Zahraničné Politika

Rusko sa zasadí za to, aby svet nezostal bez dohôd o kontrole zbraní, vyhlásil Laurov

Ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov sa usmieva na tlačovej konferencii, na ktorej bilancoval dianie v zahraničnej politike v roku 2019 v Moskve 17. januára 2020. Zdroj: TASR/AP

MOSKVA – Ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov v piatok vyhlásil, že “kľúčovým destabilizujúcim faktorom na medzinárodnej scéne sú agresívne kroky viacerých západných štátov, predovšetkým Spojených štátov”. Šéf ruskej diplomacie súčasne vyhlásil, že Rusko urobí všetko, aby svet nezostal bez dohôd o kontrole zbraní.

 

Informovala o tom agentúra TASS, ktorá dodala, že tento Lavrovov výrok zaznel na tlačovej konferencii bilancujúcej dianie v zahraničnej politike v roku 2019.

Šéf ruskej diplomacie vyhlásil, že Rusko sa bude “tvrdo usilovať” o to, aby “náš svet nezostal bez dohôd, ktoré nejako zdržiavajú, kontrolujú zbrane, (a to) najmä jadrové”.

Avizoval, že Moskva má tento rok v úmysle pracovať na podpore globálnej bezpečnosti a strategickej stability – vrátane rokovaní o nedopustení pretekov v zbrojení vo vesmíre a o neprípustnosti militarizácie kyperpriestoru.

Lavrov svojim americkým “kolegom” vytkol “ničenie medzinárodnoprávnej bezpečnostnej (zmluvnej) architektúry a nahradenie medzinárodného práva vlastným vymysleným svetovým poriadkom”.

Kritizoval odstúpenie Washingtonu od Zmluvy o likvidácii rakiet stredného a kratšieho doletu (INF) i jeho postoj k predĺženiu platnosti Zmluvy o obmedzení strategických útočných zbraní (START). Poukázal aj na zvyšovanie napätia v regióne Perzského zálivu a spochybňovanie základov urovnania situácie na Blízkom východe. Lavrov Západu opäť vytkol i posilňovanie vojenskej činnosti NATO v blízkosti ruských hraníc.

Pokiaľ ide o najnovšiu polemiku týkajúcu sa dejín druhej svetovej vojny, Lavrov vyhlásil, že Moskva bude aj naďalej “odolávať pokusom o prepísanie” jej výsledkov.

“Budeme naďalej robiť všetko potrebné na to, aby sme zabránili falšovaniu dejín, chránili dobré meno vojakov – víťazov a nepripustili revíziu medzinárodne uznaných výsledkov porážky nacizmu,” uviedol Lavrov.

Poznamenal, že na obranu historickej pamäti sa spolu s Ruskom postavilo aj “mnoho zodpovedných štátov sveta”. Ocenil v tejto súvislosti aj angažovanosť Rusov žijúcich v zahraničí.

Vyhlásil tiež, že “čakáme našich zahraničných partnerov na oslavách v Moskve 9. mája”, ktorý je v Rusku Dňom víťazstva nad fašizmom.

Lavrov vyzval na deeskaláciu napätia medzi Iránom a USA

Sergej Lavrov v piatok na výročnej tlačovej konferencii vyzval tiež na deeskaláciu napätia medzi Spojenými štátmi a Iránom po tom, ako iránske sily v Teheráne omylom zostrelili ukrajinské lietadlo, pri ktorého páde zahynulo všetkých 176 ľudí na palube. Informovala o tom agentúra AFP.

“Tragédia lietadla Ukraine International Airlines je veľmi vážnou červenou vlajkou a signálom, že je potrebné začať pracovať na úsilí o deeskaláciu, a nie na neustálych hrozbách a vojenských letoch v tomto regióne,” povedal Lavrov.

Lavrov komentoval aj to, aký dosah môže mať kríza vo vzťahoch medzi USA a Iránom na situáciu v Afganistane. “Zhoršenie vzťahov medzi Iránom a USA neprispeje k vyriešeniu žiadnej krízy v regióne, a to najmä preto, že napätie sa ešte viac zvýši,” citovala šéfa ruskej diplomacie agentúra TASS.

Ukrajinské civilné lietadlo spoločnosti Ukraine International Airlines smerujúce do Kyjeva zasiahla raketa ráno 8. januára krátko po štarte z medzinárodného letiska v Teheráne. Medzi obeťami bolo 57 Kanaďanov, 11 Ukrajincov, 17 Švédov, štyria Afganci, štyria Briti, ako aj občania Iránu.

Irán spočiatku vinu prisudzoval technickej chybe, avšak s pribúdajúcimi dôkazmi 11. januára priznal, že lietadlo omylom zostrelili jeho revolučné gardy.

Lavrov takisto povedal, že “pre nikoho nechce hľadať výhovorky”, avšak Washington kritizoval za zabitie iránskeho generála Kásema Solejmáního. “Bezprecedentná” operácia Spojených štátov podľa jeho slov “podkopala a spochybnila všetky možné normy medzinárodného práva”.

Generál Solejmání zahynul pri cielenom útoku americkej armády blízko letiska v irackej metropole Bagdad, ktorý 3. januára nariadil americký prezident Donald Trump.