BRATISLAVA – S cestovaním začala už ako dieťa. V dvanástich rokoch sa natoľko zamilovala do potápania a podmorského sveta, že pochopila, kam jej život bude smerovať. Svoju vášeň postupom času prehlbovala a začala inklinovať k morským predátorom. Uvedomila si, že prihliadať krásam, ktoré sa jej ponúkajú cez objektív fotoaparátu nestačí a s drastickým ubúdaním žralokov z oceánov musí niečo robiť. Založila preto organizáciu, ktorá zbiera údaje o žraločích trhoch, kde končia milióny mladých jedincov. Nielen o ušľachtilej myšlienke zachrániť žraločiu populáciu, ale aj o na prvý pohľad nebezpečnej práci sa Glob.sk rozprával so zakladateľkou projektu Blue Religion LUCIOU BARANOVOU.
Ste zakladateľkou organizácie Blue Religion. Predstavte našim čitateľom cieľ vášho projektu.
– Cieľom nášho projektu je pokus o zámenu rybolovu za turizmus týkajúci sa žralokov, a to najmä tam, kde predstavuje výlov žralokov najväčší problém. Uvedomili sme si, že prioritným cieľom rybárov nie je loviť a zabíjať žraloky. Vykonávať túto prácu sú nútení z dôvodov existenčných. Vďaka takto získaným peniazom dokážu uživiť a zabezpečiť svoju rodinu. Máme však skúsenosť, že keď im ponúkneme alternatívnu prácu, ktorá je príjemnejšia, menej nebezpečnejšia, s tým istým zárobkom, väčšinou prejavia radosť a vďaku. Našim cieľom je v tomto prípade prestať bojovať proti niekomu alebo niečomu a snažiť sa porozumieť všetkým zúčastneným stranám.
Čo vás viedlo k myšlienke založiť práve takýto druh organizácie?
– Záujem o ochranu prírody a zvierat pociťujem odjakživa. Žraloky sú mojou veľkou vášňou a veľmi dôležitou zložkou celého ekosystému oceánu. V minulosti som pracovala ako dobrovoľník na viacerých miestach po celom svete a uvedomila som si, že väčšina organizácií na ochranu životného prostredia nepristupuje k problému tak, ako ho vnímam ja, bez zbytočného boja, v širšom vnímaní súvislostí. Toto uvedomenie bolo tým zásadným momentom, kedy som sa rozhodla založiť vlastný projekt.
Kde ste získali prvotný impulz k tomu, že ste sa začali zaujímať o podmorský svet?
– Podmorský svet ma už ako malé dieťa neskutočne fascinoval. Šancu cestovať a spoznávať svet som dostala vďaka mojej rodine. Spomínam si, že väčšinu času som na dovolenke trávila s hlavou ponorenou pod hladinou. Keď som si v mojich dvanástich rokoch urobila potápačský kurz, moje prvé slová zneli: “Toto bude moja práca.”
Špecializujete sa aj na ochranu žralokov, pre ktoré je najväčšou hrozbou ľudstvo. Ako vyzerá žraločia populácia v súčasnosti?
– V súčasnosti žije v oceáne, už menej ako desať percent pôvodnej populácie žralokov. Problémom je, že žraloky dospievajú neskôr, niektoré druhy až v deviatich rokoch svojho života, čo ich robí ako živočíšny druh veľmi zraniteľným a ľahko ohroziteľným. A to práve kvôli výlovom. Na žraločích trhoch nachádzame častokrát veľké množstvo žralokov, ktoré nie sú dospelé, čiže nedostali šancu rozmnožiť sa.
Každý rok pytliaci/rybári zabijú približne 100 miliónov žralokov kvôli mäsu a plutvám. Ako konkrétne ,,bojujete” proti ilegálnemu trhu?
– Nebojujeme. Hľadáme alternatívy. Práve toto je prístup, o ktorý sa snažíme v našej organizácii. Ako som už spomenula vyššie, rybári, ktorí sa venujú výlovu žralokov, nelovia žraloky preto, že chcú, ale preto, že musia. Potrebujú peniaze, aby mali ich rodiny z čoho žiť. My im ponúkame prácu na našich lodiach, na ktorých žraloky vyhľadávajú a nezabíjajú. Asistujú nám pri pozorovaní a výskume. Okrem toho, organizujeme prezentácie, kde vysvetľujeme, prečo sú žraloky v oceáne dôležité a prečo by sme nemali podporovať konzumáciu žraločieho mäsa a polievky z ich plutiev. V skratke, snažíme sa znížiť dopyt po produkte a nájsť alternatívne riešenia pri zabezpečovaní životných potrieb rybárov a ich rodín.
