Politika Zahraničné

Rusko podporuje legitímneho prezidenta Venezuely i jej parlament, vyhlásil Putin

Ruský prezident Vladimir Putin (vpravo) a venezuelský prezident Nicolas Maduro počas stretnutia v Moskve 25. septembra 2019. Zdroj: TASR/AP

MOSKVA – Rusko podporuje všetky legitímne orgány Venezuely vrátane inštitútu prezidenta a parlamentu, ako aj dialóg, ktorý venezuelský prezident Nicolás Maduro vedie s opozičnými silami. Vyhlásil to ruský prezident Vladimir Putin na stretnutí s Madurom, ktoré sa konalo v stredu v Moskve.

“Každé odmietnutie dialógu považujeme za iracionálne, škodlivé pre krajinu a ohrozujúce blaho obyvateľstva,” povedal Putin a podľa agentúry TASS dodal, že “Moskva vždy podporuje legitímne úrady”.

Putin vyzdvihol aj spoluprácu Moskvy a Caracasu vo vojensko-technickej oblasti, ktorá je v prvom rade spojená so záväzkami Ruska opravovať ruské vybavenie, ktoré získala Venezuela. Podľa Putina ide o dodávku náhradných dielov a vytvorenie servisných stredísk. “Všetky tieto práce prebiehajú podľa plánu, v súlade s našimi dohodami,” dodal ruský prezident.

Dodávky poľnohospodárskej produkcie z Ruska do Venezuely možno podľa Putina považovať za “humanitárnu spoluprácu v zložitej situácii”, v ktorej sa Caracas v dôsledku “vonkajšieho tlaku” ocitol, vyhlásil Putin.

Ruský prezident informoval, že Rusko má v blízkej budúcnosti v úmysle dodať do Venezuely 1,5 milióna dávok vakcíny proti chrípke. Dodal, že Rusko má kapacitu dodávať do Venezuely na stále báze až päť miliónov dávok očkovacej látky proti chrípke.

Pripomenul tiež rozsiahle investičné projekty v oblasti energetiky, ktoré sa realizujú vo Venezuele, pričom poznamenal, že “Rusko do venezuelskej ekonomiky investovalo približne štyri miliardy dolárov”.

Prezident Maduro má doma silnú podporu armády a medzinárodne na jeho strane stoja Kuba, Rusko a Čína. Moskva začiatkom roka vyslala do Venezuely svojich vojenských expertov.

Venezuela už roky zápasí s hospodárskou krízou. Ani Madurovmu predchodcovi Hugovi Chávezovi, ktorý po bolívarskej revolúcii vládol v krajine od roku 1999, sa nepodarilo investovať do ropného bohatstva rozumne a diverzifikovať vďaka tomu domáce hospodárstvo, ktoré zostalo závislé na jednej komodite.

V roku 2013, po smrti Huga Cháveza, prebral moc a s ním aj politické metódy dovtedajší viceprezident Nicolás Maduro, ktorý však zápasí s rastúcou nespokojnosťou časti obyvateľstva podporujúcej opozíciu.

Začiatkom tohto roka sa vodca opozície Juan Guaidó vyhlásil za dočasného prezidenta krajiny. Guaidóa za legitímneho lídra Venezuely uznalo viac než 50 krajín vrátane Spojených štátov a väčšiny krajín Južnej Ameriky. Stále sa mu však nepodarilo prevziať moc od Madura. Jediným voleným orgánom, ktorý opozícia ovláda, je parlament.

EÚ zaradila na sankčný zoznam sedem venezuelských činiteľov

Členské krajiny Európskej únie schválili v stredu na úrovni diplomatov rozšírenie sankcií voči Venezuele o mená ďalších siedmich Venezuelčanov, ktorí sú spájaní s mučením zo strany štátneho aparátu a s porušovaním ľudských práv v tejto krajine.

Pre tlačovú agentúru AFP to potvrdili diplomatické zdroje z prostredia Rady EÚ. To znamená, že celkový počet vysokopostavených venezuelských štátnych úradníkov, ktorí majú zákaz vycestovania do EÚ a ktorým boli zmrazené aktíva, sa zvýšil na 25.

Po názorovej zhode veľvyslancov z krajín Európskej únie musia ešte rozšírený režim sankcii odobriť aj ministri na jednej z najbližších ministerských rád v Bruseli.

Únia uplatňuje režim sankcií voči Venezuele od roku 2017. Okrem sankcií voči niektorým predstaviteľom vládneho režimu EÚ zaviedla aj zákaz vývozu zbraní do tejto krajiny a vybavenia, ktoré by sa mohlo použiť na represie voči obyvateľstvu.

Podľa nemenovaného diplomata pri siedmich nových menách na “čiernej listine” EÚ ide vo väčšine prípadov o členov venezuelských bezpečnostných a spravodajských služieb zapojených do prípadov mučenia a iného porušovania ľudských práv.

AFP pripomenula, že v júli tohto roku španielsky minister zahraničných vecí Josep Borrell, ktorý bol menovaný za nového šéfa diplomacie EÚ, požiadal Úniu o zavedenie sankcií proti osobám zodpovedným za mučenie a smrť venezuelského námorného kapitána Rafaela Acostu Arevalu. Ten bol umučený na smrť počas pobytu za mrežami. Spojené štáty vystupovali kriticky voči EÚ za nedostatočné sankcie voči Venezuele a upozorňovali, že Európa sa stala ihriskom pre úradníkov režimu Nicolása Madura, ako aj pre ich milenky a deti.