BRATISLAVA – Situácia s koronavírusom na Slovensku naďalej nie je ustálená. Obyvateľov čaká ďalšie plošné testovanie. Denne však zomierajú desiatky ľudí a testy odhalia tisícky nakazených. Zdravotníci robia maximum pre to, aby zachránili čo najviac životov, často s vypätím posledných síl. Výnimkou nie je zdravotnícky personál v bratislavskom Národnom ústave srdcových a cievnych chorôb (NÚSCH), kde bolo zriadené COVID oddelenie pre pozitívnych pacientov. Aká je súčasná situácia v nemocnici? Sú medzi nakazenými s ťažkým priebehom aj mladí ľudia? A kedy sa dá predpokladať návrat k bežnému životu? O tom sa Glob.sk rozprával s arytmológom a šéfom COVID oddelenia NÚSCH-u ĽUBOŠOM URBANOM.
Vy ste arytmológ v bratislavskom Národnom ústave srdcových a cievnych chorôb a rovnako v súčasnosti aj vedúci COVID oddelenia. Prečo ste sa na túto pozíciu dostali práve vy?
– V prvom rade je potrebné túto otázku smerovať na vedenie nemocnice, pretože nie som správny adresát. Avšak, z môjho pohľadu za to môžu dve skutočnosti – totižto, mám rád nové výzvy, ktoré život prináša a pandémia koronavírusu je jednoznačne jednou z nich. Myslím si, že ľudia, ktorí sú orientovaní v medicíne by sa mali púšťať do takýchto kritických projektov. Rovnako by sa mali snažiť najprv vymyslieť pravidlá a logistiku v prevádzkovaní takejto krízovej situácie a následne sa sústrediť na zdravotnú starostlivosť, ktorá je diametrálne rozdielna, ako tá, na ktorú sme boli zvyknutí počas našej každodennej práce.
Aká je aktuálna situácia v nemocnici, čo sa týka koronavírusu – z hľadiska pacientov, aj personálu?
– Pokiaľ ide o personál, tak našťastie sa nám pozitívne testovaní kolegovia rozmiestnili v čase, čiže boli v karanténe postupne a nie všetci naraz, ale počas celej pandémie. Aj v súčasnosti nám pribúdajú kolegovia, ktorí boli pozitívne testovaní, alebo sa stretli s pozitívne testovanou osobou, momentálne ich evidujeme 15. Maximálny počet neprítomných pracovníkov v jednom okamihu bol zhruba 50. Celkovo nákazu koronavírusu prekonalo asi 20 percent zamestnancov nášho ústavu.
Vďaka starostlivým protiepidemickým pravidlám u nás nikdy nešlo o extrémne dramatickú situáciu, ústav sa snaží fungovať v najnormálnejšom možnom režime, aby sme vedeli poskytnúť adekvátnu zdravotnú starostlivosť kardiovaskulárnym pacientom. Každý jeden zdravotník je z toho pohľadu jedinečný a jeho vypadnutie zo systému z akéhokoľvek dôvodu je pre nás problém pre zabezpečenie prevádzky.
Z hľadiska pacientov máme pre covid-pozitívnych vo vážnom stave zriadené intermediálne oddelenie, ktoré je akýmsi prienikom medzi jednotkou intenzívnej starostlivosti a interným oddelením s prívodom na kyslík. Aktuálne máme hospitalizovaných 14 pacientov. Okrem toho spolupracujeme s oddelením akútnej a intermediálnej medicíny, kde sú hospitalizovaní ventilovaní pacienti. Tých je v súčasnosti osem.
Čiže pacienti s koronavírusom sú hopsitalizovaní na dvoch oddeleniach. Nedochádza k premiešavaniu “covidových” pacientov s tými, ktorí boli operovaní, alebo sú hospitalizovaní pre zhoršení zdravotný stav, ale nemajú COVID-19?
– Tento problém je minimalizovaný z viacerých dôvodov. Všetci pacienti, ktorí prichádzajú do nemocnice za účelom hospitalizácie, či už v elektívnom, teda plánovanom, alebo urgentnom režime, sú dopredu testovaní antigénovými testami. Pacienti, ktorí idú na kardiochirurgické operácie dokonca idú aj na PCR test. Čiže pravdepodobnosť dovlečenia infekcie pacientmi z vonku sa snažíme čo najviac minimalizovať. Avšak, väčším zdrojom infekcie je zdravotnícky personál, ktorí sa pohybuje v bežnom prostredí, zamestnanci sa stretávajú s inými osobami v rámci prostredia, kde žijú, väčšina cestuje prímestskou i hromadnou dopravou a podobne. Tam sa to eliminovať nedá, ale všetci zamestnanci sú každý týždeň pretestovaní antigénovými testami. Opatrenia sú nastavené tak, aby riziko zavlečenia nákazy do nemocnice – či už prostredníctvom personálu, alebo pacientov – bolo čo najnižšie.
V prípade, ak aj napriek našim krokom prepukne nákaza u pacienta počas hospitalizácie, tak je ihneď prekladaný na nami vyčlenené COVID oddelenie a všetci spolupacienti sú pretestovaní tak, aby pravdepodobnosť premiešavania pacientov bola čo najmenšia.
Už ste spomínali, že pacienti, ktorí prichádzajú do nemocnice, musia mať so sebou negatívny výsledok testu. Aký starý výsledok musia mať a čo potrebujú ešte okrem toho, aby ich vôbec pustili cez vrátnicu?
– PCR test je vyžadovaný iba u pacientov, u ktorých je plánovaná operácia s tzv. mimotelovým obehom. Ide o najkritickejších pacientov, u ktorých je samotný mimotelový obeh obrovskou záťažou na organizmus. Okrem toho bývajú dlhšie hospitalizovaní na OAIM oddelení a pre nich akákoľvek infekcia, aj v skorom štádiu, môže mať fatálne následky. Čiže, takýchto pacientov dôrazne žiadame, aby so sebou doniesli aj negatívny výsledok PCR testu nie starší ako 72 hodín. Od ostatných nevyžadujeme takmer nič, až na istú mieru zodpovednosti, aby do ústavu nechodili chorí, s príznakmi respiračnej infekcie, alebo po bezprostrednom kontakte s pozitívne testovanou osobou. Ide o všeobecne známe pravidlá. Čo sa týka odberov vzoriek na vylúčenie či potvrdenie nákazy, tak antigénové testy realizujeme my priamo pri príjme pacienta do nášho ústavu.
Akú vekovú štruktúru majú pacienti, ktorí u vás ležia s koronavírusom? Nájdu sa medzi nimi aj relatívne mladí ľudia?
– Áno, bohužiaľ, stretávame aj s mladými ľuďmi, ktorí majú ťažký priebeh koronavírusu. Máme či mali sme tu aj tridsiatnikov či štyridsiatnikov bez akýchkoľvek ďalších ochorení, ktorí prichádzajú neskoro, v dezolátnom stave. Často máme pocit, že im odbíjajú nie posledné hodiny, ale minúty. Aj toto môže byť istým mementom pre ľudí, ktorí sú zdraví a myslia si, že ich sa táto nákaza netýka, pretože koronavírus sa môže týkať naozaj každého jedného z nás. Možno, ak by bežná populácia videla aj mladých, zdravých ľudí, ktorí bojujú s nákazou naozaj na život a na smrť, tak by sa zrejme stavali k celej problematike úplne inak.
Zaznamenali ste v nemocnici aj úmrtia pacientov na koronavírus, prípadne tú lepšiu správu – že sa pacientom v kritickom stave podarilo vyliečiť?
– Áno, v priebehu tých pár mesiacov, čo sa s koronavírusom stýkame, sa dá povedať, že sme zažili všetky situácie. Od ľudí, ktorí ani netušili, že infekciu majú a nemali žiadne symptómy, až po úmrtia, ktoré sú vždy smutným koncom našej snahy. Vždy sme radi, ak naša snaha má šťastný koniec a môžeme pacienta prepustil do domácej liečby v stabilizovanom stave. Bohužiaľ, pacienti napriek všetkým moderných technológiám a snahe lekárov a zdravotníckeho personálu, či liekov, ktoré máme k dispozícii, na následky tejto nákazy aj umierajú. Všetky zo spomenutých priebehov sme zažili a predpokladám, že ich aj v najbližšom období budeme vídavať.
Z hľadiska personálu – aký počet zdravotníkov v súčasnosti robí na COVID oddelení? Zvládajú túto vypätú situáciu?
– Treba si uvedomiť, že v zdravotníctve existujú isté personálne normatívy, ktoré jasne definujú presný počet zamestnancov, ktorí majú byť na tom-ktorom oddelení. Bohužiaľ, tieto normatívy sa vzhľadom na chorobnosť a skutočnosť, že aj iné oddelenia musia fungovať relatívne normálne, nedarí splniť. Personál pracuje v extrémne napätom režime dňa a celého týždňa. Aby ste si uvedomili, ako veľmi je tá situácia napätá, tak bežný pracovný čas má 168 až 176 hodín mesačne, no my odpracujeme mesačne vyše 300 hodín a to v ochranných oblekoch. Je to skoro dvojnásobok bežného pracovného času, takže si z toho viete vykalkulovať, aké náročné je povolanie zdravotníka na COVID oddelení.
Vzhľadom na čísla denných prírastkov pozitívne testovaných pacientov je situácia naozaj taká kritická, ako sa hovorí?
– Situácia je kritická a jediný parameter, ktorý to stopercentne potvrdzuje, je počet hospitalizovaných pacientov a úmrtia. Počty testovaných nie úplne jasne odzrkadľujú túto skutočnosť, pretože antigénové testy, ktoré sa v súčasnosti používajú na testovanie majú svoju senzitivitu a aj tí, čo môžu byť zdanlivo negatívni, sú v skutočnosti vo veľa prípadoch naopak, pozitívni. Z toho dôvodu počty pozitívne testovaných, ktorí sú v obehu, sú skreslené. Zrkadlom skutočnej situácie je narastajúca tendencia k hospitalizáciám, stále viac pacientov vyžaduje umelú pľúcnu ventiláciu a narastajú aj úmrtia. Všetky spomenuté parametre stúpajú a to je obraz toho, že situácia na Slovensku absolútne nie je pod kontrolou. A predpokladám, že v najbližších dňoch a týždňoch sa bude ešte zhoršovať.
Neobávate sa toho, čo bude po korone? Keďže v súčasnosti pre núdzový stav nemôžu zdravotníci dávať výpovede, ani štrajkovať?
– Práca zdravotníka je nesmierne stresujúca. Dokazuje to aj fakt, že toto povolanie je vždy vedené na prvých priečkach v rebríčkoch výskytu tzv. syndrómu vyhorenia. Je typický pre profesie trpiteľov – ide o ľudí a zamestnania, ktorí zdieľajú osudy svojich klientov. Pre nás sú pacienti naši klienti a zdieľame ich príbehy – či už pozitívne, alebo negatívne.
Z toho dôvodu je veľmi pravdepodobné, že práve tak stresujúca situácia, ako je pandémia koronavírusu, bude viesť k masívnemu zhoršeniu tejto situácie, čo sa týka zdravotníckeho povolania. Môže sa stať, že niektorí prejdú zo stresujúcejších nemocničných oddelení do ambulancií a ambulantného sektoru, ktorý je mierne pokojnejší. Iní zrejme opustia medicínu a budú si hľadať prácu v úplne inej sfére. Avšak, myslím si, že väčšina zdravotníkov má svoje povolanie rado, robia ho s láskou, pričom nejde len o povolanie, ale aj poslanie.
Bolo potrebné, aby sa vo vašej nemocnici zriadilo COVID oddelenie? Nejde tento krok na úkor pacientov, ktorí čakajú na operáciu?
– Je nevyhnutné, aby si každá nemocnica zriadila takéto COVID oddelenie, pretože nikto z nás nevie, kedy do danej nemocnice príde prvý nakazený pacient. Z tohto hľadiska išlo o potrebný krok. Na druhej strane, my sa na našom COVID oddelení staráme aj o pacientov, ktorí majú kardiovaskulárne ochorenia, ale súčasne aj COVID-19. Poviem príklad – ak pacient dostane infarkt myokardu a v sanitke ho pozitívne otestujú na koronavírus, tak si treba určiť priority. Na koronavírus možno nezomrie, ale na infarkt áno. Z toho pohľadu musíme vedieť ošetrovať aj pacientov, ktorí majú nielen koronavírus, ale aj kardiovaskulárne ochorenia. Miera vyčlenenia lôžkového fondu a personálu, ktorí sa starajú o pozitívne testovaných pacientov je adekvátna potrebám, ktoré si to vyžadujú.
Samozrejme, vždy musíme zachovávať aj akútny kardiovaskulárny program, aby pacienti, ktorí si vyžadujú bezprostrednú kardiologickú či kardiochirurgickú starostlivosť, neboli neúmerne dlho odkladaní. Aj neúmerne dlhé odloženie operácií a intervenčných zákrokov môže natoľko zhoršiť situáciu u covid-zdravého pacienta a my by sme mali obmedziť to, aby na celú pandémiu doplácali. A najmä, aby nedochádzalo k zhoršovaniu dostupnosti a kvality zdravotnej starostlivosti v rámci kardiovaskulárneho programu.
Nadviažem na vaše posledné vety. Otázku som sa pýtala z dôvodu, že sa ku mne dostal príbeh ženy, ktorá mala problém s tromi chlopňami, bola na tom zdravotne zle, najskôr jej pre pandémiu operáciu odložili, neskôr ju pre infekciu nemohli operovať. Operácie sa nedočkala a nedávno zomrela.
– Takýmto prípadom sa nedá úplne vyhnúť. Pacienti, ktorí čakajú na kardiochirurgický zákrok sú zvyčajne vo veľmi vážnom stave. Akákoľvek infekcia, ktorá je súčasťou zdravotného stavu, ho ešte viac zhoršuje a v akútnej fáze infekcie by pacienti nemali byť operovaní. Výnimkou sú výkon z tzv. vitálnej indikácie pri bezprostrednom ohrození života.
Miera posudzovania, kto bude a kto nebude operovaný a v akom časovom horizonte, je vždy na zhodnotením viacerých faktorov, ktoré na to vplývajú. Snažíme sa, aby takýchto prípadov bolo čo najmenej. Našou snahou je, aby režim plánovaných operácií a výkonov bol koronavírusovou agendou ovplyvnený do najmenšej možnej miery. Treba si však uvedomiť, že čakacie listiny aj na kardiochirurgické výkony sa rádovo pohybujú v niekoľkých mesiacoch a pri niektorých intervenčných zákrokoch až v rokoch. Saturácia zdravotníckeho systému je v súčasnosti tak vysoká, že pri množstve personálu a kardiovaskulárnych centier na Slovensku sa nedá zabezpečiť, aby čakacie listiny boli kratšie. Pacienti na čakacích listinách zomierajú aj v zahraničí, budú aj u nás, dôležité je, aby ich bolo čo najmenej.
Ako som spomínala, vy ste vedúci COVID oddelenia v nemocnici. Ako hodnotíte posledný nápad vlády so skríningovým a plošným pretestovaním obyvateľstva?
– Osobne som už dávnejšie povedal, že celoplošné testovanie je politický experiment a za tým si stojím aj v súčasnosti. Antigénové testy majú určitú senzitivitu, ktorá je pri bezpríznakových pacientoch zhruba na úrovni 50 percent. Zhruba polovica z tých, ktorým vyjde negatívny test, môžu byť v skutočnosti pozitívni a, bohužiaľ, správajú sa ako negatívni. Čiže inými slovami, šíria túto infekciu ďalej. Druhým dychom treba povedať, že zdravotnícke zariadenia pracujú na 200 percent a personál je touto agendou už natoľko vyčerpaný, že plytvanie ich energiou nie je úplne na mieste. Odborná verejnosť súhlasí s tým, že cielené testovanie v najzamorenejších ohniskách, ako Nitra, Považská Bystrica a podobne, má zmysel. Celoplošné testovanie však zmysel nemá, pretože ide jednak o plytvanie peňazí daňových poplatníkov, ale aj energie personálu, ktorý tieto testy vykonáva.
Máte informácie o tom, aký počet lekárov, zdravotných sestier a všetkých, ktorí v nemocnici pracujú, sa už dali zaočkovať proti koronavírusu?
– Úplne presné čísla nemám. Avšak, podľa prieskumu, ktorý sme robili u nás v ústave, sa miera zaočkovania pohybuje od 40 do 50 percent.
Vy ste už boli?
– Áno, dal som sa zaočkovať. Na Silvestra som si dal darček.
Na záver – kedy predpokladáte návrat k normálnemu životu bez rúšok a obmedzení?
– Osobne si myslím, že do normálneho života nás vráti jedine mohutná vakcinácia. Z môjho pohľadu ide o skutočne jediné riešenie, ako poraziť koronavírus. Myslím si, že je potrebné, aby sme ešte tento rok prežili s rúškami, opatreniami a pomerne striedmo, pretože bežný život, na aký sme boli zvyknutí, bude najpravdepodobnejšie až v roku 2022.