MOSKVA – Rozmiestnenie amerických raketových systémov neďaleko hraníc Ruska by mohlo viesť k patovej situácii porovnateľnej s kubánskou raketovou krízou z roku 1962, vyhlásil v pondelok námestník ruského ministra zahraničných vecí Sergej Riabkov, ktorého cituje tlačová agentúra Reuters.
Rusko je veľmi kritické voči plánom USA na rozmiestnenie raketových systémov vo východnej Európe, ako aj voči odstúpeniu Washingtonu od Zmluvy o likvidácii rakiet stredného a krátkeho doletu (INF) z roku 1987.
Kubánska raketová kríza vypukla po tom, ako bývalý Sovietsky zväz odpovedal na rozmiestnenie amerických rakiet v Turecku vyslaním svojich balistických striel na Kubu, čo vyvolalo napätý stav medzi Washingtonom a Moskvou a priviedlo svet na pokraj jadrovej vojny.
Kríza bola upokojená, keď sa sovietske lode smerujúce na Kubu dôsledkom americkej námornej blokády vrátili späť do vlasti. ZSSR zároveň súhlasil, že svoje strely z Kuby stiahne; USA zasa sľúbili, že Kubu nenapadnú a odvezú svoje rakety z Turecka.
“Ak veci zájdu až po súčasné nasadenie týchto pozemných systémov, potom sa situácia neskomplikuje, ale eskaluje až po samý okraj. Mohli by sme sa ocitnúť v situácii, kde nebude raketová kríza pripomínať 80. roky, ale karibskú krízu,” povedal Riabkov pre miestne médiá.
Ruský prezident Vladimir Putin sa v podobnom duchu vyjadril už vo februári, keď varoval, že Moskva bude reagovať na akékoľvek rozmiestnenie amerických rakiet bližšie k ruským hraniciam recipročnými opatreniami.
Spojené štáty vo februári taktiež ohlásili, že do šiestich mesiacov odstúpia od zmluvy INF, ak Rusko neprestane porušovať túto zmluvu. Moskva akékoľvek pochybenia odmieta.
Stoltenberg: Moskva sa musí vrátiť k zmluve INF do 2. augusta
Ruská federácia má termín do 2. augusta tohto roku, aby začala konať v súlade s podmienkami Zmluvy o likvidácii rakiet krátkeho a stredného doletu (INF). Ak k tomu nedôjde Severoatlantická aliancia prijme adekvátnu odpoveď, uviedol utorok generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg.
Stoltenberg na pravidelnej tlačovej besede v bruselskom sídle Aliancie spresnil, že prípadné súvisiace opatrenia prerokujú ministri obrany NATO počas dvojdňového pracovného zasadnutia v Bruseli (25.-26.6).
“Spojenci zvážia spoločné odpovede, ktoré budú zaslané Rusku,” v prípade, že potvrdí svoje stiahnutie sa z INF, vyhlásil Stoltenberg.
NATO podľa neho nechce rozmiestňovať nové rakety na území Európy, v prípade potreby však bude musieť zabezpečiť “dôveryhodný a účinný” program odstrašovania a obrany. Pravdepodobnosť, že Rusko začne plniť podmienky zmluvy do 2. augusta, “sa každým dňom zmenšuje”, domnieva sa Stoltenberg.
Aliancia tvrdí, že ruská strana porušuje zmluvu z roku 1987, ktorá zakazuje balistické strely s jadrovými hlavicami s dosahom 500 až 5500 kilometrov. Rusko tieto obvinenia popiera.
Rusko začiatkom februára oznámilo, že pozastaví plnenie INF po tom, ako tak koncom januára urobili aj Spojené štáty. Američania svoj krok zdôvodnili tvrdením, že Rusko má niekoľko práporov vybavených novým mobilným systémom pre riadené strely 9M729 známym aj pod označením SSC-8, ktoré sú schopné doletu viac ako 500 kilometrov.