BRATISLAVA – Strana Sloboda a Solidarita návrhom novely vodného zákona primárne reaguje na problémy ochrany kvality podzemnej vody najväčšej zásobárne pitnej vody, Žitného ostrova. Návrh zákona, ktorým sa vyhlasuje Chránená vodohospodárska oblasť Žitný ostrov a ktorým sa mení vodný zákon, predkladá na rokovanie májovej schôdze Národnej rady Slovenskej republiky skupina poslancov za stranu Sloboda a Solidarita.
„Podzemná voda je nenahraditeľnou zložkou prírodného prostredia, predstavuje z kvantitatívneho, kvalitatívneho aj ekonomického hľadiska najvhodnejší dostupný zdroj pitnej vody. Slovenská republika má veľmi dobré podmienky z hľadiska tvorby a akumulácie prírodných zdrojov a zásob podzemných vôd. Najväčšie množstvo podzemných vôd je viazané na kvartérne sedimenty oblasti Dunaja s vodohospodársky najvýznamnejšou oblasťou v strednej Európe – Žitným ostrovom. Žitný ostrov predstavuje nádrž statických podzemných vôd s akumuláciou vyše 15.109 kubických metrov pomerne kvalitnej vody,” uvádzajú predkladatelia v dôvodovej správe k návrhu novely zákonu.
Žitný ostrov, svojim potenciálom je podľa nich schopný zásobiť vodou prakticky celé Slovensko. „V súvislosti so zmenou klímy je možné aj obnovenie plánov na realizáciu vodovodného privádzača od vodárenského zdroja Gabčíkovo až po Košice. Podľa dostupných údajov kapacita vody je dostatočná až pre 13 miliónov ľudí v Európe. Tieto požiadavky pre využitie podzemnej vody na Žitnom ostrove by mali byť vážnym mementom pre zachovanie ich maximálnej ochrany,” odôvodňujú.
Súčasná situácia ohľadom zistenia toxických pesticídov vo verejnom vodovode na Žitnom ostrove pripomína podľa poslancov situáciu z čias ropnej havárie v rokoch 1960 – 1971. Ropná havária z rafinérie Slovnaft v Bratislave mala trvalé negatívne dôsledky pre 120-tisíc obyvateľov mesta Bratislavy. Došlo k rozsiahlemu znečisteniu podzemných vôd a odstaveniu konkrétnych vodárenských zdrojov. „Koncom minulého roka niektoré obce boli bez pitnej vody (vozili im ju cisternami), išlo o tie obce, ktoré majú vlastný vodárenský zdroj v správe Západoslovenskej vodárenskej spoločnosti a v ktorých sa ´zrazu´ objavil atrazín. Úrad verejného zdravotníctva SR tvrdí, že atrazín ´môže mať negatívny vplyv na hormonálny systém a na vývoj a rast živých organizmov už pri nízkych koncentráciách´,” vysvetľujú liberáli.
Poslanci pripomínajú, že po prevalení škandálu s atrazínom ministerstvo životného prostredia sa podľa informácii Úradu verejného zdravotníctva zaviazalo vykonať kontrolné analýzy na výskyt pesticídov. „Výsledky a ani to, či vôbec sa analýzy vykonávali, nie sú známe. ministerstvo zdravotníctva sa taktiež vyviňuje zo situácie tým, že v kompetencii orgánov verejného zdravotníctva nie je sledovanie kvality podzemných vôd ani vykonávanie opatrení na ich ochranu vrátane likvidácie ich kontaminácie. Na tieto zistenia nenadväzovali žiadne ďalšie opatrenia. Na základe analýzy a diskusií sa preukázalo, že ide o systémovú chybu v monitoringu a informovanosti obyvateľstva, ktorú treba odstrániť,” uvádzajú s tým, že návrh zákona má ambíciu daný stav napraviť.