Domáce Politika Rozhovory Top

ROZHOVOR Ústavný právnik Bárány o voľbe ústavných sudcov: Obísť prezidenta je možné

Zdroj: TASR / Andrej Galica

BRATISLAVA – Dohoda medzi koalíciou a opozíciou ohľadom zmien pri voľbe ústavných sudcov je stále v nedohľadne. Je otázne, či sa vôbec na niečom dohodnú. Na zmene ústavného zákona pritom pracoval minister spravodlivosti od svojho nástupu. O tom, ako vyzerá súčasná situácia a ako to môže celé dopadnúť sa Glob.sk rozprával s ústavným právnikom a poradcom premiéra pre otázky spravodlivosti EDUARDOM BÁRÁNYM (62).

 

Minister spravodlivosti Gábor Gál prišiel v auguste s novými pravidlami, podľa ktorých chce vyberať ústavných sudcov. Ako sa vám návrh pozdáva prípadne nepozdáva?

– Aj súčasný stav je akceptovateľný. Návrh ministra spravodlivosti je určite prinajmenšom dobrým východiskom pre zlepšenie Ústavného súdu.

 

Minister navrhol, aby sa posunula aj hranica minimálneho veku sudcu na 45 rokov, napokon ustúpil a ostať by malo pôvodných 40 rokov. Uvažoval pri jeho prvotnom návrhu správne, bolo nutné zvyšovať hranicu? Nebolo by to naopak škodlivé?

– Myslím si, že jeho pôvodný návrh bol rozumný. To bolo jedno z tých zlepšení, o ktorých som hovoril. Tých dôvodov je niekoľko. Jedným z nich je, že skutočne na sudcu Ústavného súdu sa vyžaduje veľká právnická aj životná skúsenosť a zdržanlivosť, ktorá väčšinou prichádza s vekom. Druhý dôvod, na ktorý sa zabúda je ten, že v čím vyššom veku nastupuje sudca do funkcie Ústavného súdu, tým menší problém má po skončení funkcie s tým, ako stráviť profesionálne tých niekoľko väčšinou málo rokov do dôchodku.

 

Podľa aktuálnych pravidiel parlament volí kandidátov, predkladá ich prezidentovi a ten z nich menuje tých, ktorých vyberie. Smer-SD prišiel s návrhom, aby ak kandidát získa 90 hlasov, stane sa automaticky sudcom a tým by sa vynechal z voľby prezident. S avizovanou zmenou ale neuspeli. 

– Osobne si myslím, že tento návrh bol v zásade rozumný. Znamenal by vyváženie vylúčenia prezidenta z výberu sudcov ústavného súdu vyšším kvórom v parlamente. O vyššom kvóre hovorila vo svojich odporúčaniach dávnejšie aj Benátska komisia.

 

Podľa našich informácií Smer-SD chce do zákona dostať aj pravidlo, aby o sudcovi, ktorý získa pri voľbe až 90 hlasov, už nerozhodoval prezident, ale šiel na Ústavný súd automaticky. A tých, ktorí by to nedokázali splniť by putovali na prezidentský stôl aj naďalej vo dvojičkách, z ktorých bude musieť hlava štátu vybrať jedného. Myslíte si, že tým koalícia získa potrebnú podporu?

– Neviem. To by som musel oveľa lepšie poznať situáciu vo vnútri parlamentu, kde nie som a teda ju nepoznám.

 

Opozícia na nedávnej tlačovke informovala o tom, že majú pre ministra spoločný návrh na zmeny pri voľbe ústavných sudcov. Ten však od nich ešte žiaden návrh nedostal a tvrdí, že na predkladanie stále nových požiadaviek takto neskoro už nie je dostatok času a priestoru. Ale dodal, že samozrejme, keď návrh dostane, pozrie si ho. Ako vnímate túto ‘‘hru‘‘ medzi nimi?

– Keby bol na stole nejaký spoločný návrh opozície, ale už keby tam bol aspoň chvíľku, bolo by o čom diskutovať. Ja neviem, aký by bol ten návrh, ale určite by bol pozorne preštudovaný a nielen mnou, ale aj politikmi koalície. Podľa jeho obsahu by sa k nemu zaujalo potom aj stanovisko.

 

Koalícia aj opozícia sa ale zhodli na tom, že by sa ústavní sudcovia mali voliť ústavnou väčšinou. Aký je váš názor?

– To je tá 90-tka, o ktorej sa hovorilo. Čiže tu prišlo skôr už, použijem ten výraz k úspechu v úvodzovkách pôvodného návrhu Smeru, čiže 90-tke. Osobne si myslím, že to je dobrý návrh hlavne v situácii, kedy by sa priamo volili sudcovia. Pokiaľ by sa volili iba kandidáti pre hlavu štátu, z ktorých by vyberal, vidím v tom riziká opätovného zablokovania procesu výberu sudcov Ústavného súdu.

 

Parlament sa stále nevie dohodnúť na zmene zákona a je teda otázne, ako zvládne do februára urobiť dohodu na 18 menách. Bez toho prezident nemôže vybrať nových sudcov a Ústavný súd by sa tak stal nefunkčným. Myslíte si, že nám hrozí ústavná kríza? 

– Termín ústavná kríza je podľa mňa ďaleko prehnaný. Samozrejme je aj takéto riziko. Tam existuje potom možnosť viacerých spôsobov riešenia. Jedným z nich je pokus o predĺženie funkčného obdobia sudcov do momentu, kým nezložia sľub nástupcovia. Takto sa napríklad postupuje pri Najvyššom kontrolnom úrade. Čiže tu je určitý vzor. Takýto postup je aj u medzinárodných súdnych inštitúcií. Takáto cesta by bola, samozrejme, opäť by si to vyžadovalo zmenu platného práva. Netrúfam si odhadovať, do akej miery hrozí naznačená situácia, lebo opäť musel by som byť v parlamente a poznať tam situáciu.

 

Ako by to podľa vás malo vyzerať ohľadom voľby ústavných sudcov?

– Nejdem im predkladať nejaký konkrétny návrh, či model, ale prinajmenšom by som povedal, že ak príde k zníženiu alebo vylúčeniu úlohy hlavy štátu vo výbere sudcov Ústavného súdu, je potrebné, aby takýto krok bol vyvážený kvalifikovanou, čiže väčšou väčšinou potrebnou na zvolenie už sudcu Ústavného súdu v parlamente.

 

Myslíte si, že bude parlament voliť ústavných sudcov nakoniec po starom?

– Aj to je možné. A nepokladám to za úplnú katastrofu. Problém bol akurát pri postupe prezidenta Andreja Kisku, ktorý nakoniec aj Ústavný súd uznal za rozporný s ústavou. Ale dovtedy takýmto spôsobom prezidenti postupovali bez problémov.

 

Aké riešenie by bolo ideálne podľa vás?

– Ideálne neexistuje, pretože riešenie bude výsledkom určitého politického kompromisu a zároveň aj kompromisu rôznych stranných názorov. Ale ak by dostal jediný orgán pravdepodobne parlament takúto právomoc, mal by rozhodovať kvalifikovanou väčšinou 90-tich hlasov. Pokiaľ by bol teda z toho vylúčený prezident, čo nepokladám za problematické.

 

Galéria
Rozhoduje sa o osude Ústavného súdu. Zdroj: TASR / Milan Kapusta
Minister spravodlivosti o svojom návrhu rokoval minulý rok aj s prezidentom. Zdroj: TASR / Jakub Kotian
Smer-SD prišiel s návrhom, kde by sa pri voľbe ústavných sudcov obišiel prezident. So zmenou neuspeli. Zdroj: TASR / Marko Erd
Opozícia pripravila svoj spoločný návrh. Nikto ho zatiaľ nevidel. Zdroj: SITA / Braňo Bibel
Ústavný právnik Bárány si myslí, že obísť prezidenta je možné. Zdroj: TASR / Andrej Galica
navigate_before
navigate_next