BRATISLAVA – Koronakríza vo veľkom ovplyvnila život na Slovensku, ale aj vo svete. Zavreli sa hranice, repatrianti putujú do povinnej štátnej karantény, množstvo obchodov bolo donedávna zatvorených. Vďaka našej disciplinovanosti sme ale nákazu začali dostávať pod kontrolu a čísla sa začali znižovať. To má za následok postupné uvoľňovanie ekonomiky. Čo nás ale čaká ďalej? Máme už najhoršie za sebou? Ako sa tvoria scenáre vývoja koronavírusu na Slovensku? Hrozí nám druhá vlna? Aj o tom sa Glob.sk rozprával s generálnym riaditeľom Inštitútu zdravotnej politiky (IZP) MARTINOM SMATANOM.
V súčasnosti máme najnižšie čísla za posledné týždne. Môžeme tak hovoriť už o útlme ochorenia?
– Ak ste mali možnosť pozrieť si náš posledný model vývoju nákazy, teda ten tretí, tak ste mali možnosť vidieť tri možné scenáre. My robíme scenáre, ale nie predikcie, to znamená, že sa nesnažíme tipnúť si, ako to bude vyzerať, ale máme nejaké statické predpoklady, ktoré sa overujú a následne sa na základe toho neskôr model upravuje. To vlastne spôsobilo to, prečo sme mali v priebehu týždňov poklesy v scenároch a modeloch. Keď sa na tento graf pozrieme, tak vidíme dve kľúčové krivky – jeden voláme základný scenár, kde predpokladáme, že aj keď pre majoritu populácie je reprodukčná sila vírusu potlačená, máme stále nejaké regionálne rozdiely a nástrahy, ktoré môžu byť spôsobené marginalizovanými skupinami či domovmi sociálnych služieb. Práve v týchto dvoch skupinách sme mohli vidieť v posledných týždňoch, ako rýchlo sa dokáže vírus šíriť. Mali sme situáciu v Žehre alebo Bystranoch, kde bola nariadená aj karanténa a vírus sa tu šíril rýchlo. Nemali sme však všetkých obyvateľov týchto osád otestovaných, takže základná krivka predpokladala aj s vývojom, že tie čísla budú rapídne rásť po ich otestovaní.
Koncom minulého týždňa, keď sme robili rozhovor, sme nevedeli, kde presne medzi týmito dvomi krivkami sme, avšak tým, že sme každý deň testovali, a testujeme čoraz viac a viac, tak vieme, že DSS a marginalizované skupiny boli zatiaľ v poriadku, nešíril sa tam zatiaľ vírus, a preto ako všetci vidíme na počtoch infikovaných – kopírujume práve túto spodnú krivku. Tá pojednáva o tom, že vrchol nákazy tu už bol, konkrétne sa tak malo stať pred dvomi týždňami v utorok alebo stredu, čo by aj podľa vývoja čísel sedelo.
Je tam však jedno veľké ale – aj my sme na Slovensku začali jedným pacientom, ako každá iná krajina. A to, že sa nám teraz darí, neznamená, že tak tomu môže byť o týždeň alebo o dva. Jeden “superšíriteľ” vie spôsobiť veľmi veľa nákaz a následne aj druhú či tretiu vlnu. Preto je nevyhnuté naďalej dodržiavať opatrenia – nosiť rúška. Za nás, ako to ja osobne vidím, tak si myslíme, že sme za najhorším. Som rád, že sa testovali ohrozené skupiny ľudí, aby sme mali presný obraz, kde sa medzi tými dvomi krivkami nachádzame. Verím, že atakujeme spodnú krivku a o chvíľu prvú vlnu prekonáme.
Hovorili ste o testovaní v domovoch sociálnych služieb (DSS). Tam sa testuje rýchlotestami a nie PCR testami, ktoré sú najpresnejšie. Sú tieto testy spoľahlivé, môžeme im veriť? Predsa len, premiér Igor Matovič ich chcel po nástupe do funkcie hodiť do Dunaja…
– Celá koncepcia testovania ide mimo nás. Inštitút zdravotnej politiky vypracováva analytické podklady pre epidemiologickú skupinu, ktorá následne tie čísla číta a vyhodnocuje ďalej.
Avšak pri spomínaných rýchlotestoch je pravda, že oni majú podľa typu presnosť len okolo 50 percent. Ak sa ale aplikujú v takýchto množstvách, tak nám umožnia spraviť si obraz o tom, aká je situácia v tej-ktorej DSS, aby sme zistili, či tam nie je ohnisko, ktoré sme doteraz nezachytili. Čiže na splnenie účelu, teda rýchleho pretestovania, sú ideálne a tento účel splnia.
Spomínali ste aj hrozbu druhej či tretej vlny nákazy. Je toto riziko reálne?
– Určite áno. Ak sa pozrieme na krajinu, ktorú často používam ako príklad – Singapur – tak v súčasnosti zažíva pomerne veľkú druhú vlnu. Ak v súčasnosti to vyzerá tak, že to najhoršie máme za sebou, stačí podcenenie situácie, k tomu jeden “superšíriteľ” a druhá vlna je na svete. V prípade Singapuru sa druhá vlna šírila prostredníctvom zahraničných pracovníkov, ktorí chodili na “týždňovky” do iných krajín. Bývali na ubytovniach, boli pohromade a ten vírus sa tam veľmi rýchlo šíril. To riziko druhej či tretej vlny tu určite je, kým nebude vakcína alebo efektívna liečba voči COVID-19. Na Slovensku potláčame nákazu veľmi dobre – sme jednou z najlepších krajín v Európe, ba dokonca aj na svete v boji s koronavírusom. Sme ale ovplyvnení tým, aká je epidemiologická situácia v okolitých krajinách. Ak by sa v Maďarsku nepodarilo účinne bojovať s nákazou a mali by sme s nimi naďalej intenzívny cezhraničný kontakt, tak riziko, že sa nákaza vráti, a omnoho silnejšia, tu naďalej je. A preto je nevyhnutné pokračovať v tých krokoch, ktoré sa robia na úrovni procesov – digitalizuje sa komunikácia, budujú sa rezervné kapacity, začína sa vo veľkom testovať, a podobne. Presne takéto kroky sú nevyhnutné k tomu, aby sme mali flexibilný systém a v prípade druhej či tretej vlny by sme vedeli reagovať z hodiny na hodinu a nie v priebehu niekoľkých dní.
Teda kroky, ktoré urobila vláda, ako je napríklad povinná štátna karanténa pre repatriantov či zvoľnenie podmienok pre pendlerov, sú podľa vás dobré?
– Určite áno. Samotné znenie podmienok pre pendlerov vychádzalo z toho, že epidemiologická situácia v okolitých krajináých bola priaznivá. Ako sa nám podarilo potlačiť reprodukčnú silu vírusu pod nejakú hodnotu, rovnako sa to podarilo aj v Rakúsku či v Česku. Riziko by pri nich mali byť minimálne a vzájomné. Viete, lebo aj pre okolité krajiny je rizikom to, že sa pendleri vracajú do krajiny, kde bývajú, práve zo Slovenska.
Povinná štátna karanténa je ako opatrenie veľmi veľmi dôležité. Veľká Británia to napríklad zaviedla až koncom apríla. Stále je však priestor, kam sa posunúť. Robí sa napríklad smart digitálna karanténa, kde by sa komunikovalo cez aplikáciu a ľudia by sa tak mohli presunúť domov, kde prečkajú to potrebné obdobie, samozrejme za prísne stanovených podmienok. Dá sa zariadiť, aby ten systém bol flexibilnejší a rýchlejší. Kórea a Tajwan to už majú zavedené a umožňuje im to všetky nepríjemnosti, ktoré nám znepríjemňujú život, minimalizovať tak, ako sa len dá, ale na druhej strane vedia stále zabezpečiť, aby to bolo bezpečné.
Čo tomu pomohlo? Môže za to aj tzv. zákaz vychádzania, ktorý nariadil premiér Igor Matovič cez Veľkú noc? Čo by sme mohli očakávať, ak by tak nespravil?
– Treba si uvedomiť to, že veľa okolitých krajín malo dlhodobé zákazy vychádzania. My sme jedna z mála krajín, ktorá to tak nemala, zaviedli sme to iba počas sviatkov na pár dní. Riziko Veľkej noci bolo v tom, že sme kresťanská krajina a väčšina z nás je už navyknutá, že počas veľkonočných sviatkov treba ísť za rodinami a navštíviť našich príbuzných, treba sa s nimi stretnúť a porozprávať. Problém nie je ani tak mobilita, ako spomínaný sociálny kontakt, ktorý by pri návštevách nastal. Pred tým, ako sa ohlásilo toto opatrenie, sme sedeli s premiérom a jeho tímom a prezentovali mu, že už vtedy bola reprodukčná sila vírusu okolo 1. Už sme takmer boli na prahu toho, že to začalo klesať. Vtedy sa ale rozhodlo, že radšej tie tri až štyri dni chceme udržať a nariadiť zákaz vychádzania, ako riskovať minivlnu. Uvediem príklad. V Čechách majú štátneho tajomníka pána Romana Prymulu, ktorý má na starosti všetko ohľadne koronavírusu. A vyhlásil, že práve tým, že povolili opatrenia pred Veľkou nocou, zažili minivlnu. Presne iba kvôli tomu, že sa nákaza zbytočne rozšírila.
Nevieme, čo by sa stalo, ak by sme toto opatrenie neschválili, ale určite nestálo riziko za to, aby sme počas tých troch dní nič nespravili. Aj pre to máme teraz tak dobré čísla, ako máme.
Ako hodnotíte komunikáciu s vládou? Je lepšia ako s tou predchádzajúcou?
– My sme nemali veľa času, ani priestoru, aby sme komunikovali s predchádzajúcou vládou. Vláda Petra Pellegriniho skončila pár dní po ohlásení prvého pacienta na Slovensku. Avšak, napriek tomu spravili veľmi dobré rozhodnutie – zaviedli viaceré opatrenia rýchlo. Začalo to bratislavským županom Jurajom Drobom, následne sa pridali aj ďalšie mestá a napokon aj vláda. V prípade, ak hrozí, že sa vírus môže komunitne šíriť, tak obmedzenie pohybu je najlepším riešením, ako tomu predchádzať. V súčasnosti my, ako IZP komunikujeme s epidemiologickým tímom, stretnutí sa pravidelne zúčastňuje aj pán premiér, počúva čísla, rozumie im, vie ich čítať. Čiže naša spolupráca je veľmi veľmi dobrá. Má na pleciach veľmi ťažkú situáciu – musí zistiť, ako nájsť balans medzi epidemiologickými, ekonomickými a inými faktormi. Spolupráca s ním je z našej strany naozaj dobrá a veríme, že sme na konci pomyselného maratónu a cieľovú rovinu čoskoro prekonáme. Ak sa nám procesné veci podarí nastaviť správne, tak v prípade, ak príde druhá vlna, vieme ju zvládnuť oveľa lepšie, ako prvú. Možno by sa ju dalo prekonať bez celoplošných opatrení, ale iba na úrovni okresov či regiónov. Tak to má teraz zavedené napríklad Maďarsko – uvoľňujú opatrenia všade, okrem Budapešti.
Poďme na inú tému. Vy v IZP vypracovávate modely šírenia koronavírusu, v súčasnosti sú zverejnené tri. Sú čísla každou prognózou lepšie? Čím to je?
– My sme síce vypublikovali už tretiu analýzu, reálne však ide o siedmu analýzu. Naše scenáre, keď ich vypracujeme, sú fixné – povieme si, ako sa nákaza vyvíjala k nejakému dátumu a porovnaním viacerých premenných zistíme, či sa bude nákaza vyvíjať rovnako, alebo pomalšie či rýchlejšie. Môžeme do toho zakomponovať aj zmenu nejakého opatrenia, trebárs uvoľňovanie ekonomiky. Prípadne sa niektoré opatrenie sprísni a na základe toho vieme povedať rozdiely daných politík. Epidemiológovia následne vedia tieto čísla vyhodnotiť a posunúť ich ďalej do krízového štábu. Hlavná premenná, ktorá sa časom nemenila a bola vo vzorcoch, je reprodukčná sila vírusu, ktorá sa mení na dennej báze. Zvyčajne klesá, ale boli prípady, kedy stúpala. Táto reprodukčná sila sa počíta matematicky – to znamená, že sa to vypočítava podľa počtu testov, počtu hospitalizovaných a iných premenných, ktoré ešte nie sú stabilné, čo znamená, že to číslo môže stále klesať. Ako sme to stále aktualizovali, tak reprodukčná sila vírusu klesala každý deň po dobu zhruba polovicu týždňa, a tak sa aj tie čísla menili. Ide o scenáre, čiže my sme sa nesnažili povedať, ako to bude vyzerať o týždeň, alebo o dva. My sme vraveli, že ak to bude pokračovať stále rovnako, tak budú také a také výsledky. Ak by ste videli všetkých sedem analýz, tak tie krivky postupne klesali a splošťovali sa až na tie krivky, ktoré sme mali vidieť pri poslednom scenári, kde sa nachádza aj jedna, ktorá hovorí o tom že vrchol epidémie už máme za sebou. Ako som spomínal, túto krivku v súčasnosti kopírujeme, možno ešte aj rýchlejším tempom.
Takéto analýzy nerobíme len my, ale zverejňuje ich každá krajina a pravidelne ich aktualizuje. Keď sa pozriete, ako to vyzeralo v Rakúsku či Nemecku, pričom pôvodne rátali s omnoho vyššími číslami rovnako, ako my. Angela Merkelová začiatkom marca tvrdia, že 70 percent Nemcov bude nakazených, profesor Neil Ferguson tvrdil, že 90 percent populácie sa nakazí. Dokonca aj Harvardská univerzita tvrdila, že tri miliardy ľudí bude infikovaných. Na začiatku, keď ešte neboli známe presné štatistiky, tie čísla vyzerali naozaj katastrofálne. Postupne, ako sa ukázala efektivita niektorých opatrení, keď sa vírus správal inak, ako sa predpokladalo, tak čísla klesali. A tým, že sme na Slovensku nosili rúška a dodržiavali opatrenia, sa nám podaril potlačiť hodnotu reprodukčnej sily vírusu na hodnotu 1,0. A práve pre to je možné badať tak výrazné poklesy v číslach.
Ako sa takéto analýzy tvoria? Koľko takýto proces trvá a čo všetko je k tomu potrebné?
– Ak si dnes pozriete ľudí v tíme, tak sme veľmi vďační, že nám pomáhajú kolegovia zo Slovenskej akadémie vied, Univerzity Komenského, Slovenskej technickej univerzity a podobne. Analýzy tvorí asi 40 ľudí, z ktorých každý prispel svojou časťou do vzorcov. Dnes už tvorba analýzy netrvá tak dlho, ako na začiatku, pretože vzorce sú už doladené a akualizujeme iba krivky a hodnoty. Trvalo ale zhruba asi dva mesiace, kým sme sa dopracovali k takémuto modelu – vtedy sme zatvorili školy, vyčlenili nákupné hodiny pre seniorov a podobne. Ďalší mesiac sa dokáže tento model zdokonaľovať, avšak už dnes slúži na takéto odhady pomerne efektívne. Viem, že SAV pripravuje extrémne detailný model, ktorý nám umožní v prípade druhej alebo tretej vlny povedať, aké opatrenia by boli najvýhodnejšie a najpotrebnejšie. Doteraz pomáhali oni nám, následne budeme pomáhať my im. Model, ktorý pripravujú, nám bude simulovať každú našu aktivitu tak, ako ju poznáme.
Čiže, pri modeloch všetko závisí od toho, čo všetko si od neho sľubujeme a ako detialne je spracovaný. Ten, čo je zverejnený v súčasnosti, plne na to postačuje, naďalej sa robia jeho zlepšenia.
Čo je v rámci modelov/analýz dôležité? Na čo sa majú ľudia zamerať, aby ich pochopili?
– My sme na začiatku veľmi podcenili komunikáciu modelov, pretože sme jasne nezvýraznili, aký je rozdiel medzi scenárom a predikciou. A teda, že my nerobíme predikcie, ale scenáre. Preto si veľa ľudí myslelo, že predikcie robíme. Našim prvotným cieľom bolo povedať, že ak by sa situácia vyvíjal tak či onak, tak budeme potrebovať takýto počet pľúcnych ventilátorov o niekoľko mesiacov a podobne. A to je kľúčové, aby sme spravili stresstest. Avšak, posledný model už pracuje aj s experimentálnou predikciou, pripravil nám to pán docent Richard Kollár a Katarína Boďová z Matfyzu. Tak tam si vedia ľudia pozrieť, ako by teoreticky predikcia vyzerala. Stačí si však iba pozrieť a prečítať štúdiu – viem, že je veľká, ale je tam všetko vysvetlené. Opakovane tam prízvukujeme, ako treba čísla čítať. Aj tie dva scenáre, ktoré som spomínal, treba čítať tak, že nevieme, kde medzi nimi sme, ale ak sa bude testovať, tak každým dňom vieme krížikovať tie osady a DSS, ktoré sú v poriadku, a priblížime sa ešte viac k spodnej krivke. Už sú tri týždne od aktualizácie modelu a vieme, čo všetko sa medzi tým otestovalo, tak som osobného názoru, že sme veľmi blízko spodnej (zelenej) krivke, čo vlastne vysvetľuje, prečo čísla tak klesajú.
Robíte v súčasnosti nový model, kde by boli aj súčasné opatrenia a otváranie ekonomiky?
– Áno, ako som spomínal, model pravidelne aktualizujeme. V súčasnosti máme pripravenú ďalšiu verziu, kde sme zdokonalili viaceré veci, ale pri súčasných číslach sme sa prioritne sústredili na mobilitu ľudí. Čiže, otvorili sa obchody, zvýšila sa mobilita a tieto skutočnosti chceme aj prezentovať. Avšak, v súčasnosti sme nezachytili nejakú odchýlku od pôvodných scenárov, práve naopak, tým, že sme otestovali veľkú časť rizikových oblastí, sa oveľa rýchlejšie približujeme k dobrej, zelenej krivke.
Našim cieľom nebolo, aby sa scenár stal predikciou. To by sme ho museli aktualizovať každý deň. Našim cieľom bolo iba to, aby politické vedenie malo prehľad o tom, ako môžu ovplyvniť opatrenia šírenie nákazy. Tým, že vírus má posunutú inkubačnú dobu a býva asymptomatický, sa musí čakať aspoň dva týždne, aby sme mohli aktualizovať scenáre. Aby sme si boli istý, že nedošlo k rozšíreniu nákazy. A jeden superšíriteľ vie urobiť ohnisko so 100, 200 či 300 ľuďmi. Takýto superšíritelia boli v Ázii, kde nakazili cez tisíc ľudí. A tu je vidieť, ako jedna osoba dokáže spôsobiť malú vlnu. Preto treba pri uvoľňovaní opatrení postupovať opatrne.
Ako podľa vás bude vyzerať Slovensko, ale aj svet po korone? Zmení sa naše správanie?
– Všetko závisí od toho, kedy príde vakcína, alebo nejaká efektívna liečba. Tak či onak verím, že sa celý svet poučil, že sme obrovská globalizovaná ekonomika a ako málo stačí k tomu, aby prišla pohroma. Verím, že verejné zdravie a zdravotníctvo bude hrať oveľa dôležitejšiu úlohu, pretože sa najmä vo viacerých krajinách Európy podceňovalo a do popredia sa stavali úplné iné priority. Čiže, verím že príde veľká zmena a že zdravie populácie bude oveľa dôležitejšie, ako niektoré iné veci doteraz.
Čo by ste na záver odporučili ľuďom? Treba naozaj zachovať disciplínu tak, ako to hovorí vláda a Ústredný krízový štáb?
– Hlavný dôvod, prečo to tak dobre zvládame je to, že sme dodržiavali opatrenia, nosili rúška, boli disciplinovaní. Zdravotné sestry, lekári, policajti, vojaci svoju prácu vykonávajú excelentne. A toto je to, čo nás doviedlo až do tých dobrých výsledkov. Ja by som ľudí iba vyzval k tomu, aby napriek pozitívnym číslam nepoľavili, pretože v medicíne o štandardný jav. Ak pacient je na liekoch a začína sa mu zlepšovať stav, tak vysadí lieky a stav sa mu ešte zhorší. Teraz sme pred cieľom obrovského maratónu, nesmieme poľaviť, jeden superšíriteľ, a sme tri týždne spä. A bola by obrovská škoda zahodiť to, čo sme dosiahli. Vydržte ešte pár týždňov, noste rúška, rešpektujte opatrenia, lebo len disciplínou sa opatrenia uvoľňujú v náš prospech.