BRATISLAVA – Bratislavské samosprávy by si chceli lepšie posvietiť na kvalitu životného prostredia, obzvlášť na kvalitu ovzdušia. Poukazujú na to, že hoci je v súčasnosti platný zákon o jeho ochrane, normy sú na mnohých meracích staniciach takmer denne porušované a nič sa s tým nerobí. Vo väčšej miere chcú preto otvoriť tému ochrany ovzdušia a zníženia tranzitu, čo bolo témou štvrtkového zasadnutia Regionálneho združenia mestských častí hlavného mesta SR Bratislavy.
“Ľudia sa môžu rozhodnúť, že budú mať automobily vo väčšej a väčšej miere, ale budú mať aj väčšiu úmrtnosť, menší vek dožitia, viac detí s alergiami. Automobily, to nie je len o parkovaní, dynamickej doprave a zápchach, ale je to aj o negatívnych externalitách, ako je ochrana ovzdušia, ktorá má priamy vplyv na zdravie a vek dožitia obyvateľov,” uviedol na tlačovej besede starosta Rače Michal Drotován.
Samosprávy zdôrazňujú, že riešiť situáciu netreba kozmetickými úpravami, ale otvorením diskusie a rozprávaním sa o tejto téme “otvorene a na rovinu”. Ako jeden z nástrojov, ktorý by chceli v budúcnosti v tejto súvislosti otestovať, je zavedenie nízkoemisných zón v meste.
Mesto nemá zavedenú normu
Vyžadovať si to však bude v prvom rade vytvorenie legislatívnych podmienok, napríklad aj zmenou štatútu hlavného mesta a schválením miestnych všeobecne záväzných nariadení. Európska legislatíva totiž umožňuje samosprávam využiť a preklopiť takýto nástroj do svojich legislatívnych noriem. “Mesto nemá dodnes zavedenú takú normu, ktorá by reálne umožňovala zaviesť, otestovať takéto nízkoemisné zóny, pretože cesty na tranzit dopravy sú rozdelené medzi mesto a mestské časti,” poznamenala starostka Starého Mesta Zuzana Aufrichtová.
Podľa starostov by však zavedenie a testovanie takýchto zón neznamenalo úplné vylúčenie dopravy, hoci by mal byť do takejto zóny povolený vjazd autám označeným emisnou plaketou s uvedením príslušnej emisnej kategórie, pričom bude potrebné zároveň zabezpečiť obchádzkové trasy. “Neznamená to, že vylúčime dopravu. Bude to skôr tlak na ľudí, ktorí bývajú v takejto zóne, dochádzajú do nej alebo prechádzajú cez takúto zónu, aby v nejakom období vymenili dopravný prostriedok,” poznamenal predseda združenia a zároveň starosta Záhorskej Bystrice Jozef Krúpa.
Starostovia ubezpečujú, že nízkoemisné zóny nejdú samosprávy zavádzať okamžite. Majú len záujem zaoberať sa tým, aký vzduch ľudia v meste dýchajú, a vytvoriť si legislatívne podmienky na otestovanie takéhoto nástroja, ktorý je súčasťou balíka opatrení spolu s parkovacou politikou. Posúdiť chcú tiež to, či je vôbec pre Bratislavu efektívny.
Problém so zdravotnými dosahmi
“Nevieme, či by to v Bratislave bolo účinné, chceme to ale zistiť. Keď bude výsledok, že to je neúčinné, budeme vedieť, že tento nástroj nie je pre nás cestou. Možno sa ukáže, že tento nástroj nie je správny,” pripustila Aufrichtová, podľa ktorej by však aj slovenská metropola mala takýto nástroj po vzore iných európskych miest otestovať. Využiť na to by sa v prípade výziev dali aj peniaze z EÚ.
Takéto zmýšľanie samospráv v súvislosti s ochranou ovzdušia víta aj iniciatíva Za čisté ovzdušie. “Je to vskutku problém, ktorý má zdravotné dosahy na obyvateľov Bratislavy, a nízkoemisné zóny môžu byť jedným z nástrojov na riešenie problému,” povedala Dana Mareková z iniciatívy. Doplnila však, že mesto a mestské časti čaká ešte niekoľko krokov k jeho samotnému zavedeniu.
Aby bol takýto nástroj funkčný, pozornosť treba podľa nej venovať aj základným opatreniam, ako sú kvalitné merania, poznania východiskového stavu a toho, kam sa chce samospráva posunúť, a tiež je potrebná kvalitná informovanosť obyvateľov. Nevyhnutná je tiež kvalitná štúdia uskutočniteľnosti “šitá na mieru problémov danej lokality”.