Ekonomika Kategórie Top

Rozpočet 2016: Na lodi sa tancuje, no pod vodou číha riziko

Schodok slovenského rozpočtu sa síce znižuje, ale skryté dlhy a záväzky rastú. Ako Titanic, na palube vyhráva hudba, ale pod vodou sa skrýva ľadovec.

Noviny a televízie sú pri debate o štátnom rozpočte plné správ, ako sa Slovensku darí. Lenže, ako to býva, pravda je oveľa komplikovanejšia.

Je pravda, že ak sa podarí dodržať plán, v roku 2018 sa Slovensko po prvýkrát vo svojej histórii dočká vyrovnaného rozpočtu. Aj toto by sa dalo spochybniť – veď vláda ani tento rok nedokázala svoje plány splniť a deficit bude takmer dvojnásobný oproti pôvodnému plánu.

No povedzme, že návrhu rozpočtu uveríme. Aj tak niet čo oslavovať.

Áno, viditeľný deficit rozpočtu klesá a má ďalej klesať. No je to len za cenu toho, že zároveň prudko rastú dlhy a záväzky našej krajiny.

Tešíme sa z klesajúceho deficitu, no len za minulý rok sa znížilo čisté bohatstvo Slovenska o vyše 2 miliardy eur.

Oficiálny dlh Slovenska predstavuje 7600 eur na každého Slováka, vrátane novorodencov – a za posledné roky vlády ľavice i pravice prudko rástol.

Okrem tohto oficiálneho štátneho dlhu však Slovensko pred sebou tlačí ešte ďalšie, oveľa väčšie skryté dlhy a záväzky v celkovej výške 172 miliárd eur. Pre predstavu: priemerný Slovák by musel pracovať 196 miliónov rokov, ak by ich chcel zaplatiť. A každý rok sa tieto skryté dlhy zvyšujú.

V čom spočívajú tieto skryté dlhy?

Ich najväčšiu časť tvorí takzvaný „implicitný dlh“, spojený so starnutím obyvateľstva. Slovensko starne najrýchlejšie v Európskej únii. Starnutie si v budúcnosti vyžiada oveľa viac peňazí na dôchodky a zdravotníctvo, než dávame dnes. Tieto budúce záväzky existujú už dnes, a ich hodnota je astronomická. Len v zdravotníctve tvoria až 101 miliárd eur, v dôchodkovom systéme 62 miliárd eur.

Druhú časť tvorí podmienený dlh. Ide vlastne o ručenie –  podobne, ak vy niekomu ručíte za úver, aj Slovensko ručí za niektoré plnenia. Veľkú časť týchto peňazí tvorí napríklad naše ručenie za dlhy Grécka a eurovalu. Približne 3,5 miliardy sú rezervy na súdne spory a arbitráže, ktoré Slovensko vedie a môže prehrať.

No a okrem toho ešte Slovensko trpí aj reformným a modernizačným dlhom. Veď sa stačí poobzerať okolo seba. Obrovský počet vecí verejných potrebuje súrne investície. Cesty, nemocnice, kultúrne domy… to všetko by potrebovalo obnovu – a tá chýba. Nehovoriac o oblastiach, kde Slovensko zaostáva a všetky ostatné krajiny tu už prijali reformy dávno pred nami: efektívna vláda, školstvo, zdravotníctvo.

Áno, deficit rozpočtu nám síce klesá. Ale len na úkor prejedania majetku štátu, odkladania investícií, zanedbávania opráv.

Slovensko hospodári ako rodina, ktorá prejedá svoj nábytok a nezveľaďuje svoj dom, hoci doň zateká. Chvíľu sa to môže zdať fajn, ale raz im môže všetko padnúť na hlavu.

A tak, zatiaľ čo sa premiér aj minister financií chvália výsledkami, dlhy – tie očividné, i tie skryté, rastú. A slovenský rozpočet pripomína Titanic. Na palube sa oslavuje, tancuje a spieva, no pod hladinou číha obrovský ľadovec.

 

Ak vás táto téma zaujala, ešte podrobnejšie sa jej venuje môj kolega zo strany SKOK!, ekonóm Jozef Kollár, tu.