Domáce Koronavírus Top Rozhovory

ROZHOVOR S LEKÁROM VISOLAJSKÝM Nie je normálne, čo sa deje na Slovensku. Opatrenia nie sú dostatočné

Zdroj: TASR / Jaroslav Novák

BRATISLAVA – Na pozadí žabomyších vojen, ktoré vedú medzi sebou premiér Igor Matovič (OĽaNO) a minister hospodárstva Richard Sulík (SaS), prišlo k zmiernenie niektorých opatrení. V obmedzenom režime sa otvorili kostoly, divadlá a kiná, avšak reštaurácie a vyššie vzdelanie zatiaľ zostalo zatvorené. Odborníci však nad týmto uvoľňovaním zdvíhajú varovný prst a hovoria o morálnom aj zdravotnom riziku. Ako sa na súčasne nastavené opatrenia pozerá člen Ústredného krízového štábu? Je reálne, aby sa otvorili školy do konca zimných prázdnin? Ako vníma posledné fázy testovania vakcín proti koronavírusu? A ako hodnotí plošné testovanie, ktoré sme mali na Slovensku? Aj o tom sa Glob.sk rozprával s predsedom Lekárskeho odborového združenia a členom poradného orgánu vlády PETROM VISOLAJSKÝM. 

 

Ako hodnotíte doterajšie testovania antigénovými testami?

– Antigénové testovanie sa ukázalo ako dobré riešenie pre tie mestá a obce, kde je veľký výskyt ochorenia. Naopak, tam, kde sme mali nízku incidenciu, plošné testovanie nehodnotím ako efektívne riešenie. Z toho dôvodu by som sa zameral iba na tie lokality, kde je výskyt ochorenia vysoký, pretože tam má zmysel testovať aj antigénovo, aj plošne. Avšak, v týchto regiónoch by bolo efektívne testovať frekventnejšie, povedzme jeden – dvakrát týždenne.

Dôležité je aj mať po každom testovaní dobré trasovanie blízkych kontaktov pozitívne testovaných. Rovnako nevyhnutná je aj správna izolácia infikovaných pacientov. Môžeme mať najlepšiu formu testovania na svete, ale ak infikovaného človeka nevieme správne izolovať a on ochorenie šíri ďalej, tak je úplne zbytočné, že sme ho pozitívne diagnostikovali. Izolácia pozitívnych pacientov nie je na Slovensku úplne dotiahnutá do konca.

A ako by sa dala správne spomínaná izolácia dotiahnuť do konca? Čo by bolo potrebné zabezpečiť?

– Pre tých, ktorí nemajú možnosť sa efektívne odizolovať od zvyšku domácnosti – napríklad žijú vo viacgeneračnej domácnosti – sme ešte v lete navrhovali možnosť, aby mohli využívať hotely, ktoré sú v súčasnosti zatvorené pre protiepidemiologické opatrenia, alebo dať im možnosť štátnej karantény. Infikovaní by tak neohrozili svoje rodiny.

Druhou možnosťou je, aby sa robili dôsledné kontroly ľudí, či naozaj dodržiavajú domácu izoláciu. A za porušenie by mali byť vysoké sankcie. Vo vyspelých krajinách sú veľmi vysoké pokuty za porušenie karantény. V čase, kedy sme tu mali prvú vlnu, tak bola vhodným riešením aj eKaranténa. Ešte na krízovom štábe, ktorý bol minulý pondelok (16. novembra), som navrhoval, aby sa opätovne spustil tento projekt. Bolo by dobré využiť aj možnosti polície, pretože regionálne úrady verejného zdravotníctva, ktoré dnes majú dohľad nad domácou karanténou, rovnako tak obvodní lekári, majú veľa inej práce a túto agendu jednoducho nestíhajú robiť. Myslím si, že ideálne riešenie by bolo využiť možnosť polície spolu s eKaranténou. Zatiaľ sa však pre tento krok nenašiel konsenzus.

 

Systém eKarantény bol podľa Visolajského dobre nastavený. Zdroj: TASR / Michal Svítok

Podľa premiéra Igora Matoviča, aj ministra zdravotníctva Mareka Krajčho nám plošné testovanie pomohlo zraziť krivku počtu nakazených. Máte rovnaký názor?

– Treba si uvedomiť, že na Slovensku sme pár týždňov mali isté lockdownové opatrenia, ktoré smerovali k zníženiu mobility. Vďaka tomu sa nám podarilo docieliť, že ľudia menej cestovali a stretávali sa, pričom sme sa blížili k hodnotám mobility z jari. Čiže, v tomto smere sa nám podarilo dostať mobilitu na minimálnu úroveň. Toto opatrenie malo zásadný vplyv na to, aby nám krivka počtu infikovaných začala klesať.

Podobný scenár zažila aj Česká republika. Tým sa podarilo zraziť strmú krivku infikovaných pacientov vďaka sprísneniu opatrení a zavedením lockdownu. Nepotrebovali k tomu žiadne plošné testovanie. Pokles infikovaných, ktorý v súčasnosti zažívame na Slovensku, je z môjho pohľadu najmä vďaka lockdownu a z menšej časti k tomu prispelo aj plošné testovanie. Netreba zabudnúť aj na spoluprácu obyvateľov, ktorí tieto opatrenia dodržiavali. Sami totiž vyhodnotili situáciu ako vážnu, začali sa menej stretávať a obmedzili sociálne kontakty. Nie je to len o tom, čo štát prikáže, ale aj o tom, čo spravia ľudia a či opatrenia aj budú dodržiavať.

Ako hodnotíte to, aby sa otvorili kostoly, divadlá a kiná do 50 percent kapacity, pričom fitness a iné prevádzky poskytujúce športové aktivity môžu do svojich priestorov pustiť maximálne 6 osôb?

– Po plošnom testovaní antigénovými testami nám vznikol na Slovensku veľký problém. Ten spočíva v tom, že doteraz sme hodnotili situáciu podľa pozitivity PCR testov. Antigénovým testovaním sa nám však táto situácia zneprehľadnila, pretože zo štatistík vypadli ľudia pozitívne testovaní antigénmi. To bola aj moja žiadosť na Ústredný krízový štáb, aby sme do štatistík započítavali aj tých, ktorí sa dali otestovať antigénovými testami. Ako vidíme posledné dni, tak Národné centrum zdravotníckych informácii ich do svojich štatistík už začalo dávať.

V čase, kedy sa otvorili tieto prevádzky, sme na Slovensku mali veľmi nepriehľadnú situáciu. Práve z dôvodu, že sme nevedeli, koľko infekčných ľudí zachytili antigénové testy. Z môjho pohľadu bolo preto uvoľnenie opatrení obrovským rizikom. Osobne si myslím, že v niektorých lokalitách na Slovensku nemalo vôbec prísť k takémuto uvoľneniu, pretože situácia v nich je naozaj kritická. Naopak, v nich by som opatrenia ešte sprísnil.

 

Kostoly môžu byť v súčasnosti otvorené pre ľudí do 50 percent svojej kapacity. Zdroj: Glob.sk / Peter Korček

Môže nám tento krok zhoršiť čísla nakazených – teda že by ich počet opäť začal rapídne pribúdať?

– Áno, a to najmä vo vysoko rizikových regiónoch.

Ako hodnotíte to, že sa na Slovensku neustále menia pravidlá a opatrenia v boji s koronavírusom? Raz sa sprísňujú, potom, keď vznikne nejaká roztržka medzi vládnymi predstaviteľmi, sa opatrenia zasa uvoľnia…

– Náš štát je riadený politikmi v zmysle demokracie a aj naši vládni predstavitelia majú svojich voličov. Z toho dôvodu musia reflektovať nálady v spoločnosti. Súčasná situácia, ktorú zažívame, je kombináciou rozhodnutí a odporúčaní odborníkov a politici si tam vnášajú svoju politickú rovinu. Tento obraz je však vo väčšine demokratických štátov,  Slovensko nie je žiadnou výnimkou.

V každom prípade, čím menej politiky sa do protiepidemických rozhodnutí vnáša, tým lepšie daný štát zvláda pandémiu koronavírusu. Z toho dôvodu by sme sa mali snažiť o tom, aby v rozhodnutiach bolo čo najmenej politiky.