BRATISLAVA – Chce byť prezidentom všetkých ľudí. V paláci by diskutoval so všetkými politickými stranami, nielen so stranou Smer-SD, ktorá ho vo voľbách podporuje. Podľa neho je dôležité nájsť zmier a upokojiť celospoločenskú atmosféru. Vinu za aktuálnu situáciu a rozdelenie spoločnosti podľa neho nesú všetci politici, ale najmä prezident Andrej Kiska. O tom, prečo sa rozhodol vstúpiť do boja, ako vníma svoje šance a čo hovorí na napätie medzi jednotlivými politikmi, porozprával v rozhovore pre Glob.sk prezidentský kandidát a stále podpredseda Európskej komisie pre energetickú úniu MAROŠ ŠEFČOVIČ (52).
Boli ste prekvapením týchto volieb, pretože všetci očakávali Miroslava Lajčáka, vášho kolegu z diplomacie. Prečo ste sa napokon rozhodli, že to vezmete?
– Od prvej sekundy vzniku nezávislej Slovenskej republiky som pracoval pre moju krajinu a musím povedať, že vďaka podpore Slovenska som sa naozaj dostal na tie najvyššie poschodia európskej politiky. Myslím si, že teraz nadišiel čas, aby som všetky skúsenosti, kontakty, ktoré mám aj všetko to, čo som sa naučil v tejto vysokej európskej politike, priniesol späť domov. Cítim, že to moja krajina potrebuje. Stojíme pred zlomovým obdobím a myslím si, že takú diplomatickú trpezlivosť a medzinárodné kontakty aj tú snahu úprimne pomôcť mojej krajine, že toto sú kľúčové faktory, prečo som sa nakoniec rozhodol ísť do tejto veľmi ostrej politickej súťaže.
Nevideli ste svoje mínus ale v tom, že vstupujete do tohto boja dosť neskoro?
– Musím povedať, že všetko sme zvažovali a naozaj tá ponuka prišla až prvý januárový týždeň. Bolo to prekvapením aj pre mňa. Uplynulý polrok boli skôr také priateľské odporúčania, veď by si sa na to mohol pozrieť, mohol by si to zvážiť, ale naozaj ponuka prišla prvý januárový týždeň. Keď človek dostane takúto šancu, jednak to považuje za veľkú česť a musíte sa porozprávať s vašou najbližšou rodinou. Kampaň je naozaj veľmi vypätá, atmosféra je skutočne napätá. Chcel som, aby sme to mali aj v rodine vydiskutované. Moje dve dospelé dcéry 28 a 26 ročné pracujú v Bratislave v IT sektore, moja mama býva v Bratislave a samozrejme bolo jasné, že chceme ísť do toho keď tak aj s manželkou. Museli sme si to takto rozmeniť na drobné v rámci rodiny. Potom samozrejme pre mňa bolo dôležité, aj za akých podmienok pôjdeme do tejto kampane, trval som na tom, že podporu Smeru-SD si veľmi vážim, ale chcem kandidovať jednoznačne ako nezávislý kandidát a že chcem vykonávať mandát, ak by som dostal dôveru od ľudí, ako nadstranícky prezident. V podstate tak, ako som celých desať rokov pôsobil nezávisle na poste člena európskej vlády, podpredsedu Európskej komisie, tak samozrejme s takouto ambíciou by som vstupoval aj do prezidentského úradu.
Hovoríte, že tá ponuka prišla až v januári. Nevyčítate možno Miroslavovi Lajčákovi to, že definitívum v podstate nedal včas. Pretože vás to oslabilo na začiatku.
– Musím povedať alebo chcel by som zdôrazniť, že uvedomujem si, aké ťažké je toto rozhodnutie, čiže určite mu to nevyčítam. Toto sú také rozhodnutia, ktoré robíte raz za život a nie sú to rozhodnutia len o vás, o vašej kariére, o vašej budúcnosti, naozaj ide do toho s vami celá rodina. Takže keď chcete do toho ísť, naozaj musíte ísť do toho s celým srdcom, s celým presvedčením a ak tam chýba čo i len jediný kúsoček tej mozaiky, tak do toho nechoďte. Preto mu to určite nevyčítam a snažíme sa teraz to veľmi intenzívnou kampaňou dobehnúť možno ten neskorší začiatok.
Vaša poznateľnosť je na jednej strane vysoká, teda istá skupina ľudí vás pozná, ale predsa v obci a na vidieku bruselskú a európsku politiku tak nesledujú, tam máte poznateľnosť nižšiu. Ako pracujete s týmto faktom?
– My sme od začiatku kampane už obehli celé Slovensko dvakrát, stretol som sa tisíckami ľudí, snažil som sa byť prítomný vo všetkých regionálnych médiách a navštívili sme kopec kultúrnych domov, domovov dôchodcov, boli sme na viacerých podujatiach MDŽ, kde sme boli pozvaní ako hostia a vidím to sám na sebe a takisto aj na svojej manželke, že ľudia nás spoznávajú stále viac aj na ulici, aj keď chodíme napríklad po východnom Slovensku. Čo ma veľmi teší, že atmosféra na týchto stretnutiach je veľmi pozitívna a doslova nás to nabíja takou dobrou, srdečnou energiou, lebo tu v Bratislave je to viac o tom politickom napätí, o tých stretoch, niekedy tých vypätých tlačových brífingoch, ale akonáhle vytiahnete päty z Bratislavy, tak tá atmosféra sa mení.
Predsa len Brusel je od Slovenska a ešte od slovenského vidieku ďaleko. Prečo by vás mal občan, ktorý žije normálny pracovný život tu voliť?
– Každý občan Slovenskej republiky má predstavu o tom, ako by mal pracovať, ako by mal vyzerať, čo by mal robiť prezident Slovenskej republiky. Musím povedať, že aj z tých prvých reakcií, ktoré od ľudí z obcí mám, tak ma vnímajú, že im do tohto obrazu zapadám, že mám veľké medzinárodné skúsenosti, že som celý život pracoval pre Slovensko vo verejnom sektore, že máme vzornú rodinu, že mám manželku, ktorá je pripravená aktívne sa zapojiť nielen do kampane, ale aj plniť si povinnosti prvej dámy a myslím si, že z nás cítia tú úprimnosť, že im rozumieme. Pokiaľ ide o naše návrhy, ktoré sme skompletizovali v iniciatíve Strieborný dlh, ako sa postarať a splatiť konečne ten dlh generácie našich rodičov a starých rodičov, ktorá postupne odchádza, tak aj reagujeme na tie požiadavky, ktoré zaznievajú na týchto stretnutiach veľmi jasne, aby sme urobili maximum pre to, aby naši mladí ľudia natrvalo neodchádzali do zahraničia. Naše hlavne mamy a babičky nám pripomínajú, že je to skvelé, že dnes môžu mladí ľudia cestovať aj pracovať v zahraničí. Ale nechceli by sme, aby taký ten odchod na skusy znamenal, že sa nám rozpadne rodina, lebo manželské páry budú pracovať v rôznych štátoch, respektíve, že sa usadia niekde inde, že sa nevrátia späť a že nám tu budú chýbať. Prišli sme s takou myšlienkou, nazvali sme to Zlatý reštart práve pre tých mladých ľudí, ktorí odišli von a chceli by sa vrátiť späť. Moja dcéra je presne takýmto príkladom, pracovala v Londýne a práve po tom brexite aj ona si uvedomila, že sa tam zmenila atmosféra, teraz je späť na Slovensku, je tu veľmi spokojná, veľmi šťastná. Dúfam, že takýchto príkladov budeme mať viac, lebo mladých, šikovných ľudí s medzinárodnými skúsenosťami potrebujeme doma aj preto, že mám sám takúto osobnú skúsenosť. Chcel by som urobiť maximum preto, aby sme ten talent, ktorý nám odišiel do zahraničia, získavali späť pre Slovensko.
Hneď po nástupe do kampane ste v podstate obsadili prvé priečky v prieskumoch verejnej mienky, to sa ale radikálne začalo meniť, keď odstúpil Robert Mistrík. Ako si vysvetľujete tie skoky v prieskumoch?
– Myslím si, že na to asi nie je dobré vysvetlenie, lebo bežní ľudia mi hovoria, že pozrite sa, keď mate taký ten zdravý slovenský sedliacky rozum, tak vidíte, že tam niečo nesedí a myslím si, že aj internetová sféra si dobre na tom zažartovala a ľudia sa ma pýtajú, že kedy už bude mať pani Čaputová 100% a predbehne Chucka Norrisa. Čiže ja by som povedal, pre mňa taký najdôležitejší prieskum verejnej mienky je to, čo som sám zažil a to keď vám niekto podá ruku, pozrie sa vám do očí a povie vám, budem vás podporovať spolu s mojou rodinou alebo spolu s našou obcou, tak to si cením viac, ako možno také tie by som povedal trošku čarovania s prieskumami verejnej mienky.
Sú podľa vás reálne tie čísla, ktoré sme videli koncom minulého týždňa?
– Ja sa musím oprieť len o moju intuíciu, ktorá mi hovorí, že neviem si predstaviť, ako by sa tak rýchlo dal urobiť zber dát a ako by mohli nastať takéto skoky, keď všetky štatistické chyby boli preskočené viacnásobne. Z druhej strany aj keď som si vypočul názory niektorých renomovaných odborníkov ako pána Jána Baránka. On tiež bol veľmi by som povedal počudovaný nad týmito výsledkami. Myslím si, že preto by som povedal, že netreba si z toho robiť ťažkú hlavu. Akurát ma mrzí, že tie prieskumy verejnej mienky sa stali tak dominantnou témou, ktorú akoby si tím pani Čaputovej vybral ako taký buldozér.
V podstate to dosť ovplyvnilo aj mediálnu kampaň.
– Presne tak. Najskôr sa tieto prieskumy využili na to, aby odstúpil pán Mistrík. Teraz v podstate len čo sledujem na facebooku, tak vidím, aký obrovský tlak je na pána Mikloška, obrovský tlak je na pána Bugára. Možno len taký jeden citát, ktorý mi utkvel v pamäti, bývalý minister vnútra pán Palko, ktorý opisoval túto situáciu, povedal, že naozaj nie som si istý, či títo ľudia majú radi slobodné voľby. A to už je si myslím taká téma, o ktorej by bolo treba sa rozprávať, veď máme kandidátov, máme voľby, prečo teraz tlačíme na týchto jednotlivých kandidátov takýmto tvrdým spôsobom cez sociálne médiá, aby odstúpili na základe prieskumov verejnej mienky, ktorým podľa mňa verí na Slovensku len veľmi málo ľudí. Toto je férová súťaž a myslím si, že miesto toho, aby sme sa tak veľa zaoberali prieskumami verejnej mienky, by sme sa mali zaoberať programom, nejakou víziou alebo tým, čo jednotliví kandidáti chcú ponúknuť ľuďom na Slovensku. A keď to mám tak štatisticky zjednodušiť. Strávil som v takých verejných diskusiách spolu s ostatnými kandidátmi 20-25 hodín, no ak som dostal tri otázky na môj program v týchto debatách, tak to dramaticky preháňam. Skôr je to komentár na výrok toho, komentár na výrok tamtoho, nejaké rôzne veci, ktoré sa tu udiali za posledných desať rokov.
Ale celkovo v politike už nejde veľmi o program. To nie je len otázka prezidentských volieb.
– A to si myslím, že to je veľká škoda. Pripisujem to tomu veľkému spoločenskému napätiu, tomu konfliktu, ktorý tu máme. A to je také hlavné posolstvo od ľudí na Slovensku, ak sa vám to podarí pán Šefčovič, prosíme vás, urobte maximum preto, aby sa situácia upokojila, aby sme pracovali na tom celospoločenskom zmieri, aby sme možno nasmerovali tú energiu, ktorú politici využívajú na to vybíjanie sa medzi sebou na to, aby sme naozaj začali riešiť tie témy, ktoré sú pre našu krajinu kľúčové. Aké Slovensko chceme mať o päť, o desať, o pätnásť rokov a možno sa venovať trošku aj tým témam, ktoré som spomenul, ale aj kľúčovým témam, ktoré vôbec nezaznievajú v tejto diskusii. Akú priemyselnú politiku chceme mať, ako chceme uživiť naše pôdohospodárstvo, lebo to bude živiť ľudí na Slovensku a musím povedať, že k tomu sme sa ako prezidentskí kandidáti zatiaľ nedostali.
Druhá vec je, že prezident u nás nemá až také právomoci legislatívne vstupovať do týchto vecí. Vráťme sa k tej nálade, ktorá sa za posledný rok veľmi zradikalizovala, spoločnosť je rozdelená. Nemyslíte si, že tomu ale prispievalo napríklad aj napätie medzi ústavnými činiteľmi ako je prezident a bývalý premiér?
– Určite máte pravdu v tom, že keby som odchádzal z úradu ako súčasný prezident a zanechal za sebou takto rozdelenú krajinu, tak by som mal z toho veľmi zlý pocit. Veď naozaj ten konflikt, ktorý tu máme, nám doslova štiepi rodiny, kazí nám vzťahy na pracovisku a to, čo sa deje medzi mladými ľuďmi na sociálnych sieťach, to už naozaj by som povedal, že prekračuje medze normálnej diskusie. Preto si myslím, že toto bude veľmi zlá vizitka pána Kisku. Samozrejme môžeme polemizovať, čo všetko sa dalo urobiť, ale ja za seba poviem, že ak by som tú šancu dostal, tak hneď od prvého momentu by som deklaroval, že to je pre mňa tou najvyššou prioritou, požiadal by som o vystúpenie v Národnej rade Slovenskej republiky, kde by som predstúpil so správou o stave Slovenska a jednoznačne by som apeloval na to, aby sme si hľadali k sebe cestu naprieč politickým spektrom. Pozval by som predstaviteľov všetkých relevantných politických strán k tomu, aby sme sa tam vyrozprávali a snažili sa nájsť nejaký nový spôsob komunikácie a snažil by som sa byť toho takým garantom a patrónom, že budeme komunikovať kultivovanejším spôsobom, normálnejším jazykom a nebudeme sa dostávať do takýchto vyhrotených situácií a o to isté by som sa pokúsil aj s najvplyvnejšími médiami na Slovensku, lebo aj samozrejme médiá formujú atmosféru v spoločnosti.
Ale nenesie zodpovednosť aj napríklad konkrétne Robert Fico a strana Smer za to, aká je tu nálada?
– Tu sú za to zodpovední všetci. Každý má tak trochu maslo na hlave. Pretože za útokom nasleduje protiútok. Môžme si povedať akékoľvek meno v slovenskej politike a každého by sme našli v nejakom napätom vzťahu. A ak máme takúto atmosféru v spoločnosti, musíme to všeobecne upokojiť. Myslím, že práve prezident by mal byť ten nadstranícky, tá morálna autorita, ktorá prispeje k väčšiemu pokoju, pôjde príkladom a bude veľmi trpezlivo so všetkými komunikovať, aby sa obrúsili tie hrany.
Nemali by ste lepšiu štartovaciu pozíciu bez podpory strany Smer-SD?
– Som ľavicovo orientovaný politik. Celú svoju politickú kariéru som pracoval so sociálnymi demokratmi, takže pre mňa je toto veľmi prirodzená ponuka. So stranou Smer ma spája nielen sociálne a hodnotové vybavenie, ale aj to, že trikrát som bol nominovaný vládou Slovenskej republiky, kde rozhodujúcu úlohu zohrával Smer. Boli sme spolu pri mnohých historických míľnikoch Slovenska – či to bola eurozóna, či to bol Schengen, alebo rokovania o eurofondoch. Takže sme sa profesionálne aj ľudsky zblížili. Oni ma veľmi dobre poznajú, vedia, že fungujem ako nezávislý človek.
Ale dnes vám vyčíta aj opozícia, že chodíte na akcie Smeru-SD.
– Ísť sa poďakovať našim ženám, ktoré mám tri doma a veľmi si ich vážim, je prirodzené. A keď mám tu možnosť, ísť tam ako hosť a spolu s manželkou sa poďakovať všetkým ženám, tak sme samozrejme uvítali. Som ale prekvapený, že ich to zaujalo až teraz, pretože na tieto akcie chodím už pár rokov. Doteraz to nebol nikdy žiadny problém.
Dnes ste kandidát na prezidenta.
– Samozrejme. Chcem tým len povedať to, že to pre mňa nie je nič nové. Pre mňa sú tento sviatok a 18.august kľúčové v kalendári. Počas prvého oslavujeme ženy a v auguste oslavujeme Heleny, ktoré mám doma štyri – manželku, dcéru, mamu a svokru.
Ostáva nám deväť dní do volieb. Čo ešte chcete urobiť preto, aby sa do druhého kola nedostal Štefan Harabin?
– Dúfam, že aj televízne diskusie ukážu voličom, akí kandidáti sme a kto, čo ponúka. Ja ponúkam medzinárodné skúsenosti, európsku kvalitu a jednoznačné vlastenectvo, ktoré som prejavoval nie videami a ostrými výkrikmi, ale trpezlivou prácou počas celého života. Od roku 1993 pracujem pre túto krajinu. Ako prezident ponúkam konštruktívnu prácu a rešpektovanie výsledkov parlamentných volieb. Určite nechcem ponúknuť nejaký experiment, kde prezident chce predsedať vláde, chce narúšať všetky tradičné zvyklostí, chce chodiť kontrolovať okresné úrady a bude vytvárať dojem, že je súčasťou exekutívy. Keď som si vypočul niektoré výroky pána Harabina, tak som presvedčený, že by nám hrozila buď ústavná kríza, alebo viaceré predčasné voľby za sebou.
Je v poriadku, ak prezident, ktorý sa tvári ako nadstranícky, dáva odporúčania, koho majú voliči voliť?
– Nie je to v poriadku. Prezident by mal zostať nadstraníckym do posledného dňa. Podpora, ktorá bola poskytnutá Zuzane Čaputovej zo strany Andreja Kisku pár dní pred prvým kolom volieb a následné udalosti o možnej dohode, vytvorili zvláštnu atmosféru medzi ľuďmi. Mňa sa na to pýtajú, či ide o nejakú politickú dohodu, alebo o nejaký politický kšeft.
Ako odpovedáte?
– Že sa musia pýtať pani Čaputovej a pána Kisku. Ja som považoval za dôležité vzhľadom na časovú súslednosť a frontálny tlak, ktorý je cítiť aj na ostatných kandidátov, či vieme zagarantovať férovosť prezidentských volieb. Veď to je vážna vec. Chcel som počuť len jedinú odpoveď, aby povedala tak jasne ako ja, že by som neudelil žiadnemu politikovi milosť. Lebo ľudia zle reagujú na to, keď na jednej strane hovoríme o tom, ako budeme posilňovať právny štát, bojovať s korupciou, ako budeme hovoriť padni komu padni a potom vytvárame dojem, že politici sú chránený druh.
O čom podľa vás svedčí, že Zuzana Čaputová je veľká neznáma z hľadiska politickej minulosti, rovnako ako bol pred piatimi rokmi Andrej Kiska a ľudia im dôverujú?
– Je to fenomén na Slovensku. Tento experiment sme tu už mali v podobe pána Kisku. Výsledok je ten, že máme rozštiepenú krajinu, máme prezidenta, ktorý počas svojich piatich rokoch pôsobenia nebol prijatý ani v Bielom dome, ani v Kremli, ani v zakázanom meste v Pekingu. Toto je jedna z oblasti, kde bude potrebné veľmi pridať. Aby prezident nehovoril o našej krajine ako o mafiánskom štáte, lebo keď to hovorí prezident, tak si to všimne absolútne každý. Prezident má byť navyše otváračom dverí pre slovenských podnikateľov, keď prezentuje našu krajinu v zahraničí. Má byť ten, ktorý urobí našu krajinu príťažlivou pre zahraničných investorov a aktívne spolupracovať s podnikateľským prostredím.
Môžete vylúčiť, že ak sa vám podarí uspieť, nebudete nadŕžať strane Smer-SD, ku ktorej máte bližšie ako k ostatným?
– Ľudia by ma veľmi rýchlo prečítali. Ak dostanete dôveru od voličov, vašou jedinou šancou uspieť je byť spravodlivým nadstraníckym aktívnym prezidentom. Určite nebudem nikomu nadŕžať. Som pripravený spolupracovať so všetkými kľúčovými stranami. Chcem byť prezidentom pre všetkých ľudí, na ktorého budú občania hrdí.
