BRATISLAVA – Sviatky jari sa nespájajú len s vajíčkami a oslavami. Neodmysliteľne k nim patrí aj šibačka a oblievačka. Hoci niektorí tento zvyk vnímajú ako veselý či zábavný, čoraz viac žien volá po jeho konci. Stáva sa totiž, že muži neodhadnú svoju silu a ženám môžu spôsobiť traumu. Menšia popularita tohto zvyku súvisí aj s volaním po rodovej rovnosti. Glob.sk sa o šibaní a rizikách tohto zvyku porozprával s Janou Jablonickou Zezulovou z Inštitútu pre výskum práce a rodiny.
Mnoho ľudí zo zahraničia prekvapuje, že sa veľkonočné zvyky u nás spájajú aj so šibaním. Vnímajú to ako bitie žien. Ako chápu tento zvyk Slovenky?
– Veľmi rôzne. Určite sú ženy, ktoré tieto sviatky majú rady, vrátane šibačky a vítania hostí. Sú ženy a dievčatá, ktoré naopak vnímajú tento zvyk ako zbytočný stres a radšej neotvárajú návštevám, či volia iný program. A myslím si, že tendencie smerujú k tomu, že čoraz menej ľudí, žien aj mužov si holduje v tej tradičnej verzii oslavy a radšej využijú voľný deň na rôzne výlety a podobne.
Ako sa bude tento zvyk vyvíjať? Môže sa stať, že časom kvôli istej násilnosti tohto zvyku prakticky vymizne?
– Vyvíjať sa zrejme bude tak, ako každá tradícia, ktorú si ľudia modifikujú podľa svojich potrieb a hodnôt. Samotné veľkonočné sviatky predstavujú niečo iné pre veriacich kresťanov, inak k tomu pristupujú neveriaci či vlažní veriaci. Samotná šibačka či polievanie vodou skôr oslavujú príchod jari a predstavovali akési symboly výmeny starého za nové, znovuzrodené. V tomto prípade je skutočne otázne, do akej miery bolestivá šibačka či “topenie” dievčaťa v potoku oslavujú symboly jari a znovuzrodenia, a do akej miery si práve ľudia pridali do tradície niečo, čo v nej nemá hľadať.
Prejavuje sa túžba po rodovej rovnosti aj v tradíciách Veľkej noci?
– Myslím si, že tradícia neexistuje sama osebe, vytvárajú a zmysel jej dávajú ľudia. Ak sa ozýva stále viac hlasov, že násilie a tradície k sebe nepatria, tak sa to prejaví postupne aj v praxi. Nakoniec, v okolitých krajinách sú veľkonočné sviatky rovnako bohato oslavované ako u nás a nikto tam nemá potrebu niekoho “šľahať.”
Môže tento sviatok podporovať nerovnosť medzi ženami a mužmi?
– Sviatok skôr odzrkadľuje stereotypné vzťahy medzi mužmi a ženami. Chlapci a muži sú tí, čo chodia polievať a šibať, teda sú tí aktívni, dievčatá a ženy zase len pasívne čakajú, dúfajú, že ten deň nejako “prežijú”, vítajú, hostia. Čiže tento sviatok v tejto podobe naozaj potvrdzuje stereotyp aktívneho muža a pasívnej dievčiny. Je pochopiteľné, že čoraz väčšiemu počtu žien to nevyhovuje a nedáva im to zmysel. A to sú mnohé z nich veriace, čiže to zrejme nebude absenciou viery odmietať tento zvyk, alebo o pohŕdaní tradíciami, skôr je to o odmietaní nezmyselného a niekedy aj bolestivého zaobchádzania.
Aké by mohlo byť riešenie na to, aby sme aj túto tradíciu zachovali a zároveň pri tom “zjemnili”?
-Vedľa v Rakúsku hľadajú deti čokoládové vajíčka, ktoré im ukryl “veľkonočný zajko”. To hľadanie teší deti, aj dospelých. Spoločná tradícia, spoločná zábava. Aj šibačku či polievanie si viem predstaviť symbolicky, bez agresívneho správania sa – hlavne k mladým ženám.
Niektoré ženy považujú tento zvyk za brutálny a odmietajú ho. Môže u nich za istých okolností vyvolať traumu?
-Ak niekto vyšľahá, a ešte ako to býva zvykom na našich dedinách, že skupina mužov jedno dievča, viem si predstaviť, ako tento zážitok ostane hlboko zapísaný v jej duši ako akt poníženia a niečo, kvôli čomu sa rozhodne každý ďalší rok v tom nepokračovať a vyhýbať sa v ten deň kontaktu s ľuďmi.
Vedia sa v mužoch sklony k týraniu prejaviť napríklad aj použitím väčšej sily pri šibaní na ženu?
– O tom som presvedčená. Aj preto by som nezamieňala odpor k šibaniu za odmietanie celej tradície. Ak tu existuje legálna možnosť si udrieť, prečo by ju práve takíto ľudia nevyužili? Čo to má ale s pripomínaním si príchodu jari a vzkriesením Ježiša Krista?
Je možné, že sa časom u nás posilní aj zvyk šibania mužov ženami? Ako by sa muži vyrovnali s “obrátenou Veľkou nocou,” teda keby ženy na druhý deň hromadne vyšibali a vyoblievali mužov?
-Myslím si, že hlavne chlapci a muži vyrastajúci v tzv. tradičnejšom prostredí by to odmietali, ale zase ako príklad je to veľmi dobré. Akonáhle sa totiž vyskytne debata o návrhoch obrátiť to, mnohí muži to odmietajú. Ale ak to je skutočne taký “pekný a príjemný zvyk”, prečo by to mali odmietať? Každopádne si myslím, že otázka nestojí tak, či by sa ten zvyk mal obrátiť, ale skôr, že by ho v tejto podobe nemal zažívať nikto. Tá kritika totiž nie je namierená na to, že ženy nemôžu oblievať a šibať, ale hlavne na to, aby nebola spojená s násilím.
Čo je dnes hlavnou motiváciou pre mužov, aby šli šibať?
-Asi je to veľmi rôzne. Pre niekoho je to zvyk, možnosť navštíviť rodinu, známych, pre mladších šanca zarobiť si, niečo dostať, pre staršie ročníky vypiť si.
Je istý úpadok tradícií len výsadou Veľkej noci, alebo sa týka aj iných folklórnych sviatkov?
-Viete, ja si nemyslím, že tu prebieha nejaký úpadok tradícií, aj keď sa nás z času na čas snažia predstavitelia cirkvi a niektorí politici o tom presvedčiť. Tradície sa neuchovajú tým, že ostanú zamrznuté v dobe, v ktorej vznikali, nakoniec každá doba a každá generácia si do nej prinesie niečo svoje, takže aj tradície, ktoré máme dnes sú len súborom všetkého, čo sa časom nazbieralo. Nakoniec ani netušíme, ktoré prvky z toho, čo si pripomíname, vymizli, lebo dnes by nám už nič nekomunikovali.
