Zahraničné Politika

Rusko má plán B pre prípad, že USA odstúpia od Zmluvy o otvorenom nebi

Ilustračná foto: TASR / Martin Baumann

MOSKVA – Rusko má akčný plán pre prípad, že Spojené štáty odstúpia od Zmluvy o otvorenom nebi, uviedol vo štvrtok podľa agentúry TASS ruský diplomat Vladimir Jermakov, ktorý pôsobí na ruskom ministerstve zahraničných vecí ako riaditeľ odboru pre nešírenie a kontrolu zbraní. Jermakov však dodal, že Washington musí najprv potvrdiť svoje odstúpenie od dokumentu.

 

Zámer odstúpiť od Zmluvy o otvorenom nebi (Open Skies) oznámila administratíva amerického prezidenta Donalda Trumpa viacerým zahraničnými partnerom vo štvrtok.

USA chcú od zmluvy odstúpiť najmä preto, že Rusko ju podľa nich porušuje a že snímky zhotovené počas preletov je možné získať rýchlejšie a za nižšie náklady z amerických alebo komerčných družíc.

Trump podľa agentúry TASS uviedol, že sa zároveň objavuje veľmi dobrá šanca na uzavretie novej zmluvy, pričom nielen s Ruskom, ale mohla by sa do nej “zahrnúť (aj) Čína”. “Uvidíme,” vyhlásil Trump.

Jermakov vo svojej reakcii zdôraznil, že pokusy Washingtonu interpretovať svoje odstúpenie od zmluvy ako reakciu na jej porušovanie zo strany Ruska “sú úplne neopodstatnené”. Podľa jeho slov Spojené štáty “už dávno” pre Moskvu nie sú spoľahlivým partnerom a dodal, že Rusko “má vždy pripravený plán B” a je pripravené reagovať na kroky USA.

Podľa Jermakova Rusko zatiaľ nedostalo oficiálne oznámenie od USA, že odstupujú od Zmluvy o otvorenom nebi, má len informácie zo západných médií, “takže situácia sa nezmenila” a “Spojené štáty sú stále zmluvnou stranou dohody”.

Agentúra TASS napísala, že Rusko by malo byť o rozhodnutí Trumpovej administratívy oficiálne informované v piatok.

Zmluva o otvorenom nebi, ktorá nadobudla účinnosť 1. januára 2002, vytvorila režim prieskumných letov nad územiami 34 signatárskych štátov, ku ktorým patrí aj Slovensko. Cieľom zmluvy je zvýšiť otvorenosť a transparentnosť vojenských síl a aktivít.

Prieskumné lety nad územím druhej krajiny navrhol Sovietskemu zväzu už v júli 1955 vtedajší americký prezident Dwight Eisenhower. Moskva túto myšlienku vtedy odmietla, ale prezident George H.W. Bush ju oživil v máji 1989. Zmluvu podpísalo aj Kirgizsko, ale ešte ju neratifikovalo.