Domáce Spoločnosť Top Rozhovory

ROZHOVOR so psychológom: Na sociálnych sieťach podliehame vlastnej ilúzii šťastia

Zdroj: Robert Krause

BRATISLAVA – Bez sociálnych sietí si už akosi nevieme predstaviť život. Každý deň máme potrebu zdieľať svoje myšlienky, názory a zároveň sledovať ostatných. Často nežijeme len svoj život, ale venujeme pozornosť činnostiam druhých ľudí. Niekedy zase hľadáme uznania prostredníctvom likeov a komentárov. Stali sme sa tak otrokmi súčasnej doby? Glob.sk sa o fenoméne sociálnych sietí a nahrádzania reálneho života virtuálnym rozprával so psychológom ROBERTOM KRAUSEM.

 

Na sociálnych sieťach trávime čoraz viac času. Naozaj tomu spoločnosť tak podľahla?

– V súčasnosti vnímame, že mnoho jednotlivcov investuje svoj čas a pozornosť smerom k virtuálnemu svetu a preto často nežijeme svoje životy, ale žijeme životmi druhých ľudí. Síce často podrobne vieme, čo sa deje u ľudí, ktorí sú od nás kilometre vzdialení, ale často nevieme, čo sa deje v nás, resp. v ľuďoch v našej blízkosti. Preto sme síce vďaka digitálnej dobe prekonali veľké vzdialenosti, ale zatiaľ nevytvorili zdravú a bezpečnú blízkosť. Opäť sme však pri tom, že samotné sociálne siete nie sú na vine, nakoľko bez pozornosti ľudí by boli úplne bezcenné. To, čo sa však deje, je, že jednotlivci často uprednostňujú virtuálny život, ktorý je ľahší, jednoduchší a najmä selektívne obohacujúci. Kamarátime sa s ľuďmi, s ktorými sa chceme kamarátiť, sledujeme ľudí, ktorých chceme sledovať a následne i nasledovať, ale sme ochudobnení o širokú varietu taktiež dôležitých životných skúseností, ktoré sa objavujú v inej realite, než tej virtuálnej.

Dá sa povedať, že sa stávame závislí na sociálnych sieťach?

– V poslednej dobe registrujeme, že vznik nelátkových závislostí je čoraz viac frekventovaný a to práve aj v dôsledku veľmi krehkej hranice medzi tým, čo je ešte zdravé a čo už v sebe nesie náznaky patologického správania. Akákoľvek forma správania, nad ktorou strácame kontrolu má psychologické charakteristiky návykového správania. Preto je veľmi dôležité, aby sme si uvedomili a následne aj otestovali, či máme svoje správanie pod kontrolou alebo či už nás náhodou nemá pod kontrolou naše správanie a vnútorná tenzia, ktorá nás motivuje k neustálemu surfovaniu na vlnách sociálnych sietí. Ide práve o to, že spočiatku nevinná interakcia s virtuálnym okolím môže preniknúť do nekontrolovateľnej túžby zdieľať veľké množstvo vlastných skúseností s druhými ľuďmi, pričom môže dôjsť aj k zdeformovaniu hraníc intimity.

Nahrádzajú sociálne siete plnohodnotný život?

– Ľudia žijú niekoľko životov, čo sa v praxi prejavuje tým, že nežijú len ten svoj život, ale mnohokrát venujú viac pozornosti životom druhých ľudí. Nedá sa povedať, že virtuálny život je zlý, nakoľko v sebe nesie aj určité benefity, ale opäť je to o tom, že aj virtualita nám môže slúžiť, no i zároveň nepríjemne vládnuť. Je to následne o tom, či sa rozhodneme zobrať moc do svojich rúk alebo ju budeme presúvať mimo nás. Plnohodnotný život v sebe nesie prítomnosť hodnôt, ktoré sú v našom živote dôležité, pričom hodnota predstavuje to, čomu venujeme svoj čas. Otázkou teda ostáva, či naozaj čas, ktorý často trávime na sociálnych sieťach, je časom, ktorý je pre nás hodnotný. Mnohokrát sa potom pod vplyvom davovej psychózy ženieme za cieľmi druhých ľudí a vytvárame si naivné predstavy ohľadne šťastia, ktoré je však často na sociálnych sieťach prezentované len v rovine prežitkového – okamžitého šťastia, ale nie v podobe reflektívneho šťastia, ktoré je pre ľudí omnoho dôležitejšie.

 

Často vieme, čo sa deje u ľudí, ktorí sú od nás kilometre vzdialení, ale nevieme, čo sa deje v našej blízkosti. Zdroj: pixabay.com

Môže takéto prehnané používanie viesť k psychickým poruchám?

– V prípadoch v ktorých sa jednotlivci odstrihnú od bežných sociálnych kontaktov a začnú sa sociálne izolovať a tým ochudobnia svoj život o prirodzenú a evolučne podmienenú sociálnu interakciu, tak sa môžu zároveň implicitne prednastavovať na potenciálnu negatívnu stránku ich interného kognitívneho a emočného procesu. V praxi sa to môže prejaviť tak, že začnú byť vzdialenejší od inej než virtuálnej reality a tým aj ich vnímanie môže byť skreslené a často nepresné. Nekontrolovateľné správanie môže viesť k vzniku závislostí, či k abnormite emočného, ale i kognitívneho prežívania. Preto je dôležité, aby sociálne siete slúžili nám a nie my im.

Dovolíme si na sociálnych sieťach povedať viac ako v skutočnosti?

– V sociálne digitálnom svete selektujeme našu realitu a tým len okrajovo zdieľame príbehy z našich životov. Aj preto mnohokrát môžeme podľahnúť vlastnej ilúzii šťastia, pričom však v dlhodobom horizonte zaregistrujeme, že to, o čom sme predpokladali, že nás urobí šťastnými, bola len naša predstava a nie objektívna skutočnosť.

Je pre nás dobré, že sme takí pohltení sociálnymi sieťami?

– To, či aktuálna doba v sebe nesie viac benefitov než konzekvencií sa ukáže v perspektíve času. Aktuálna doba nám poskytla veľké množstvo príležitostí, ktoré nám zjednodušujú život. Na strane druhej, samotné zjednodušovanie v sebe nesie aj mnoho negatív a preto by sme sa mali viac sústrediť na reflexiu seba než na pomenovávanie druhých ľudí. Mali by sme začať viac pozorovať bez hodnotenia a začať zmenou u seba samých. Ak budeme neustále poukazovať len na nedostatky ,,tam vonku“ a presúvať zodpovednosť za naše životy na druhých ľudí, či vonkajšie platformy, budeme strácať omnoho viac, než strácame aktuálne tým, že sme na sociálnych sieťach. Nie vždy to, čo je normálne, je automaticky aj zdravé. To, čo robí väčšina, neznamená, že je to pre našu psychiku to najlepšie. Mali by sme byť viac zhodnotiteľmi než hodnotiteľmi. Sledovať dopady našich činností na naše prežívanie a na základe toho buď zotrvať v danom správaní alebo ho modifikovať tak, aby viac odrážalo naše smerovanie.

 

Ľudia nežijú len svoj život, ale mnohokrát venujú viac pozornosti životom druhých ľudí. Zdroj: pixabay.com

Vytvárame si cez sociálne siete krajšiu realitu, než aká je v skutočnosti?

– Počas pobytu na sociálnych sieťach vytvárame príbehy o sebe samom a v takom svetle, v akom chceme, aby sme boli vnímaní. Preto je prirodzené, že realita na sociálnych sieťach často úplne neodzrkadľuje subjektívne reality samotných prispievateľov. Na strane druhej však ponúka priestor na inšpiráciu a poskytnutie nádeje, ktorá je pre nás mnohokrát aj hnacím motorom. Preto by som neodporúčal extrémistické pohľady, či už v pozitívnom alebo negatívnom pohľade na sociálne siete, ale skôr o zdravé zhodnotenie prínosu a potenciálnych negatívnych dôsledkov pre nás samotných.

Sú sociálne siete pre nás únikom od reality? 

– Realita ako taká neexistuje, ale realitu si vytvárame. Vytvárame si ju na základe našej percepcie, ktorá je ovplyvnená našimi skúsenosťami a filtrami, ktoré sme použili. Preto sledujeme, že ľudia sa medzi jednotlivými subjektívnymi realitami posúvajú. Veci tam vonku sú len odrazom toho, čo sa deje v našom vnútri. Ľudia nám o sebe často hovoria aj bez toho, aby čokoľvek povedali. Mnohokrát to, čo hovoria a čo chcú povedať, nie je to isté. Preto by sme mali zreflektovať, prečo robíme to, čo robíme. Môže sa stať, že reflexiou svojho konania zistíme, že to, čo robíme a čo tým chceme docieliť, vlastne nie je to isté. Niekedy hľadáme uznania a popritom pridávame príspevky a čiastočne cez like a komentáre si ho aj naplníme. Otázkou však je, či je to naozaj tá forma naplnenia našej potreby, ktorá náš urobí aj šťastnými v dlhodobej perspektíve.

 

Galéria
Niekedy hľadáme uznania a popritom pridávame príspevky a čiastočne cez like a komentáre si ho aj naplníme. Zdroj: pixabay.com
Zdroj: pixabay.com
Počas pobytu na sociálnych sieťach vytvárame príbehy o sebe samom a v takom svetle, v akom chceme, aby sme boli vnímaní. Zdroj: pixabay.com
Spočiatku nevinná interakcia s virtuálnym okolím môže preniknúť do nekontrolovateľnej túžby. Zdroj: pixabay.com
Pri ohrození budú obyvatelia dostávať varovnú SMS. ZDROJ: TASR
navigate_before
navigate_next