenia zákonov, to znamená zákony aj so zapracovanými novelami. Cez portál by mal byť celý proces prípravy zákonov prehľadnejší. Predseda parlamentu by bol rád, ak by Národná rada SR mala obdobný informačný systém, ktorý by aj čerpal zo slov-lexu a na pôde parlamentu by sa dopĺňal. Bolo by tak možné vidieť, ako pozmeňujúce návrhy môžu meniť text existujúceho zákona. Teraz na pôde parlamentu pracujeme s textami zákonov a pozmeňujúcich návrhov iba vo formáte pdf, dodal.

Zákon o tvorbe právnych predpisov a o Zbierke zákonov SR dalo ministerstvo do pripomienkového konania v apríli. Prišlo k nemu 356 pripomienok, z toho 84 zásadných. V súčasnosti vyhodnocujú pripomienky a závery z rozporových konaní.

Občania sú s Kiskovým výkonom funkcie spokojní

BRATISLAVA 15. júna (SITA) – Po roku Andreja Kisku vo funkcii prezidenta SR sú občania s vykonávaním jeho úradu spokojní. Vyplýva to z prieskumu agentúry FOCUS, ktorý robila od 2. do 10. júna na reprezentatívnej vzorke 1 018 respondentov starších ako 18 rokov. Agentúra sa respondentov pýtala: “O pár dní uplynie rok od nástupu Andreja Kisku do funkcie prezidenta Slovenska. Do akej miery ste spokojný/á s tým, ako vykonáva úrad prezidenta?”

Veľmi spokojných s Kiskovým vykonávaním funkcie je 18,7% respondentov a 53,3% odpovedali, že sú skôr spokojní. Odpoveď skôr nespokojný/á využilo 13,5% opýtaných a 4,6% respondentov je s Kiskovým výkonom funkcie veľmi nespokojných. Na otázku nevedelo odpovedať 9,9% opýtaných. Najvyššiu mieru spokojnosti s Kiskovým výkonom funkcie vyjadrili podporovatelia strany Sieť (92 % spokojných), nasledovali SaS (87%), OĽaNO (86%), Most-Híd (85%) a KDH (81%). Spomedzi podporovateľov strany Smer-SD vyjadrilo spokojnosť s prezidentom 66% opýtaných a spomedzi prívržencov SNS 51%.

Agentúra FOCUS sa respondentov pýtala aj to, či dôverujú alebo nedôverujú trom najvyšším ústavným činiteľom. Prezidentovi Kiskovi skôr alebo úplne dôveruje 71,9% respondentov a skôr alebo vôbec nedôveruje 23%. Odpovedať na otázku nevedelo 5% opýtaných. Predsedovi vlády Robertovi Ficovi skôr alebo úplne dôveruje 37,9 % respondentov a skôr alebo vôbec nedôveruje 56,8%. Odpovedať v tomto prípade nevedelo 5,2% opýtaných. Predsedovi parlamentu Petrovi Pellegrinimu skôr alebo úplne dôveruje 31,6% respondentov a skôr alebo vôbec nedôveruje 49,6%. Na otázku v tomto prípade nevedelo odpovedať 18,8% opýtaných.

Agentúra SITA vydá k správe tabuľku s titulkom Tab: Občania sú s Kiskovým výkonom funkcie spokojní.

Poslancov čakajú dôchodky a zmeny v DPH

BRATISLAVA 14. júna (SITA) – Diskusia o minimálnych dôchodkoch, vianočnom príspevku k dôchodku, zmenách v spôsobe platenia dane z pridanej hodnoty či novela školského zákona čakajú poslancov na 53. schôdzi národnej rady, ktorá začína v utorok 16. júna.

Prezident SR Andrej Kiska vrátil do parlamentu na opätovné prerokovanie novelu zákona o sociálnom poistení, ktorou sa má od začiatku júla tohto roku na Slovensku zaviesť minimálny dôchodok. Hlave štátu sa nepozdáva to, že sporitelia v druhom pilieri majú mať nárok na nižší minimálny dôchodok od štátu ako osoby, ktoré v sporivom pilieri neboli. “Niet legislatívneho vyjadrenia nevyhnutnosti takej právnej úpravy, ktorá diskriminuje dôchodcov, ktorí boli zároveň v druhom pilieri,” uviedol prezident v zdôvodnení svojho rozhodnutia. Penzisti, ktorí boli sporiteľmi v druhom pilieri, sú podľa Kisku znevýhodňovaní len pre svoju účasť v kapitalizačnom pilieri. “Takúto právnu úpravu, podľa môjho názoru, možno považovať za priamu diskrimináciu,” uviedol. Prezident preto navrhuje, aby mali sporitelia v druhom pilieri nárok na rovnakú výšku minimálneho dôchodku ako tí, ktorí boli účastníkmi výlučne štátneho priebežného dôchodkového systému.

Novele zákona o sociálnom poistení vyčíta prezident aj to, že zásluhovo definovaný princíp nároku na minimálny dôchodok tak, ako ho upravuje schválený zákon, vytvorí v praxi viaceré kategórie dôchodcov s nízkymi príjmami.

Premiér Robert Fico už potvrdil, že poslanci za Smer-SD novelu zákona o sociálnom poistení schvália v pôvodnej podobe. Sporitelia v druhom pilieri tak budú mať nárok na nižšiu minimálnu penziu ako tí, ktorí zostali výlučne v štátnom dôchodkovom systéme.

Parlament v prvom čítaní prerokuje aj novelu zákona o DPH, podľa ktorej by mohli malí podnikatelia štátu odviesť daň až po tom, keď im odberatelia zaplatia za ich tovary a služby. Súčasne sa podľa rezortu financií odkladá vznik práva na odpočítanie dane z kúpených tovarov a služieb až do momentu zaplatenia. Opatrenie by podľa vládneho návrhu mohli využívať tí podnikatelia, ktorých ročný obrat neprekročil 75 tis. eur. Zástupcovia malých a stredných podnikateľov žiadali navýšenie tejto hranice. Minister financií Peter Kažimír po stretnutí s podnikateľmi konštatoval, že hranica sa zvýši na 100 tis. eur.

Na definitívne schválenie čaká novela školského zákona. Štát na základe pozmeňujúceho návrhu Ľubomíra Petráka k zákonu bude prispievať školám na žiakov, ktorí sa zúčastnia v škole v prírode alebo na lyžiarskom výcviku. Z návrhu školského zákona vyplýva, že ak zriaďovateľ školy nebude spokojný s kandidátom na riaditeľa, ktorého navrhla rada školy na základe výberového konania, písomne odôvodní svoj nesúhlas rade školy a následne sa uskutoční úplne nové výberové konanie.

Poslanci prerokujú aj návrh novely zákona o poskytovaní vianočného príspevku niektorým poberateľom dôchodku. Ministerstvo práce a sociálnych vecí navrhuje, aby sa na konci tohto roka rovnako ako vlani o 12,74 eura zvýšila suma vianočného príspevku pre tých poberateľov dôchodkových dávok, ktorých dôchodkový príjem nepresahuje dvojnásobok sumy životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu.

Podľa slovenského politológa sa Kiska vo funkcii prezidenta stále hľadá

BRATISLAVA 14. júna (SITA) – Prezident Andrej Kiska sa vo funkcii ešte stále hľadá. Pre agentúru SITA to uviedol politológ Ján Baránek. Podľa neho sa Kiskovi darí ostať nestranný a nadstranícky, ako to sľúbil vo svojom inauguračnom prejave. Je však dôležité aj to, čo hlava štátu sľúbila vo svojej predvolebnej kampani, dodal Baránek. Upozorňuje, že Kiska sľúbil, že bude aktívnym prezidentom. “Tvrdil, že bude pomenovávať kauzy, predvolávať si ministrov, že bude aktívny. To sa s výnimkou predvolania ministra zdravotníctva Viliama Čisláka nedeje. Je príliš pasívny,” povedal Baránek.

Baránek za kontroverzný krok označil Kiskov podpis pod novelou obchodného zákonníka, ktorou vláda riešila aj situáciu v kauze Váhostav. Zároveň však s jeho podpisom prezident uviedol aj desať dôvodov, prečo mu zákon prekáža. “Nemá to logiku,” povedal Baránek. Podľa neho mal Kiska počas prvého roku vo svojom funkčnom období príležitosti, aby “sme ho počuli”. Baránek tvrdí, že hoci Kiska nemá výkonnú moc, môže jasne povedať, kde vidí problémy. Takou príležitosťou bol podľa Baránka aj pokus o odvolanie podpredsedu parlamentu Jána Figeľa počas kauzy Váhostav.

Kiskovo pôsobenie označil politológ “do istej miery za sklamanie”. Ako Baránek dodal, hlava štátu mala aj svetlé okamihy, “celkovo je však pasívnejší, ako sme čakali”.

Inaugurácia prezidenta Andreja Kisku bola 15. júna 2014. Kiska vo svojom príhovore povedal, že “nebol som kandidátom vlády, a nebol som kandidátom opozície. A takým – nestranným a nadstraníckym – budem aj prezidentom”. Takisto povedal, že bude klásť otázky a bude chcieť počuť odpovede na ne.

Andrej Kiska sa stal po Michalovi Kováčovi, Rudolfovi Schusterovi a Ivanovi Gašparovičovi hlavou štátu v druhom kole prezidentských volieb 29. marca 2014. Podľa oficiálnych výsledkov, ktoré zverejnila Ústredná volebná komisia, získal Andrej Kiska 1 307 065 hlasov oprávnených voličov, čo predstavuje 59,38 percenta odovzdaných hlasov. Súčasný premiér a Kiskov protikandidát Robert Fico (Smer-SD) dostal hlasy 893 841 oprávnených voličov, čo je 40,61 percenta. Účasť na hlasovaní druhého kola prezidentských volieb tak dosiahla 50,48 percent.

KDH do volieb s omladinou, v prvej osmičke nováčikovia

BRATISLAVA 14. júna (SITA) – KDH zrejme podstatne omladí čelo kandidátky do parlamentných volieb, ktoré budú o rok. Predsedníctvo už pripravilo návrh kľúča, podľa ktorého sa bude zostavovať kandidačná listina. Kľúč by mala schváliť na budúcu sobotu Rada KDH. Podľa informácií agentúry SITA navrhnutý kľúč stanovuje, že v prvej osmičke bude okrem predsedu aj šesť podpredsedov a šéf poslaneckého klubu v parlamente. KDH má troch podpredsedov nových, ktorí doteraz v NR SR nepôsobili. Lídrom kandidátky má byť predseda hnutia Ján Figeľ. Po ňom by v prvej osmičke mali byť podpredsedovia Miroslava Szitová, Miloš Moravčík, Peter Belinský, Pavol Zajac, Ján Hudacký, Július Brocka a aj Pavol Abrhan ako predseda poslaneckého klubu.

Po prvej osmičke by malo nasledovať osem lídrov krajov, o ktorých rozhodnú krajské organizácie. Zväčša ide o predsedov krajských organizácií. Noví krajskí lídri budú minimálne v troch krajoch. Do parlamentu už nemieni kandidovať Martin Fronc, ktorý bol najvyššie na kandidátke za Žilinský kraj. V hnutí sa hovorí, že by ho mohol nahradiť Marián Faktor, ktorý je novým expertom kresťanských demokratov na zdravotníctvo. Krajským predsedom KDH v Žilinskom kraji je jeho brat Pavol Faktor. Nového krajského lídra budú mať aj v Trenčíne, pretože súčasný poslanec NR SR Marián Kvasnička navrhol vlastnú kandidátku na predsedníčku NKÚ a následne vystúpil z poslaneckého klubu hnutia. Nového lídra bude mať KDH aj v Prešove, lebo Pavol Zajac, ktorý ním bol pred štyrmi rokmi a isté miesto v prvej desiatke ako podpredseda hnutia. Nového lídra budú hľadať aj pre Bratislavský kraj, pretože Radoslav Procházka, ktorý kandidoval v roku 2012 z prvej desiatky, už v hnutí nie je.

V druhej osmičke na kandidátke by sa mali nachádzať viacerí súčasní poslanci. Za Banskobystrický kraj by to mal byť Peter Muránsky, ktorý bol z kraja najvyššie aj pred štyrmi rokmi. Muránsky je stále aj banskobystrickým krajským predsedom hnutia, aj keď krátku dobu si sám pozastavil výkon tejto straníckej funkcie. Najvyššie za Trnavský kraj by mal byť opätovne Alojz Přidal, ktorý vedie trnavskú krajskú organizáciu hnutia. V Nitre zas najvyššie figuroval v roku 2012 Marián Radošovský a mal by byť na kandidátke za kraj najvyššie aj teraz.

Na kandidátke by mali byť zoradení krajskí lídri podľa úspešnosti KDH v krajoch. Najvyššie zrejme budú nominanti Prešovského a Košického kraja. Najhoršie výsledky KDH dosahovalo v Bratislavskom, Nitrianskom a Banskobystrickom kraji. Ich nominanti by mali druhú osmičku uzatvárať. Predsedníctvo KDH by potom malo na kandidátku navrhnúť kandidátov, ktorí na kandidátke obsadia 17. až 20. miesto.

Ak prejde návrh kľúča, ktoré pripravilo predsedníctvo, z prvej desiatky vypadnú v porovnaní s rokom 2012 Pavol Hrušovský, ktorý bol vtedy šéfom poslaneckého klubu a Ivan Uhliarik, ktorý vtedy kandidoval ako podpredseda hnutia. Z prvej desiatky kandidačnej listiny pre parlamentné voľby v roku 2012 opustili KDH Daniel Lipšic, Jana Žitňanská a Radoslav Procházka.

Kaliňak o Rómoch: Situácia je neporovnateľná s minulosťou

BRATISLAVA 14. júna (SITA) – Situácia s rómskou menšinou je na Slovensku s obdobím spred štyroch až piatich rokov neporovnateľná. Myslí si to minister vnútra Robert Kaliňák. Iné je to podľa neho hlavne v tom, že rómske osady sa odvtedy zmenili. Za prvý úspech považuje opatrenia, pre ktoré sa stále darí znižovať kriminalitu a účinne proti nej bojovať. “Klesla v mnohých oblastiach a to je podľa mňa dobrý výsledok,” poznamenal. Úspech vidí tiež v zákone o hmotnej núdzi, ktorí Rómom prikazuje odpracovať si určité hodiny na to, aby dostali sociálnu dávku. Situácia sa vylepšuje, poznamenal.

Pri živote podľa jeho slov udržali i zdravotných asistentov v osadách, a to aj napriek tomu, že na to neboli prostriedky. “Zobrali sme naše vlastné prostriedky rezortu z iných aktivít, ktoré robíme, pomohlo nám aj ministerstvo financií. Každý sme našli nejakú rezervu, aby sme ich udržali, pretože zdravotnú osvetu v rómskych lokalitách by robiť mali,” vysvetlil Kaliňák s tým, že si myslí, že spravili naozaj dosť.

Rómsku reformu však označil za jednu z vecí, kde dali príležitosť opozícii, aby sa ukázala, čo vie okrem kritizovania robiť. “Myslím si, že situácia sa zlepšuje, no nehovoriť o tom alebo to zakazovať nie je dobré,” poznamenal. Ako pokračoval, nesmieme pred tým zatvárať oči ako malé deti.

Práve Kaliňákovo ministerstvo vnútra je sprostredkovateľským orgánom pre operačný program Ľudské zdroje na roky 2014 až 2018, cez ktorý budú podporené projekty na začleňovanie Rómov do väčšinovej spoločnosti. Z Bruselu sme na riešenie rómskej problematiky dostali približne 380 miliónov eur.

Rezort vnútra podporí v tomto programovom období z európskych peňazí napríklad projekty zamerané na podporu terénnej sociálnej práce, predprimárneho vzdelávania, zdravotníckej osvety, asistencie pri legalizácii pozemkov, zvýšení finančnej gramotnosti a zamestnateľnosti Rómov. Podporí však i technickú vybavenosť v obciach, kde rómske komunity žijú. Pôjde o podporu projektov zameranú na zlepšenie kvality bývania, rozšírenia kapacity materských škôl, komunitných centier a zlepšenie infraštruktúry.

Jednou z ústredných priorít operačného programu je tiež zvýšiť vzdelanostnú úroveň a zabezpečiť prístup k inkluzívnemu vzdelávaniu členov rómskych komunít. Investície pôjdu napríklad na činnosť asistentov učiteľa, aktiváciu rodičov rómskych detí, ich spoluprácu s pedagógmi, ale aj na rozšírenie a budovanie kapacít materských škôl.

Významnou aktivitou na začlenenie rómskej menšiny do spoločnosti je i budovanie a podpora komunitných centier, ktoré poskytujú sociálne poradenstvo, nízkoprahové programy pre deti a mládež, ale aj výchovno-vzdelávacie a aktivizačné služby, ako je napríklad doučovanie, tútoring a mentoring. Podľa generálnej riaditeľky sekcie európskych programov rezortu vnútra Rut Erdélyiovej umožnia poskytovať rozsiahlejšie spektrum služieb zameraných na zlepšovanie finančnej gramotnosti a zvyšovanie miery zamestnanosti Rómov, ako by to spravili pracovníci mimo komunity.

Z európskych peňazí určených na riešenie problémov Rómov sa zlepší aj technická vybavenosť obcí. Bežnou realitou je, že stav infraštruktúry v niektorých obciach s rómskou komunitou nespĺňa ani základné hygienické normy a zhoršuje tak kvalitu bývania všetkých obyvateľov. “Ak chceme vzdelávať ľudí, zlepšiť ich pracovné a hygienické návyky, musíme im pomôcť zmeniť aj prostredie, v ktorom žijú. Preto podporíme aj projekty na zlepšenie hygieny bývania vrátane systému odvozu komunálneho odpadu, prístupu k pitnej a úžitkovej vode a tiež k zdravotnej starostlivosti vrátane preventívnych prehliadok,“ vysvetlil riaditeľ odboru inklúzie marginalizovaných rómskych komunít sekcie európskych programov ministerstva vnútra Roderik Klinda.

Volebný štáb Smeru opäť povedie Marek Maďarič

BRATISLAVA 13. júna (SITA) – Predvolebnú kampaň Smeru-SD opäť povedie podpredseda strany a súčasný minister kultúry Marek Maďarič. Ten bude podľa informácií agentúry SITA opäť šéfom volebného štábu a to aj napriek tomu, že v roku 2014 neúspešne viedol predvolebnú kampaň Roberta Fica v prezidentských voľbách, po ktorých sa vzdal aj funkcie straníckeho podpredsedu. Maďarič však ako šéf volebného štábu stojí za najväčším úspechom strany, keď v roku 2012 s výrazným náskokom vyhrala parlamentné voľby a sama zostavila vládu.

O Maďaričovom menovaní by malo rozhodnúť stranícke predsedníctvo na návrh vedenia strany, ktoré by malo rokovať ešte do politických letných prázdnin. Maďarič viedol volebný štáb aj pred voľbami do NR SR v rokoch 2006 a 2010.

Pellegrini odcestoval do Azerbajdžanu

BRATISLAVA 12. júna (SITA) – Predseda Národnej rady SR Peter Pellegrini dnes odcestoval na trojdňovú pracovnú cestu do azerbajdžanského Baku. Stretne sa s azerbajdžanským prezidentom Ilhamom Alijevom a rokovať bude s predsedom Národného zhromaždenia Azerbajdžanskej republiky Ogtajom Asadovom a s predsedom Poslaneckej snemovne Parlamentu Českej republiky Janom Hamáčkom. Témami rozhovorov bude najmä hospodárska spolupráca. Slovensko má záujem zúčastniť sa na energetických projektoch, ako je výstavba malých vodných elektrární alebo revitalizácia azerbajdžanskej elektrickej prenosovej sústavy. Slovensko chce ponúknuť zamestnancom azerbajdžanských energetických podnikov možnosť regenerácie v slovenských kúpeľoch.

Predseda NR SR sa zúčastní aj na otváracom ceremoniáli 1. Európskych hier, na ktoré Slovensko vyslalo najväčšiu výpravu v histórii slovenského športu, až 174 športovcov. Iniciátorom a organizátorom podujatia sú jednotlivé národné olympijské výbory európskych krajín. V sobotu a v nedeľu tiež podporí slovenských športovcov – vodných pólistov v zápase proti Srbsku, volejbalistov v zápase proti Taliansku, horských cyklistov Františka a Michala Lamiho, ale aj triatlonistov Lukáša Šišku a Richarda Vargu.

Lepší vývoj hospodárstva pomôže rozpočtu, tvrdí Kažimír

BRATISLAVA 12. júna (SITA) – Rozpočtu tento rok pomôže lepší vývoj ekonomiky. Naznačil to v piatok na tlačovej konferencii minister financií Peter Kažimír, podľa ktorého jeho rezort v aktuálnej prognóze, ktorú zverejní budúci týždeň, zvýši odhad rastu hrubého domáceho produktu. Kým rozpočet na tento rok bol postavený na odhade rastu hospodárstva o 2,6 %, podľa aktuálnych údajov predikcia tohtoročného rastu podľa Kažimíra prekročí 3 % a pre budúci rok bude tesne pod hranicou 4 %.

“Všetky informácie, ktoré máme dnes k dispozícii, hovoria o tom, že ukazovatele trhu práce, ekonomického rastu, sa vyvíjajú lepšie, ako sme pôvodne počítali pri stavbe rozpočtu. To znamená, že by to malo mať aj pozitívny dopad na plnenie našich fiškálnych cieľov. Mám na mysli deficit a dlh,” vyhlásil v piatok Kažimír. Zároveň dodal, že tieto čísla sú dôležité aj do budúcnosti, pretože na základe týchto oficiálnych prognóz sa bude pripravovať rozpočet na nasledujúce tri roky.

Nové odhady rezortu financií tak budú podobné ako aktuálna predikcia centrálnej banky. Tá predpovedá pre tento rok hospodársky rast na úrovni 3,2 % a pre budúci rok 3,8 %. Práve tieto čísla na piatkovej tlačovej konferencii vyzdvihol predseda vlády Robert Fico, podľa ktorého sú dôkazom, že ekonomike sa v súčasnosti darí.

Šéf centrálnej banky Jozef Makúch pri tohtotýždňovej prezentácii aktuálnej prognózy však hovoril aj o tom, že slovenská ekonomika má veľmi zlú štruktúry, je príliš procyklická a asymetrická a ťahá ju niekoľko veľkých firiem. Potrebovala by podľa neho štrukturálne reformy. Na tieto tvrdenia premiér reagoval slovami, že sa nechce s guvernérom Makúchom púšťať do polemiky. Zároveň však hovorí, že prílišné zameranie ekonomiky na automobilový priemysel v minulý rokoch zohralo aj pozitívnu úlohu. Práve tieto závody totiž podľa neho pomohli slovenskému hospodárstvu čeliť vážnejším dopadom globálnej hospodárskej krízy.

Fico odsúva pracovnú cestu do Ríma

BRATISLAVA 12. júna (SITA) – Predseda vlády Robert Fico budúci týždeň v utorok nakoniec neabsolvuje pracovnú cestu do Ríma. V Taliansku mal rokovať s najvyššími predstaviteľmi spoločnosti Enel o predaji ich 66-percentného podielu Slovenských elektrární. “Môžem potvrdiť, že dôjde k posunu tejto návštevy. Máme na to vážne dôvody, prečo som sa takto rozhodol,“ povedal na piatkovej tlačovej besede Fico. Dôvody, ktoré sú za odsunom pracovnej cesty, premiér nekonkretizoval.

Premiér naďalej tají, s akým postojom pôjde na rokovanie s talianskym investorom. “O nejakej pozícii, s ktorou pôjdeme na rokovanie do Ríma, budem informovať bezprostredne pred odchodom na túto pracovnú cestu,“ uviedol Fico.

Podľa ostatných vyjadrení premiéra sa bude štát uchádzať aspoň o kúpu 17-percentného podielu Slovenských elektrární tak, aby štát navýšil svoj podiel v slovenskom dominantnom výrobcovi elektriny na majoritných 51 %. Podľa slov predsedu vlády však budú musieť byť podmienky kúpy pre Slovensko výhodné a zaujímavé. Slovenská vláda nevylúčila ani možnosť, že od Talianov kúpi celý predávaný 66-percentný podiel elektrární.

Celý predaj komplikujú aj nedostavané dva bloky v Atómovej elektrárni Mochovce. Premiér Fico už niekoľkokrát varoval talianskeho investora, že jeho vláda s predajom ich podielu nebude súhlasiť, pokiaľ nedokončia dostavbu tretieho a štvrtého mochoveckého bloku. “Povedali sme, že s predajom nesúhlasíme, pokiaľ nebude dokončený tretí a štvrtý blok v Mochovciach. Nerád by som bol, aby si príslovečne Taliani umyli ruky ako Pontský Pilát a odišli preč a nechali to všetko tak. Páni z talianskej spoločnosti Enel, ktorí ste zadarmo dostali 66 % akcií Slovenských elektrární, buďte takí láskaví a dokončite tretí a štvrtý blok Mochoviec. Dajte garancie a záruky a potom sa môžeme baviť, čo ďalej,” povedal v stredu na tlačovej besede po rokovaní vlády Fico.

Okrem štátu sa oficiálne o predávaný podiel Slovenských elektrární zaujímajú dvaja investori. Ide o spoločnosť Energetický a průmyslový holding (EPH), ktorého vlastníkmi sú český podnikateľ Daniel Křetinský, slovenský Patrik Tkáč a finančná skupina J&T, a o firmu Slovnaft, ktorá podala ponuku spolu s maďarskou skupinou MVM Group. Hovorí sa, že ďalšie dve záväzné ponuky podali čínska spoločnosť China National Nuclear Corporation (CNCC) a fínska spoločnosť Fortum.

Čínska spoločnosť podľa generálneho riaditeľa Enelu Francesca Staraceho ešte zatiaľ ponuku na kúpu elektrární nepodala. Nevylúčil však, že tak tento ázijský investor nakoniec urobí. “Ponuku zatiaľ nepredložili… , zvažujú to ale, tak si myslím, že ju predložia,” povedal pre agentúru Reuters Starace.

Spoločnosť Slovenské elektrárne je najväčším výrobcom elektriny na Slovensku. V apríli 2006 sa jej hlavným akcionárom stala spoločnosť Enel so 66-percentným podielom. Zvyšných 34 % akcií vlastní Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky. Na kúpu slovenského výrobcu elektriny vynaložil Enel pred deviatimi rokmi necelých 840 miliónov eur. Spoločnosť Slovenské elektrárne disponuje vyše päť tisíc megawattmi inštalovaného výkonu.

Lajčák rokoval s predstaviteľmi latinskoamerických krajín

BRATISLAVA 11. júna (SITA) – Minister zahraničných vecí a európskych záležitostí dnes v Bruseli rokoval s predstaviteľmi Uruguaja, Venezuely, Salvádoru a Kolumbie. Lajčák je v Bruseli na dvojdňovej schôdzke predstaviteľov 61 členských štátov Európskej únie a Spoločenstva latinskoamerických a karibských štátov (CELAC). Agentúru SITA o rokovaniach informoval tlačový odbor rezortu zahraničia

S viceprezidentom Uruguaja Raúlom Sendicom si šéf slovenskej diplomacie pripomenul tradičné kontakty z čias Československa. Ako informuje ministerstvo, Slovensko chce postaviť na tejto tradícii “novú dynamiku vzťahov”. Obaja partneri sa zhodli, že budúcnosť ekonomík oboch krajín je v digitálnej agende a odvetviach s vyššou pridanou hodnotou. Dohodli sa tiež, že obe strany začnú pracovať na príprave vzájomných oficiálnych návštev, ktorých súčasťou by mali byť aj zástupcovia podnikateľskej sféry.

Lajčák rokoval aj s viceprezidentom Venezuely Jorgem Arreazom. Zaujímal sa o vývoj v krajine, ktorá prechádza zložitým obdobím v politickej i ekonomickej oblasti.

Na stretnutí s rezortným partnerom zo Salvádoru Hectorom Martínezom hovoril minister zahraničia o problematike reformy bezpečnostného sektora, ktorá je jednou z priorít Slovenska na pôde OSN. Ministri prebrali aj stav príprav na návštevu ministra Lajčáka v Salvadore na budúci mesiac a vymenili si názory a skúsenosti na regionálnu spoluprácu.

Lajčák hovoril aj s kolumbijskou ministerkou zahraničných vecí Maríou Ángelou Holguín Cuéllarovou.

Kiska pozval budúceho poľského prezidenta na Slovensko

BRATISLAVA 11. júna (SITA) – Prezident SR Andrej Kiska dnes uviedol, že rád privíta novozvoleného poľského prezidenta Andrzeja Dudu po jeho nástupe do úradu na Slovensku. Duda pozvanie opätoval. Vyplynulo to z telefonického rozhovoru, v ktorom Kiska zablahoželal Andrzejovi Dudovi k zvoleniu za prezidenta Poľskej republiky. Kiska zároveň tlmočil záujem o pokračovanie tradície veľmi dobrých a intenzívnych vzťahov na úrovni prezidentov oboch krajín. Duda potvrdil, že v tejto tradícii mieni pokračovať. Informoval o tom Martin Lipták z tlačového odboru Kancelárie prezidenta Slovenskej republiky.

Poľský konzervatívny europoslanec v druhom kole prezidentských volieb v nedeľu 24. mája porazil úradujúceho prezidenta Bronisława Komorowského podľa oficiálnych výsledkov v pomere 51,55 ku 48,45 percenta. Štyridstaťdvaročný Duda, ktorý je proti zavedeniu eura, bol v minulosti aj poradcom exprezidenta Lecha Kaczynského, ktorý zahynul pri leteckom nešťastí v ruskom Smolensku. Úrad by mal prevziať v auguste.