BRATISLAVA – Už po deviatykrát sa tento mesiac na námestiach Bratislavy stretnú ľudia oblečení vo farbe dúhy. Pokojným pochodom opäť upozornia na problémy, s ktorými sa stretávajú v našej spoločnosti ľudia patriaci do LGBTI komunity. Glob.sk sa porozprával s organizátorom tejto udalosti a šéfom Iniciatívy Inakosť Martinom Mackom. Povedal nám o vyhrážkach, problémoch s ministerkou kultúry Ľubicou Laššákovou ale aj o tom, že na Slovensku už existujú homosexuálne páry, ktoré vychovávajú deti.
V Bratislave bude už čoskoro deviaty ročník akcie Dúhový PRIDE. V akom štádiu sú prípravy?
– Príprava festivalu začína už v januári, kedy začíname s tými oficiálnymi vecami – ohlasujeme akciu na meste a podobne. Tento rok to trvalo dlhšie a bol to náročnejší proces, lebo sme chceli zmeniť námestie. V súčasnosti je to Hviezdoslavovo, ktoré nám však už kapacitne nevyhovuje. Chceli sme sa aj viac rozrásť, mať bohatší a dlhší program. S tým súvisel aj projekt na Ministerstve kultúry SR. Ten grant sa však nepodarilo získať a vyskytli sa aj iné problémy. Plány na rozšírenie sa tak odkladajú do budúceho roka.
Pomáhajú vám pri organizácii aj dobrovoľníci?
– Skoro celý PRIDE majú na starosti dobrovoľníci, ktorí to robia popri svojej práci. Najviac ich ale potrebujeme v deň konania sa samotnej akcie. Každoročne máme minimálne okolo 50 dobrovoľníkov. Je tam kopec rôznych pozícii.
Minulý rok ste mali rekordnú účasť. Myslíte si, že budete v tomto trende pokračovať?
– Stúpa to každoročne, ale veľa závisí aj od počasia, ak bude podobne príjemné ako minule, účasť bude vyššia. Dôležitý je aj program a politická situácia okolo práv LGBTI ľudí, takže dúfam, že to bude ďalej stúpať.
Prvý pochod bol okrem iného známy aj tým, že počas neho došlo k otvoreným konfliktom. Myslíte si, že sa to môže zopakovať aj v budúcnosti?
– Ja som vtedy nebol členom organizačného tímu. Ale treba povedať, že to bola na Slovensku prvá akcia svojho druhu a že zrejme nikto nebol pripravený na to, čo to môže spôsobiť. A extrémisti si mysleli, že voči nim nikto nezasiahne. Je preto dôležité, že polícia vtedy zasiahla. Ďalšie roky takéto problémy neboli, z nášho pohľadu bolo potom až priveľké nasadenie polície a bezpečnostných opatrení. To sa nám darí postupne meniť a mienime v tom aj pokračovať.
Počas organizácie tejto akcie sa určite stretávate s pozitívnymi aj negatívnymi reakciami. Stretli ste sa aj s vyhrážkami?
– Nejaké vyhrážky sú pravidelné, každý kto organizuje verejné podujatie alebo sa snaží o zmenu v spoločnosti vie, že najmä na sociálnych sieťach je tá nenávisť častá. Je to každoročne prítomné. Polícia vždy vyhodnocuje aj to, či sú tie hrozby reálne. Mení sa to ale a v súčasnosti už prevažujú pozitívne reakcie, najmä od mladých ľudí. Je tam vidieť generačnú výmenu, drvivá väčšina ‚ účastníkov PRIDE sú ľudia pod tridsať.
Dá sa povedať, že mladšia generácia je v tejto téme liberálnejšia?
– Vyplýva to aj zo všetkých prieskumov verejnej mienky, ktoré sa robili. Podľa nás sú aj mladí LGBT ľudia sú otvorenejší a aj ostatní mladí ľudia tým pádom vnímajú že majú napríklad homosexuálneho spolužiaka. A tým pádom sú sami otvorenejší.Osobný kontakt najviac funguje na búranie predsudkov. Stále ale až 60% ľudí na Slovensku tvrdí, že nepozná žiadneho geja či lesbu vo svojom okolí. Toto je u nás problém.
Z prieskumu, ktorý ste vy sami realizovali vyplýva, že pokiaľ sa väčšina ľudí z LGBT komunity stretne s násilím kvôli svojej orientácii, neobrátia sa na políciu. Prečo to tak podľa vás je?
– Napríklad z fyzických útokov motivovaných nenávisťou voči LGBT komunite iba 4% boli nahlásené na políciu. Pýtali sme sa aj na dôvody a vyplynulo z toho, že panuje nedôvera voči štátnym orgánom, že budú tieto veci vyšetrovať, že sa nahlásením niečo zmení a zároveň sa ale aj boja, že by sa ich sexuálna orientácia mohla zverejniť.
Existuje vôbec prehľad koľko ľudí z LGBT komunity žije na Slovensku? Viete odhadnúť, koľko takýchto ľudí tu žije?
– Dnes to nevieme, v budúcnosti to budeme vedieť, pokiaľ sa táto otázka dostane do sčítania ľudu, alebo keď budú schválené registrované partnerstvá. Až potom uvidíme o aký počet ľudí ide.
Slovensko patrí medzi posledných 6 krajín v EÚ, ktoré nepoznajú inštitút registrovaných partnerstiev. Prečo to tak je a myslíte si, že výhrady OSN, ktoré prijala vláda pomôže túto situáciu zlepšiť?
– Vo väčšine krajín registrované partnerstvá presadili sociálnodemokratické strany. U nás mal Smer historickú príležitosť urobiť to, keď mal sám vládu. Nevyužil ju, nebolo tu to politické líderstvo. Hovorí sa aj o tom, aká sme konzervatívna krajina, ale v Európe sú už len 3 katolícke krajiny, ktoré nemajú tieto veci ošetrené. Sme to my, Litva a Poľsko.
Na Slovensku sú aj strany, ktoré strach ľudí z LGBT tém využívajú na svoju kampaň. Pokiaľ by sa dostali k moci, aký vplyv by to malo?
– U nás sa táto téma využíva skôr ako prostriedok politického zápasu a na vyvolávanie strachu z inakosti. Praktické výsledky však ukazujú, že ani ich voličov tieto témy nezaujímajú. Jeden výskum , dokonca preukázal, že anti-LGBT agenda ani u mladých voličov Kotlebu nemá takú podporu, keď to porovnáme s inou ich agendou. Samozrejme, pokiaľ by sa dostali k moci, bol by to problém nielen kvôli tejto téme ale aj kvôli všetkým ľudským právam a demokraciu ako takú.
Čo sa týka toho zrušeného grantu do ministerstva, spravilo vám to veľký škrt cez rozpočet? Z čoho je PRIDE financovaný?
– My sme už dnes viac festivalom. Samotný sprievod mestom je najmenej nákladný, najnákladnejšie sú tie festivalové časti, kde chceli sme dlhší program. Práve v tejto veci nám uškodilo rozhodnutie ministerky, ktorá sa napriek odporúčaniam komisie rozhodla nepodporiť náš projekt. My máme zabezpečený základný rozpočet, máme aj iných partnerov, tento rok nás podporuje aj ministerstvo spravodlivosti či mesto Bratislava.Vyhlásili sme crowfoundingovú kampaň. Oslovujú nás aj iné firmy, takže to financovanie je zabezpečené ale neumožňuje nám rásť. Dúfame však, že budúci rok sa to podarí.
Čo sa týka registrovaných partnerstiev trúfate si odhadnúť, kedy bude Slovensko pripravené na otvorenie tejto témy?
– Spoločnosť sa vo všeobecnosti na žiadnu zmenu legislatívy nepripravuje. Tak ako som hovoril, keby to bol Smer prijal v 2012 tak tieto témy už neriešime, za rok po prijatí zákona by to bola zabudnutá téma. Vyzerá to, že rastú nové politické strany, ktoré majú v programe aj túto tému. Presadiť zákon v parlamente však bude problematické. Uvidíme, ako to dopadne. My zastupujeme ajpáry rovnakého pohlavia, ktoré sa stretávali s viacerými problémami a nie je vylúčené, že sa v najbližšej dobe objavia pred európskymi súdmi prípady zo Slovenska, ktoré ak budú úspešné, vytvoria tlak na zmenu legislatívy.
S akými problémami sa páry rovnakého pohlavia na Slovensku stretávajú?
– Inštitút registrovaných partnerstiev by mal vyriešiť všetky problémy, aké dnes páry rovnakého pohlavia majú.Nie je to len často spomínané dedenie, prístup k zdravotným záznamom či vzájomné zastupovanie sa v úradných veciach. Ministerstvo spravodlivosti pripravilo analýzu, kde je až 35 oblastí, kde treba právnu úpravu
Niektorí Slováci majú problém aj s inštitútom registrovaného partnerstva. Najväčšie emócie však vyvoláva myšlienka adopcie detí homosexuálnymi pármi. Myslíte si, že sa v najbližšom čase toto zmýšľanie zmení?
– Nevedie sa o tom racionálna debata, pretože v súčasnosti už existujú páry rovnakého pohlavia, ktoré majú deti. Napríklad lesbické páry vychovávajú deti a nikto im nebráni, aby ich mali. Ďalšia vec je, že na Slovensku je možná adopcia dieťaťa jednotlivcom a neskúma sa sexuálna orientácia. Neexistencia zákonnej úpravy spôsobuje problémy, ktoré si v konečnom dôsledku odnesú tie deti. Rodič v tom páre, ktorý buď nie je biologický rodič alebo nie je ten, ktorý dieťa adoptoval, nemá k nemu žiaden oficiálny vzťah a nemôže mu v prípade, že by sa druhému niečo stalo, pomôcť. Okrem práv nemá samozrejme ani povinnosti voči takémuto dieťaťu.
Takže je to niečo, čo u nás je, len je okolo toho nafúknutá debata?
– Áno. Paradoxne, v Čechách nedávno robili výskum, kde sa ľudí pýtali na rôzne typy adopcie. Najviac mali ľudia problém len s adopciami detí jednotlivcom, teda s tým, čo je u nás ako jediné povolené.