BRATISLAVA – Jedným z olympijských športov, v ktorom má Slovensko zlatého medailistu, je aj chôdza na 50 kilometrov. Disciplína, ktorá je na olympiáde od roku 1932, však po hrách v Tokiu 2021 definitívne končí. Rozhodol o tom Medzinárodný olympijský výbor (MOV), ktorý ju v pondelok 7. decembra vyradil z programu OH 2024 v Paríži.
Dôvodom je okrem iného aj rodová rovnosť, pričom MOV v budúcnosti uvažujú o spoločnej súťaži mužov so ženami. “S cieľom nezvýšiť celkovú veľkosť olympijských hier sa Výkonný výbor rozhodol zachovať rovnaký počet atletických podujatí ako v Tokiu (48) a zároveň ponúkol Svetovej atletike možnosť nahradiť preteky mužov na 50 km novým podujatím zmiešaných pohlaví. Môže to byť chodecká i iná súťaž, pokiaľ sa jej formát hodí do existujúcich dejísk,” uvádza sa v stanovisku MOV. Na tému vyradenia chôdze na 50 kilometrov z olympiády sa Glob.sk rozprával s víťazom z Rio de Janeiro 2016 a majstrom sveta 2017 Matejom Tóthom (37).
Čo hovoríte na informáciu o zrušení chôdze na 50 kilometrov už na olympiáde v Paríži 2024?
– Ja som sa k tomu v podstate vyjadroval dva-tri roky späť. Teraz to bolo oficiálne oznámené z pohľadu hier. Pre svetovú atletiku to je informácia stará dva roky, z môjho pohľadu žiadna novinka. Informácia, ktorá prišla, už iba potvrdila, čo sme vedeli.
Čo Majstrovstvá sveta a Európy? Tam päťdesiatka bude?
– Nie, tam takisto nie. Už na budúci rok na MS v Eugene v USA sa nepočíta s päťdesiatkou. V atletike bolo navrhnuté, že bude dvadsiatka a tridsiatka, eventuálne tridsaťpäťka. To ešte ani atletika nemala ozrejmené. Ale možno tým, že práve teraz bude na olympiáde jedna individuálna disciplína a jedna skupinová, tak atletika sa tomu prispôsobí.
Prečo práve chôdza na 50 kilometrov, ktorá je na olympiáde od roku 1932?
– Sú tam dva hlavné dôvody. Prvý je komerčný, keďže chôdza na 50 kilometrov je dlhá a tým pádom je drahý prenos, ktorý je málo atraktívny, málo sledovaný. Druhým dôvodom je rodová rovnosť, kde Medzinárodný olympijský výbor tlačí na to, aby v každej disciplíne bolo rovnaké zastúpenie mužov aj žien.
Nemyslíte si, že práve rodová rovnosť a rovnosť pohlaví vyvolá v tomto smere poriadnu polemiku a rôzne “štipľavé” diskusie?
– Mne sa to celkovo nepáči, celá rodová rovnosť. Ja vôbec nie som niekto, kto chce za každú cenu hájiť práva chlapov. Vôbec nie, ja uznávam kvalitu žien, ale v podstate práve tá rodová rovnosť z toho robí tú nerovnosť. Lebo nemôžeme porovnávať rôzne fyzioliogické predpoklady mužov aj žien. Ani chlapi sa nehrabú robiť akvabely alebo do modernej gymnastiky. Takže z tohto pohľadu má každý svoju špecifickosť a tá by mala byť zachovaná. Ak sú v niečom muži alebo ženy lepší a šikovnejší, tak nech to robia iba ženy alebo iba muži. Z tohto pohľadu som určite proti tomu, aby to bolo nasilu. Každý má mať svoju príležitosť, ale musí byť zachovaná špecifickosť alebo prirodzenosť, že na niečo sú lepší muži a na niečo ženy.
MOV do budúcna uvažuje o spoločnej súťaži mužov a žien, o pretekoch zmiešaných pohlaví. Čo si myslíte o tejto myšlienke? Je to vôbec reálne?
– Z pohľadu chôdze to nie je až taká katastrofa. Tým, že je to relatívne skoro dopredu dané a olympiáda bude v Paríži až o štyri roky, tak de facto sa každý môže venovať kratším a rýchlejším disciplínam. Z tohto pohľadu to nevidím ako tragédiu. Ale je mi to ľúto, keďže päťdesiatka je moja disciplína a myslím si, že je to krásna disciplína a zaslúži si byť na olympiáde. To, že tu bude nejaká nová disciplína, to je opäť výmysel modernej doby, to je to, čo sa mi nepáči. Kvôli komercii chceme niečo nasilu modernizovať a rušia sa tradičné disciplíny. Skúšame niečo nové a ja si momentálne neviem predstaviť, čo to vlastne bude. Či to bude štafeta, tímová súťaž alebo niečo iné. To, aký by to mal byť formát, ešte nikto nevie. Sám som zvedavý, čo vymyslia. A dúfam, že to bude dávať zmysel. Viem si predstaviť rôzne alternatívy, čo by to mohlo byť, aby to bolo zaujímavé. Ale až čas ukáže, či to bolo správne rozhodnutie.
Zrušená je chôdza na 50 kilometrov, C2 vo vodnom slalome, ale na olympiáde budú športy ako skatebording, športové lezenie, surfovanie a breakdance. Ako vnímate vy ako olympijský šampión a elitný športovec tieto zmeny?
– To je to, čo som vravel, že sa mi nepáči – keď chceme silou mocou byť veľmi moderní a pritom zabúdame na tradície. Modernosť tu bude zopár rokov, ale tradície sú tu storočie. Mali by sme sa držať tradičných hodnôt. Samozrejme, svet sa mení, treba sa prispôsobovať. Ale tá tradičnosť má byť zachovaná. Lebo možno o osem rokov už breakdance nebude aktuálny, ale tradičné športy budú stále silné. Treba ich zachovať, ale trend ktorým sa to teraz uberá, sa mi nepáči.
Ovplyvní rozhodnutie MOV chôdzu na Slovensku? Bude to mať dosah na jej budúcnosť?
– Myslím, že nie. Tá informácie je tu už dávnejšie, vieme sa prispôsobiť, stále je tu tradičná dvadsiatka. Pokiaľ bude chôdza olympijským športom, tak na Slovensku nemusíme mať obavy.
Do olympiády v Tokiu je zhruba pol roka. Aká je vaša momentálna príprava a čo plánujete v najbližšom období?
– Tak po Dudinciach som si oddýchol, mal som pár dni voľno, potom dva týždne takú všeobecnú prípravu. Behanie, bicykel, všeobecná kondícia, aktívny oddych. Teraz už som začal so serióznejšou zimnou prípravou. Samozrejme, tým že už mám splnený limit, nemusím to hnať do žiadnych extrémov, dávať do nejakej super formy na jar. Zima bude skôr pozvoľná, chcem sa sa postupne pripravovať na nejaké kratšie disciplíny na jar – na päť, desať a dvadsať kilometrov. Všetko budeme smerovať tak, aby som bol na olympiáde v Tokiu v top forme. Momentálne som v Banskej Bystrici, aj kvôli epidémii aj kvôli tomu, že sa môžem pripravovať v domácich podmienkach. Až potom ku konci zimnej prípravy by som chcel využiť nejaké teplé krajiny na ponaháňanie špeciálneho tempa na rýchlejších tratiach.