BRATISLAVA – S kontrolou budú mať problém. Podľa plánov primátora Matúša Valla by mala kontrolu nad parkovacou politikou a dodržiavaním predpisov dohliadať mestská polícia. Tá je však dlhodobo poddimenzovaná a chýbajú jej viacerí pracovníci. Vedenie polície sa chystá na zatraktívnenie povolania, na magistrát majú aj požiadavku ohľadom kontroly dodržiavania parkovacej politiky.
Zhruba v polovici apríla predstavil bratislavský primátor Matúš Vallo novú podobu parkovania v hlavnom meste. Podľa prvotných plánov malo rezidentské parkovanie začať fungovať v prvých mestských častiach od septembra budúceho roku. Na brífingu, ktorého sa zúčastnili aj starostovia všetkých 17 mestských častí, predstavil aj ceny rezidentských kariet, ktoré si obyvatelia Bratislavy budú kupovať na rok.
Podľa prvotného plánu mala karta na prvé auto v rodine stáť 49 eur, na druhé 150 a na tretie 500 eur. V cene majú mať rezidenti aj dvojhodinové voľné parkovanie v ktorejkoľvek mestskej časti denne, či 100 hodín grátis pre parkovanie návštev vo svojej mestskej časti.
Podľa viacerých politikov, odborníkov, aj niektorých starostov sú ceny pre rodiny nastavené veľmi vysoko. V prípade, ak by si trojčlenná rodina s tromi autami vybavila rezidentské parkovanie vo svojej mestskej časti, stálo by ich to okolo 700 eur na rok. Nie každá rodina si takýto luxus môže dovoliť. Rovnako sa kriticky pozerali na skutočnosť, že rezident nebude mať garantované parkovacie miesto pred svojim domom.
Budovanie lepšej Bratislavy
Primátor sa však vyjadril, že zrejme nebude vo všetkých mestských častiach potrebné celodenné rezidentské parkovanie. V niektorých, ktoré sú umiestnené ďalej od centra, bude rezidentské parkovanie zavedené len v noci. Rovnako rozdelil mesto do štyroch tarifných zón, čím bližšie k centru, tým viac bude parkovanie v tarifnej zóne za hodinu stáť. Kým v okrajových mestských častiach budú mimorezidentskí vodiči platiť od 50 centov po jedno euro, v mestských častiach bližších k centru, ako aj v centre, si vodiči zaplatia od 1,5 po 2 eurá. To sa týka najmä vodičov s mimobratislavskými evidenčnými číslami auta. Tam, kde je parkovanie celodenným problémom, ako napríklad v Starom Meste, bude rezidentské parkovanie zavedené 24/7. Už po predstavení parkovacej politiky bolo však z úst petržalského starostu Jána Hrčku počuť, že chce vytvoriť pre Petržalku osobitnú parkovaciu politiku, z ktorej pôjdu peniaze prioritne do mestskej časti.
V prípade celobratislavskej parkovacej politiky sa totiž výnosy z rezidentských kariet rozdiela v pomere 50 ku 50 – čiže polovica vyzbieraných peňazí pôjde magistrátu a polovica danej mestskej časti. V prípade tarifných zón navrhuje primátor, aby sa peniaze rozdelili v pomere 85 percent pre mesto a 15 percent pre mestskú časť. “Všetky výnosy mesta z regulovaného parkovania pôjdu do nového Fondu mobility a všetky budú použité v prospech lepšej dopravy v Bratislave: nákup vozidiel MHD, opravy a budovanie električkových a trolejbusových tratí, budovanie záchytných parkovísk, rekonštrukcie ulíc a verejných priestorov, výstavba parkovacích domov, budovanie cyklotrás,” uviedol.
Veľké zmeny
Na prvotné nastavenie parkovacej politiky bolo vznesené množstvo kritiky. Viaceré hlasy totiž uvádzali, že primátor tvorí parkovaciu politiku prakticky odzadu. A to z dôvodu, že síce tvorí rezidentské parkovanie v meste, ale nie sú na to vytvorené vhodné podmienky. Rovnako parkovaciu politiku neschválila mestská časť Staré Mesto, rozhodli sa počkať na zmeny, ktoré prinesie primátor, či pripomienkovanie od občanov. Väčšina mestských zastupiteľstiev však aktuálne znenie návrhu prijala. Pripomienkovanie občanov prebiehalo od 22. do 31. mája. Následne na to sa primátor rozhodol prekopať nastavenie tohto parkovania. Ako prvé deklaroval, že prvé zóny s parkovacou politikou budú spustené až v roku 2021, teda až po tom, ako budú na parkovaciu politiku vytvorené vhodné podmienky.
Do tohto dátumu chce vytvoriť 12 nových záchytných parkovísk v Bratislavskom kraji, či zlepšiť a zefektívniť MHD v Bratislave. V súčasnosti sú totiž v hlavnom meste iba tri záchytné parkoviská, z toho dve vo Vrakuni a jedno na Zlatých pieskoch. “Vznikne 22 km nových bus pruhov a 39 križovatiek s preferenciou MHD. Dopravný podnik zavedie 80 nových kĺbových autobusov. Pribudne 8 expresných liniek MHD a 4 expresné regionálne linky Bratislavskej integrovanej dopravy,” uviedol primátor. Rovnako sa zaručil, že spoplatnené zóny budú iba tam, kde budú potrebné. “Napríklad na sídlisku, kde je problém s parkovaním najmä cez pracovné dni v noci, bude parkovanie spoplatnené iba v noci. Pri biznis centrách a úradoch, kde je problém s parkovaním najmä počas pracovnej doby, bude parkovanie spoplatnené iba cez deň,” vysvetlil.
Rezidentskú kartu si bude môcť kúpiť aj rezident, ktorý využívané vozidlo nevlastní. Platí to najmä pri využívaní služobných áut. Zmenil aj cenu rezidentskej karty za prvé auto – sumu znížil o desať eur na 39 eur za rok, pričom znížená suma je braná ako dobrovoľný bonus, ktorý si môže každý rezident zakúpiť. V ňom bude mať dve hodiny parkovania zdarma v inej mestskej časti, ako v tej, kde býva.
Činnosť polície
Primátor pri predstavovaní parkovacej politiky uviedol, že chce, aby kontrolu nad dodržiavaním predpisov a pravidiel parkovacej politiky vykonávala mestská polícia. Tá je však dlhodobo personálne poddimenzovaná a jej vedeniu sa nedarí stavy dostatočne navýšiť. V minulom roku bolo v bratislavskej mestskej polícii menej zamestnancov ako v roku 2017. Ako najčastejšie dôvody dlhodobo poddimenzovaného stavu uvádza vedenie jednak slabé finančné ohodnotenie, ale aj rizikovosť povolania, vysokú náročnosť služby, fluktuáciu príslušníkov, či nepretržitosť služby. V súčasnosti sa v mestskej polícii nachádza vyše 300 zamestnancov. Podľa riaditeľa Združenia náčelníkov obecných a mestských polícií na Slovensku Jána Andrejka je po celom Slovensku zamestnaných 2,5-tisíc mestských policajtov. Na počet obyvateľov by ich však malo byť zamestnaných minimálne 5450, do plného počtu tak chýba takmer tritisíc zamestnancov.
Glob.sk preto zaujímalo, ako chcú vykonávať kontrolu dodržiavania parkovacej politiky v mestských častiach, ak im chýbajú ľudia. Podľa náčelníka Mareka Gajdoša bola mestská polícia súčasťou odborového tímu, ktorý sa problematike venoval. Na príprave návrhu naďalej pracujú spolu s mestom, pričom diskutujú o možnostiach vykonávania kontrol. “Kontroly by sa mali vykonávať ručnými skenermi, aj kamerami na autách. Veľkou pomocou by bola aplikácia inštitútu objektívnej zodpovednosti v rámci právomoci MsP,” uvádza Gajdoš.
Podľa jeho slov sa pri využití vhodnej technológie, za ktorú považuje aj spomínanú aplikáciu, dajú ustriehnuť kontroly tak, aby netrpeli rezidenti. Hodlajú na to aj navýšiť počet príslušníkov mestskej polície. To, aby sa im do služby hlásili noví záujemcovia, chcú dosiahnuť viacerými spôsobmi. Napríklad vhodnou kampaňou, či zatraktívnením platov policajtov. “Prostriedky na tento účel sú zahrnuté aj v rozpočte na tento rok,” uzavrel.
Čo na to Vallo?
Glob.sk zaujímalo aj stanovisko magistrátu k vykonávaniu kontrol mestskými policajtmi. Podľa slov hovorcu inštitúcie Petra Bublu rozmýšľajú aj nad alternatívou, že by kontroly vykonávali aj nepolicajti. “Dôležité v tejto veci je aj to, či mestská polícia bude môcť využívať inštitút objektívnej zodpovednosti, o čo sa aj rokovaniami s ministerstvom vnútra usilujeme,” uviedol. Pre vykonávanie týchto kontrol výrazne navýšili rozpočet mestskej polície už aj na tento rok, pričom počítajú aj s navýšením personálneho stavu. Ako si však magistrát predstavuje vykonávanie kontrol?
“V čase spoplatnenia budú musieť vozidlá, tak ako je to zvykom napr. v Starom Meste, v zóne BPS napr. cez SMS, mobilnú aplikáciu alebo parkomat zaregistrovať začiatok parkovania na konkrétny čas vopred alebo odhlásiť parkovanie. Ak kontrola zistí, že v zaregulovanej zóne parkuje vozidlo, ktoré nie je registrované v systéme (nemá rezidentskú parkovaciu kartu pre danú štvrť, nemá zaplatené parkovné, nevyužíva návštevnícke hodiny, nevyužíva 2h benefit Bratislavčana) bude riešené v zmysle zákona sankciou. Ak rezident poskytne zo svojich návštevníckych hodín pre návštevu, zaeviduje do systému (opäť rôznymi spôsobmi) EČV vozidla návštevy,” vysvetlil Bubla.
