BRATISLAVA – Ústava SR zaručuje vlastnícke právo, zákon o nadobúdaní vlastníctva poľnohospodárskeho pozemku neopodstatnene a nad rámec ústavy zasahuje do vlastníckeho práva vlastníkov poľnohospodárskej pôdy. Myslia si to poslanci NR SR za SaS Peter Osuský, Ondrej Dostál, Alojz Baránik a Milan Laurenčík, ktorí predkladajú na októbrovú schôdzu Národnej rady SR návrh na zrušenie zákona o nadobúdaní vlastníctva poľnohospodárskeho pozemku.
Podľa nich zákon obmedzuje právo vlastníkov slobodne nakladať s vlastným majetkom a previesť ho na iné osoby bez zasahovania štátu. “Zákon zároveň obmedzuje ďalšie osoby v ich práve nadobúdať vlastníctvo poľnohospodárskej pôdy. Zákon úplne neopodstatnene zvýhodňuje podnikateľské subjekty v oblasti poľnohospodárstva pri nadobúdaní vlastníctva poľnohospodárskej pôdy a znevýhodňuje iné osoby,” domnievajú sa poslanci.
Podľa nich v súčasnosti môže vlastník poľnohospodárskeho pozemku svoj pozemok previesť do vlastníctva inej osoby iba prostredníctvom byrokratickej procedúry, v rámci ktorej je povinný zverejniť ponuku na prevod vlastníctva v registri spravovanom ministerstvom pôdohospodárstva a rozvoja vidieka a na úradnej tabuli obce. “Zákon stanovuje medzi záujemcami o nadobudnutie poľnohospodárskej pôdy prednosť osoby, ktorá má na území Slovenskej republiky trvalý pobyt alebo sídlo najmenej desať rokov a vykonáva poľnohospodársku výrobu ako podnikanie najmenej tri roky v rovnakej obci, následne v susednej obci a potom bez ohľadu na miesto podnikania, prípadne je zamestnancom takejto osoby. Až v prípade, že žiadna z takýchto osôb vykonávajúcich poľnohospodársku výrobu ako podnikanie neprejaví o pozemok záujem, môže ho jeho vlastník previesť inej osobe, avšak len za podmienky, že má na území Slovenskej republiky trvalý pobyt alebo sídlo najmenej desať rokov.”
Podľa ústavy každý má právo vlastniť majetok, vlastnícke právo všetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu. “Predmetným zákonom sa však vlastníckemu právu vlastníkov poľnohospodárskej pôdy priznáva iný zákonný obsah ako vlastníckemu právu iných vlastníkov. Neexistuje žiadny legitímny dôvod, pre ktorý by vlastníci poľnohospodárskej pôdy mali byť obmedzovaní v tom, na koho môžu previesť svoj majetok. Neexistuje žiadny legitímny dôvod, prečo by pri nadobúdaní vlastníctva poľnohospodárskej pôdy mali byť zo zákona zvýhodňované osoby vykonávajúce poľnohospodársku výrobu viac ako tri roky pred inými osobami,” argumentujú poslanci.
V súvislosti so zákonom o nadobúdaní vlastníctva poľnohospodárskeho pozemku začala v marci 2015 Európska komisia konanie vo veci porušenia predpisov voči Slovensku v oblasti investičných obmedzení týkajúcich sa poľnohospodárskej pôdy. Tento právny predpis obsahuje podľa Komisie niekoľko ustanovení, ktoré sa „podľa práva Únie môžu považovať za obmedzenia voľného pohybu kapitálu a slobody usadiť sa. Akékoľvek obmedzovanie týchto základných slobôd vyplývajúcich zo zmluvy musí byť riadne odôvodnené a v súlade so zásadami nediskriminácie a proporcionality. Členské štáty síce môžu stanoviť vlastné pravidlá na podporu rozvoja vidieka, na udržiavanie pôdy na poľnohospodárske účely a na zabránenie špekulatívnemu tlaku na ceny pôdy, musí to však byť v rámci mantinelov, ktoré sú pre to stanovené v právnych predpisoch EÚ.“
Žiadosť Komisie z marca 2015 mala podľa poslancov zo SaS podobu formálnej výzvy, ktorá predstavuje prvý stupeň konania vo veci porušenia predpisov podľa článku 258 Zmluvy o fungovaní Európskej únie. Keďže Slovensko ani po tejto žiadosti Komisie nezmenilo príslušné ustanovenia zákona, pristúpila Komisia v máji 2016 k ďalšiemu kroku, ktoré má podobu odôvodneného stanoviska s tým, že ak Slovensko do dvoch mesiacov nezosúladí svoje vnútroštátne právne predpisy s právnymi predpismi EÚ, Komisia môže rozhodnúť o postúpení prípadov Súdnemu dvoru EÚ.
“Tento termín už uplynul, a to je jeden z dôvodov, prečo by sa predkladaným návrhom zákona mala NR SR zaoberať,” dodali poslanci. Preto predkladaným návrhom zákona navrhujú zrušiť zákon o nadobúdaní vlastníctva poľnohospodárskeho pozemku. “Obmedzí sa tým možnosť zasahovania do vlastníckych práv v prípadoch, ktoré sú sporné z hľadiska ústavy, pretože nejde o zásahy do vlastníckych práv realizované vo verejnom, ale v súkromnom záujme a tieto zásahy nie sú nevyhnutné,” uzatvárajú poslanci.