Domáce Politika Rozhovory Top

ROZHOVOR Sulík: Bolo by dobré niektoré veci najskôr domyslieť. Ľudia si potom ťukajú na čelo

Zdroj: Glob.sk / Peter Korček

BRATISLAVA – Je súčasťou vlády, ktorá moc prevzala v čase, keď v krajine zúri jedna z najhorších pandémií v novodobých dejinách. Vysnívané kreslo ministra financií v nej síce nezískal, no stal sa jej podpredsedom pre ekonomiku a z pozície šéfa rezortu hospodárstva nastoľuje zásadné ekonomické otázky počas krízy spôsobenej koronavírusom. Otvorene kritizuje niektoré rozhodnutia a postoje vlády na čele s Igorom Matovičom. Podľa jeho slov si treba zvyknúť na to, že nebudú mať vždy všetci rovnaký názor. O tom, aké má vzťahy s premiérom a koaličnými partnermi, čo by mal štát robiť v súvislosti s oživením ekonomiky a ako vidí náš pracovný trh sa Glob.sk rozprával s ministrom hospodárstva a podpredsedom vlády pre ekonomiku RICHARDOM SULÍKOM.

 

Cez víkend bol zverejnený prieskum agentúry Focus, podľa ktorého si voliči myslia, že vláda Petra Pellegriniho zvládla situáciu okolo koronavírusu lepšie, ako tá vaša. V čom podľa vás zlyhávate v očiach voličov? Prečo to takto vnímajú?

– Aj preto, že občas sa podaria veci, ktoré nemajú najmenšiu logiku. Napríklad povolíme otvoriť predajne so šatami, ale zakážeme šaty skúšať. Alebo povolíme otvoriť predajne do 300 m², pričom zároveň funguje pravidlo, že na 25 m² má byť jeden zákazník, čo je dokopy 12 zákazníkov v prevádzke. Ale nedovolíme otvoriť predajňu väčšiu ako 300 metrov, kde by nebolo viac ako 12 ľudí a nedovolíme ani vyčleniť 300 m² v nejakej väčšej predajni. No a potom si ľudia tak nejako ťukajú na čelo a môže z toho vnikať aj negatívny dojem. Ale celkovo môžem povedať, že vláda Igora Matoviča sa mimoriadne intenzívne venuje kríze. Ja napríklad tlačím na to, aby sme skôr otvárali obchody. Čiže naozaj sa nedá povedať, že by niekto z vlády alebo premiér chcel podceňovať krízu.

To sa dá chápať tak, ako by niektoré veci – napríklad vami spomínané skúšanie šiat – neboli dotiahnuté. Nie je práve úlohou vlády takéto veci riešiť?

– Vláda to rieši. Je to trochu nejasné s kompetenciami, pretože ako som pochopil zo zákona, tak hlavný hygienik rozhoduje, čo bude a kedy zatvorené, ale robí to len na základe uznesenia krízového štábu. Je to tam trochu zamotané. Ale áno, bolo by dobré niektoré veci najskôr domyslieť. To, že od 9:00 do 11:00 môžu nakupovať iba dôchodcovia predsa nemôže znamenať, že inokedy nesmú.

Prešla by som k vášmu vzťahu s Igorom Matovičom. Na začiatku bolo deklarované, že veci sa nebudú riešiť cez médiá a sociálne siete, ale sa vydiskutujú za zatvorenými dverami.

– Kde to bolo povedané? Lebo takto to povedané nebolo.

Nie priamo takto, ale bola tam deklarovaná snaha riešiť veci medzi štyrmi očami a nie cez sociálne siete, médiá. Napriek tomu sa toho takto riešilo veľa.

– Čo je veľa?

Myslím tie odkazy, v ktorých išlo o blackout, zatvorenie, respektíve otvorenie prevádzok…

– Pokiaľ si spomínam, napísal som jeden status k zápcham cez Veľkú noc, ktoré boli úplne zbytočné. A vtedy som mal snahu to riešiť medzi štyrmi očami. Veď som opakovane volal premiérovi, písal som mu. Ale keď skrátka nebola reakcia, tak som napísal status.

Igor Matovič sa vyjadril, že bližší je mu Boris Kollár ako vy. Vidíte to rovnako?

– To sa musíte pýtať Igora Matoviča ako konkrétne to myslel. Ja mám so všetkými korektné pracovné vzťahy.

Igor Matovič konkrétne povedal, citujem: „Mrzí ma, že Richard Sulík aj SaS sa od nás akýmsi spôsobom vzďaľujú.“

– Igor Matovič nemôže rátať s tým, že automaticky budem súhlasiť s každým jedným nápadom, s ktorým príde. A keď toto je podľa neho vzďaľovanie, tak to vníma veľmi osobne. Ale áno, sú veci s ktorými nesúhlasím. Napríklad s tým, že si likvidujeme nábytkársky priemysel, lebo tieto predajne majú nad 300 metrov, čiže teraz sú pozatvárané a nemôžu mať otvorené, ani keby tam bolo iba 12 ľudí. Viem minimálne o dvoch veľkých firmách, ktoré sú kvôli tomuto v ťažkostiach. A sú v ťažkostiach úplne zbytočne. Tak isto reštaurácie. Nevidím najmenší dôvod na to, aby nemohli mať otvorené terasy. Ale odpoveď premiéra je stoj čo stoj nie. To sú veci, v ktorým máme odlišný názor, ale nevnímal by som to ako vzďaľovanie. Treba si zvyknúť, že nebudú mať všetci rovnaký názor.

Kto z koaličných partnerov je najbližší vám?

– Myslím, že to ukáže čas. Dôležité je, aby sme vedeli fungovať, komunikovali a vedeli si veci vyjasniť. A toto sa deje prinajmenšom na vláde. Tam je debata otvorená.

Zmenila sa situácia strany Za ľudí. Tá išla do povolebných rokovaní na čele s Andrejom Kiskom, ale v krátkom čase túto úlohu prebrala Veronika Remišová. Hovorí sa o tom, že Andrej Kiska sa už možno ani nevráti a stranu prevezme práve Veronika Remišová. Je tá komunikácia so stranou na čele s ňou iná, ako bola s Andrejom Kiskom?

– S Andrejom Kiskom nebola prakticky žiadna. Veď predsedom strany bol iba do volieb a potom prišiel na jedno stretnutie, možno na dve. A to bolo všetko. Čiže odkedy vznikla vláda, alebo od volieb, vnímam iba Veroniku Remišovú ako osobu, ktorá hovorí a koná za stranu Za ľudí. A mne sa s ňou spolupracuje veľmi dobre.

Počítate s tým, že by sa ešte Andrej Kiska vrátil?

– Nie.

Richard Sulík tvrdí, že to, kto s koaličných partnerov je mu najbližší, ukáže až čas. Zdroj: TASR / Pavel Neubauer

Pred pár dňami sme boli svedkami ďalšej veci, ktorá pôsobila zmätočne. Vy ste avizovali vznik krízovej ekonomickej rady. V ten istý deň však minister financií Eduard Heger prišiel s tým, že vznikne krízový ekonomický štáb a vy ste svoju ideu následne nezrealizoval.

– Na vzniku krízovej ekonomickej rady som sa najskôr dohodol s ministrom financií, ktorý s tým súhlasil. O niekoľko dní neskôr mi potvrdil, že aj on sa stane jej členom. O ďalších niekoľko dní mi potvrdil, že sa zúčastní prvého sedenia. A potom hodinu a pol predtým, ako to sedenie malo byť, mi zavolal a oznámil, že premiér bude mať svoju radu a že on na tú našu nepríde. Nepochopil som úplne presne, čo to chcelo byť, ale povedal som si, že sa nebudem zúčastňovať súťaže o to, kto tu bude mať prvý ekonomickú radu a nechal som to tak.

Sám ste teraz povedali, že ste sa nechceli zúčastňovať súťaže. Čiže to podľa vás bola súťaž o to, kto z koho?

– Pripadalo mi veľmi zvláštne, keď niečo najskôr minister financií trikrát potvrdí, a potom hodinu a pol pred konaním rady je všetko inak. Nevedel som si to nijak inak vysvetliť.

Ako funguje samotný ekonomický krízový štáb? Ako často sa stretáva? V akom zložení? S čím prišiel?

– Bol som tam iba raz preto, lebo na druhé stretnutie ma neprizvali a na tretie stretnutie ma prizvali 22 minút pred jeho začiatkom a ja mám tiež nejaký svoj program a nestíham si ho tak rýchlo zmeniť.

Čo sa teda riešilo na tom prvom, na ktorom ste boli?

– Otvorenie predajní, ku ktorému sa prikláňali ekonómovia. Medzitým sa nejaké aj otvorili, ale treba v tom procese pokračovať.

Premiér hovoril o 6. máji ako o dni, kedy by sa mohli otvoriť ďalšie prevádzky. Čo hovoríte na tento dátum?

– Mohlo by to byť kľudne skôr. Čísla nakazených a vyliečených sú dobré. Už niekoľko dní sme mali viac vyliečených ako nakazených, takže nevidím dôvod to naťahovať. Treba si totiž uvedomiť, že každý deň spôsobuje obrovské straty pre tie podniky, ktoré ešte musia byť zatvorené.

Keď hovoríte, že by to mohlo byť skôr ako 6. mája, tak o akom dátume sa bavíme?

– Vedel by som si predstaviť, že by sa už niektoré otvorili aj tento týždeň.

Máte informácie o tom, že by táto vaša predstava mala podporu?

– Dobré veci nepotrebujú podporu. Tie sa presadia samé. Ja to chcem navrhnúť a na krízovom štábe sedí veľa súdnych ľudí. Sú to odborníci, ktorí vidia, koľko máme nakazených, koľko máme vyliečených. Som presvedčený, že bude vládnuť zdravý rozum.

V prípade štvrtej fázy otvárania prevádzok, v ktorej by sme mali v podstate fungovať už v „normálnom režime“, to bolo prezentované tak, že si na ňu ešte počkáme. Viete povedať dokedy?

– Nedá sa to takto naplánovať. Treba sledovať vývoj chorých. Keď ich je menej, môžeme zrýchliť otváranie ekonomiky. Keď ich bude viac, spomalíme. Keď ich bude ešte viac, tak môžeme ísť aj pár krokov späť. Ale ten proces musí byť dynamickejší, ako len raz za dva týždne si „sadnúť“ a povedať, že „budeme sa držať plánu.“

Prešla by som k Programovému vyhláseniu vlády (PVV). Začnem postojom vašej poslankyne Jany Cigánikovej, ktorá zaň hlasovať nebude. Vy ste už uviedli, že to rešpektujete. Viete ešte o niekom z SaS, kto by zamýšľal rovnaký krok?

– Nie.

Tento svoj postoj prezentovala aj vnutrostranícky?

– Áno. Prezentovala ho, zdôvodnila ho a ja nemám to srdce ísť ju nútiť. Mimochodom, je to jej ústavné právo, ktoré sa rozhodla využiť.

Igor Matovič to komentoval slovami, že „vám drží palce, aby ste si stranu aj poslanecký klub skonsolidovali.“ Urobili ste to?

– On skonsolidovaný je. To, že nebudeme všetci hlasovať rovnako v každom jednom prípade tak, ako keď mal Smer 83-členný klub a aj pri zjavných “hovadinách” všetci poslušne stláčali knoflíky tak, ako ukazoval prst pani Laššákovej, neznamená, že by náš klub nebol konsolidovaný. Máme pevný a stabilný klub. A ja ako predseda strany som naň hrdý a som rád, že naši poslanci majú aj vlastnú hlavu a dokážu rozlíšiť, kedy sa podriadiť akejsi straníckej disciplíne, a kedy zaváži nejaký ich zásadný hodnotový postoj.

Kde je tá hranica medzi podriadením sa straníckej disciplíne a vlastným hodnotovým postojom?

– To musí každý posúdiť sám.

Pýtam sa preto, že koalícia má teraz 95 hlasov, z čoho sa dá usudzovať, že štandardné zákony by mali prechádzať aj bez hlasov poslancov SaS. Ale hovorí sa tiež o ústavných zákonoch, na tie už treba väčšinu – 90 hlasov. Budete to pri nich posudzovať inak, ako pri bežných zákonoch?

– Aj to. Ale v takých prípadoch, keď to bude na knap, si, povedzme, aj Janka Cigániková možno viac zváži, aké to bude mať dôsledky. Teraz je pre ňu dôležité vyjadriť zásadný hodnotový postoj. A to aj preto, že jej bolo dvakrát sľúbené, že tá vec, s ktorou má taký veľký problém, sa nebude nachádzať v programovom vyhlásení vlády. Ide o to, že teraz je tam napísané, že vláda zváži, že bude iba jedna zdravotná poisťovňa, čo ja tiež považujem za chybu.

Richard Sulík je na poslanecký klub svojej strany hrdý. Zdroj: Glob.sk / Peter Korček

Prešla by som už k niektorým konkrétnym bodom programového vyhlásenia. Začnem nomináciami do súdnej rady. Podľa PVV zákonodarná a výkonná moc majú nominovať vždy len osoby, ktoré nie sú sudcami. V podstate v čase, keď sa o PVV rokuje v parlamente, toto porušila najskôr Sme rodina, keď navrhla sudkyňu Alenu Svetlovskú, a následne vláda odobrila do súdnej rady sudcu Juraja Klimenta. To je pravý opak toho, čo je na papieri. Je toto v poriadku?

– Svoj postoj sme dali jasne najavo, keď sme za pani sudkyňu Svetlovskú v parlamente nezahlasovali.

A čo sa týka Juraja Klimenta?

– To bolo rokovanie vlády, ktoré bolo v nedeľu a tohto rokovania som sa nezúčastnil.

Aký je ale váš postoj k tomu, že vláda koná proti tomu, čo si sama napísala?

– No, nemalo by sa to vyskytovať. A keď sa to vyskytne, malo by to byť dobre odôvodnené.

Aká by mala byť miera vplyvu ministra vnútra na výber policajného prezidenta? Lebo podľa PVV by sa mohla posilniť ingerencia ministra vnútra.

– Mala by byť 100-percentná. V tomto duchu som sa vyjadroval aj pred voľbami. Keď chceme od ministra vnútra, aby bol plne zodpovedný za chod rezortu, vrátane fungovania policajného zboru, tak musí mať na to priamy dosah. Som za to, aby si minister vnútra sám menoval svojho policajného prezidenta tak, ako si minister dáva návrh napríklad na generálneho tajomníka služobného úradu, ktorého mu potom menuje vláda. Ten istý proces by mohol byť aj pri policajnom prezidentovi. V minulosti som trocha vyostril svoje vyjadrenie, lebo som povedal, že pozícia policajného prezidenta by sa mala spolitizovať. Tým som mal na mysli práve to, aby mal minister plný dosah na to, kto bude policajný prezident.

Mala by byť táto priama nominácia podmienená napríklad vypočutím pred výborom v parlamente?

– Nech sa rozhodne minister. Ale na návrh ministra nech ho menuje vláda. Hotovo.

A čo sa týka voľby generálneho prokurátora, ktorá sa má konať v lete, tak aká je vaša predstava?

– Tá je taká, aby sme sa čím skôr dohodli, lebo času vôbec nie je tak veľa.

Hovorili ste už o tom v rámci koalície?

– Mali sme jedno sedenie. Otvoril som túto tému na koaličnej rade, ale predpokladám, že v nej budeme pokračovať.

Padli aj konkrétne mená?

– Padli. Ale nebolo by korektné voči partnerom hovoriť ich. A tiež nechcem, aby sme uškodili samotným kandidátom.

Čo sa týka ekonomických častí PVV, tak sa v ňom hovorí aj o zásadnom zjednodušení daňového a odvodového systému. Dokonca sa spomína rovná daň. Bude?

– Možno to nebude teraz okamžite, ale budem mať snahu to riešiť a presviedčať koaličných partnerov, že to je dobrá vec.

Vidíte rovnú daň ako jedno z riešení ekonomickej krízy vyvolanej koronavírusom?

– Áno. Určite je to jedna z vecí, ktorá by pomohla.

Podľa Sulíka treba pokračovať v procese otvárania predajní. Zdroj: TASR / Jaroslav Novák

V PVV sa hovorí aj o flexibilnejšom zákonníku práce? V akom zmysle? Majú sa ľudia báť, že prepustiť ich zo zamestnania bude ľahšie?

– Je dávno odskúšané, že čím ľahšie sa vie firma so zamestnancom rozlúčiť, tým ľahšie ho aj zamestná. Keď urobíte to, že zamestnanec prakticky nemôže dostať výpoveď, tak zamestnávatelia majú veľké obavy niekoho nového zamestnať. Čiže je to dvojsečná zbraň. Ja viem, že je veľmi ľúbivé hovoriť, že „milí zamestnanci, ja vás idem chrániť“, ale príliš silná sociálna ochrana cez zákonník práve škodí zamestnancom. To je pravda, ktorú veľa ľudí nerado počuje, ale tak to je. Najlepšou sociálnou ochranou je dostatok pracovných miest. A o to sa musíme snažiť. A dostatok pracovných miest bude len vtedy, keď sa bude firmám dariť. A tým sa bude dariť vtedy, keď budeme mať jednoduchý daňový systém, nízke odvodové zaťaženie, keď zrušíme mnoho regulácií a aj keď sflexibilníme zákonník práce. Toto sú skrátka holé fakty.

Máte už konkrétnu predstavu, ako by to „sflexibilnenie“ malo vyzerať?

– Jasné, že áno, ale budeme to preberať najskôr na koaličnej rade.

Viete povedať v akom horizonte by sa táto otázka mohla riešiť?

– Až tak podstatné to nie je. Venujeme sa prioritne iným veciam. Máme desiatky drobných opatrení, ktoré nespôsobia výpadok v štátnom rozpočte a dajú sa ihneď realizovať.

Hovorili ste o dôležitosti a vytváraní pracovných miest. V PVV sa hovorío  zvýšení atraktívnosti Slovenska ako investičnej destinácie. Doslova sa tam píše, že vláda bude „podporovať investície s vyššou pridanou hodnotou.“ Aký typ investorov máme pod tým rozumieť?

– Veda a výskum. Našiel som tu jeden rozrobený projekt, ktorý robí renomovaná nemecká firma MAHLE. Vyrábajú piesty do spaľovacích motorov a u nás budú mať výskumné centrum s 80 zamestnancami, ktorí tvoria v priemysle najvyššiu pridanú hodnotu, lebo sa budú venovať výskumu.

To budú zamestnanci, ktorých si sem privedie už samotná firma, alebo to budú ľudia, ktorých tu zamestnajú?

– Tí, ktorých tu oni zamestnajú v rámci voľného pohybu pracovných síl, a ktorých si tu budú hľadať. Tých ľudí zasa nie je ako maku, ale ako šafránu. Snáď ich nájdu. A tento projekt aj ministerstvo hospodárstva navrhne podporiť konkrétnym investičným stimulom preto, že to sú naozaj tie najcennejšie investičné miesta.

Aktuálne tu máme štyri veľké automobilky. Môžeme očakávať, že príde aj piata?

– Momentálne nie je nič také na obzore. A treba tiež zvažovať, že keď sme príliš závislí na automobilovom priemysle a príde kríza, tak nás to veľmi ťahá dole. Ale ak by sem teraz chcel prísť nejaký mega zamestnávateľ z automobilového priemyslu a bol by ochotný ísť na východ, tak máme jeden veľký priemyselný park v podstate pripravený na využitie. A ak by tam išiel, tak som, samozrejme, všetkými desiatimi za.

Máme tu štyri veľké automobilky, ale aj radu menších firiem, ktoré dodávajú pre tieto automobilky komponenty a sú na nich závislé. Keď kvôli koronakríze pozastavili výrobu tieto veľké automobilky, museli tak urobiť aj tie menšie, lebo nemali komu dodávať. Slovensko bolo dlho považované za tzv. montážnu dielňu. Neukazuje sa to v tomto prípade ako negatívum?

– Zrovna v tých automobilkách síce montáž je, ale tá je veľmi sofistikovaná a z tohto robiť montážnu dielňu je podceňujúce. To, čo naozaj je montážna dielňa, je to, keď sa niekde na východe montujú nejaké káblové zväzky, lebo to je veľmi jalová, jednoduchá robota, ale sú aj také.

Ale tie zväzky sa montujú práve preto, aby sa poslali napríklad niekde do Volkswagenu do Bratislavy.

– To áno, ale samotný Volkswagen už za montážnu dielňu nepovažujem. Ale áno, máme veľa takých firiem, kde je iba jednoduchá montáž. No nemá zmysel tieto firmy rušiť alebo zakazovať. Zmysel má podporovať tie sofistikovanejšie a to treba robiť. Viem napríklad, že Porsche má pri Považskej Bystrici vývoj a veľmi sofistikovanú výrobu. To sú veľmi kvalitné džoby a týmto smerom sa treba uberať.

Máme na to dostatok kvalifikovanej pracovnej sily?

– Máme. Je to tak, že človek vie nadobudnúť pomerne skoro takú kvalifikáciu, aby vedel aj v sofistikovanej, náročnej firme začať robiť a počas rokov sa vypracovať.

Aký bude osud 13. dôchodku?

– Počkajme na rozhodnutie Ústavného súdu a potom sa musíme pozrieť, koľko bude v štátnej pokladni peňazí.

Podľa vás by mal byť vyplácaný?

– Myslím, že by nemal byť vyplácaný plošne, ale že tie peniaze by mali slúžiť na odškodnenie poškodených skupín dôchodcov, čo sú relatívne malé skupiny. Napríklad ženy ročníkov ´57 až ´60, ktoré majú deti a na ktoré sa pri všetkých tých reformách zabudlo. Čiže doladiť ten systém tak, aby nemali neférovo nízke dôchodky. A aj to bude stáť peniaze. Ja by som išiel radšej týmto smerom.

Mohlo by vás zaujímať: