Politika Zahraničné

Ruskí a ukrajinskí politici oceňujú odblokovanie mierového procesu na Ukrajine

Francúzsky prezident Emmanuel Macron (uprostred), ruský prezident Vladimir Putin (vpravo) ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj prichádzajú na pracovné zasadnutie 9. decembra 2019 v Elyzejskom paláci v Paríži. Zdroj: TASR / AP

MOSKVA/KYJEV – Viacerí ruskí a ukrajinskí politici v reakcii na výsledky pondelkového summitu normandskej štvorky v Paríži ocenili, že došlo k “odblokovaniu a reštartovaniu” mierového procesu na východe Ukrajiny. Zároveň však konštatovali, že ku “globálnemu zvratu nedošlo”.

 

Ako v utorok uviedla agentúra RIA Novosti, predseda zahraničného výboru ruského parlamentu Leonid Sluckij citoval vyjadrenie ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského, ktorý vyhlásil, že rokovania v Paríži sa skončili “remízou”.

Sluckij však upozornil, že túto “remízu” musí potvrdiť až ďalší vývoj urovnania v oblasti, pričom vedenie v Kyjeve musí prejaviť politickú vôľu riešiť ozbrojený konflikt na východe Ukrajiny.

Za jeden z najdôležitejších výsledkov vrcholnej schôdzky vo francúzskej metropole označil Sluckij podpísanie zmlúv, ktoré upravujú prijatie Steinmeierovho plánu o osobitnom štatúte Donbasu v ukrajinskej legislatíve, výmenu väzňov podľa vzorca “všetkých pre všetkých”, ako aj prímerie v zóne ozbrojeného konfliktu.

Jelena Paninová, členka výboru vedeného Sluckým, za najdôležitejší výsledok summitu v Paríži označila “prehru tábora vojny” v Kyjeve.

Podľa jej slov prehrali tie sily v Kyjeve, ktoré “sa chystali bojovať s Ruskom do posledného Ukrajinca a plánovali použiť Ukrajinu ako ostatný drôt medzi Ruskom a Európou”.

Poslanec Štátnej dumy za Krym Ruslan Baľbek v rozhovore pre RIA Novosti poukázal na rétoriku ukrajinských politikov pred začiatkom summitu a jej zmenu po ňom. Vysvetlil, že po summite sa rétorika vyhrotená proti Rusku zmiernila a “agresivita zoslabla”.

Baľbek dodal, že ďalší osud v Paríži odobrených opatrení, ktoré sa týkajú urovnania v Donbase, bude závisieť od toho, ako presne bude kyjevské vedenie dodržiavať jednotlivé klauzuly mierových dohôd uzavretých svojho času v Minsku.

Bývalý predseda ukrajinskej delegácie v Parlamentnom zhromaždení Rady Európy (PZ RE) Volodymyr Ariev ocenil prístup Zelenského na rokovaniach v Paríži. Uviedol, že prezident podľa jeho názoru “vypočul a správne pochopil” občiansku spoločnosť na Ukrajine a vyhol sa aj krajným riešeniam.

Dodal však, že niektoré otázky zostávajú aj po summite v Paríži nejasné. Spresnil, že má na mysli možné interpretácie Steinmeierovho plánu či prípadné zmeny v návrhu zákona o osobitnom statuse vybraných území v Donbase. Avizoval, že poslanci budú pozorne sledovať a kontrolovať ďalšie kroky ukrajinskej vlády pri urovnaní konfliktu v Donbase.

Ako zhrnula agentúra UNIAN, účastníci summitu normandskej štvorky v Paríži sa prihlásili k plnej implementácii mierových dohôd podpísaných v Minsku a dohodli sa na odsune jednotiek a vojenskej techniky znepriatelených strán v troch ďalších sektoroch na styčnej línii, implementácii aktualizovaného plánu odmínovania na území Donbasu, zapracovaní tzv. Steinmeierovho plánu do ukrajinského zákonodarstva, výmene zadržiavaných osôb spôsobom “všetkých pre všetkých”, a to do konca roku 2019, ako aj na predĺžení platnosti osobitného statusu pre jednotlivé entity v Donbase.

Spokojnosť po stretnutí lídrov normandskej štvorky neskrývala nemecká kancelárka Angela Merkelová. “Je dobrá vôľa – a to je môj pocit z tohto stretnutia – riešiť tiež ťažké otázky. Patria sem, samozrejme, aj politické problémy, ktoré sa majú riešiť. V tomto zmysle môžem povedať, že pri všetkých problémoch, ktoré vidíme veľmi realisticky, som so stretnutím veľmi spokojná,” uviedla spolková kancelárka.

“Je to po prvý raz, čo sa (ruský) prezident (Vladimir) Putin stretol osobne s (ukrajinským) prezidentom (Volodymyrom) Zelenskym. Diskutovali sme o európskych otázkach, kde ja taktiež toho veľa, obidvaja rokovali aj bilaterálne – a myslím si, že to bolo prospešné pre všetky strany,” dodala Merkelová.

Konflikt na východnej Ukrajine vypukol v roku 2014 po anexii Krymského polostrova Ruskom a po náraste proruských nálad na východe Ukrajiny, od ktorej sa odštiepili dve oblasti – Donecká a Luhanská – a vyhlásili sa za ľudové republiky, čo Kyjev ani medzinárodné spoločenstvo neuznali. Od vypuknutia konfliktu si boje medzi vládnymi silami a Ruskom podporovanými separatistami vyžiadali viac ako 13.000 obetí.

Lídri sa tiež dohodli, že ďalší summit vo formáte normandskej štvorky sa uskutoční o štyri mesiace. Ako podľa agentúry TASS uviedol hovorca ruského prezidenta, jeho dejiskom by mal byť Berlín.