BRATISLAVA – Súboj o bratislavského župana zvedie aj bývalý minister školstva a primátor Bratislavy Milan Ftáčnik. Takto odpovedal na naše otázky.
Pozrite si videovizitku Milana Ftáčnika!
Prečítajte si profil kandidáta.
1.) Ako ste spokojný so súčasným vedením župy?
Rozhodol som sa kandidovať na post predsedu Bratislavského kraja, pretože si myslím, že na najvyššom poste je potrebná zmena. Pavol Frešo už vyčerpal svoje možnosti pri riadení kraja. Jeho úspešným projektom bola realizácia cyklistického Mostu slobody ponad Moravu, ale inak má na svojom konte veľa mínusov. Nedokázal zabezpečiť zosúladenie grafikonov železničnej, prímestskej autobusovej a mestskej hromadnej dopravy v rámci integrovanej dopravy v kraji, takže na tej istej trati chodí vlak aj autobus a klesá počet cestujúcich. Dodnes nie je ani len naprojektovaný, nieto ešte začatý obchvat Pezinka, o ktorom sa roky hovorí, lebo Pezinok má tretiu najväčšiu intenzitu automobilov v kraji. Ešte stále sa nezačala zásadná rekonštrukcia mimoriadne vyťaženej cesty Rohožník Malacky, po ktorej chodia stovky nákladných áut. Starostovia márne čakajú na prisľúbené opravy ciest II. a III. triedy, za ktoré zodpovedá kraj, a nikto im ani nevysvetlí, prečo sa oprava cesty odkladá na ďalší rok. Kraj nebol ochotný platiť za autobus Bratislava Čierna voda, hoci je zo zákona zodpovedný za prímestskú dopravu a až na moju intervenciu sa rozhodlo, že to od 1.9. tohto roku prevezme na seba, inak by autobus nejazdil. Keď k tomu pridám škandalózne obstarávanie v divadle Aréna, ktoré zrušil predseda kraja až po kritike zvonku, tak musím konštatovať, že v činnosti župy sa viac prejavujú lobistické tlaky ako verejný záujem. Nestačí sa len ukazovať na podujatiach a sľubovať, ľudia čakajú výsledky a tých je za 8 rokov obdobia Pavla Freša žalostne málo.
2.) Čo je najpálčivejší problém župy?
Je to jednoznačne doprava. Počet áut na tisíc obyvateľov je u nás väčší ako vo Viedni. Prejazdy áut dosahujú najvyššie intenzity na Slovensku a autá každé ráno stoja v kolónach prakticky na všetkých príjazdoch do Bratislavy. Riešením záťaže, ktorú autá prinášajú do stredu miest a obcí kraja je najmä budovanie obchvatov miest, ako aj zákaz prejazdu nákladných automobilov cez obce. Ale skutočným riešením narastajúcich dopravných potrieb obyvateľov je vybudovanie fungujúceho systému integrovanej verejnej dopravy. V nej kľúčovú úlohu hrá vlak, a to preto, že železnica má od ostatnej dopravy oddelené koľaje a veľmi rýchlo sa dostane bez čakania v zápchach prakticky až do centra mesta. To vyžaduje na jednej strane zvýšiť kapacitu vlakov, aby obslúžili väčšie množstvo cestujúcich a na druhej strane riešiť dostupnosť vlakovej zastávky.
Základom budovania systému mestskej hromadnej dopravy, ak nemáme metro, je využitie potenciálu koľajovej dopravy. Na jednej strane to znamená budovanie nových zastávok na existujúcich železničných tratiach a k tomu prestupné miesta na MHD, ako to bude v Devínskej Novej Vsi, Vrakuni alebo Petržalke, aby sa viac využili železničné koľaje na vnútromestskú dopravu. Na druhej strane to znamená budovanie nových električkových tratí. Bratislava ich má 40 km, rovnako početné Brno až 80 km. V Bratislave sme vybudovali za posledných 25 rokov 2,4 km novej trate do Petržalky a mesto pripravuje ďalšie 4 km trate až na Janíkov Dvor. Ale územný generel dopravy identifikoval ďalších 22 možných nových električkových tratí, takže mesto by sa malo snažiť aktivizovať zdroje, či už európske fondy, alebo zdroje v rámci verejno-súkromného partnerstva, aby čo najskôr začalo s prípravou a výstavbou ďalších tratí.
Kraj má aj iné dôležité kompetencie, a to v oblasti stredných škôl, pri rozvoji sociálnych služieb, vytváraní podmienok pre zdravotníctvo, v ekonomickom rozvoji či v oblasti cestovného ruchu.
3.) Plánujete zverejniť financovanie kampane?
Pre mňa je transparentnosť hodnota, takže zverejňujem svoje príjmy a výdavky aj nad rámec nového zákona o volebnej kampani a jej financovaní, ktorý platí v plnom rozsahu od týchto regionálnych volieb. Tento zákon hovorí o tzv. oboznamovacej kampani, ktorú robia kandidáti do oficiálneho začiatku volebnej kampane a potom o samotnej volebnej kampani, ktorá sa začala zverejnením oznámenia o vyhlásení volieb, a to 28.6.2017. Výdavky na oboznamovaciu kampaň musí kandidát vykázať v záverečnej správe, ktorú predkladá na zverejnenie ministerstvu vnútra do 30 dní po vyhlásení výsledkov volieb. Výdavky na samotnú kampaň, rovnako ako získané príjmy je povinný viesť na transparentnom účte, kde si ich môže pozrieť každý, koho to zaujíma. Ja som ohlásil kandidatúru 24.3.2017 a od tohto dátumu vediem svoje príjmy a výdavky, na prvú časť kampane aj samotnú kampaň, na transparentnom účte.
4.) Ako by ste zatlačili na vládu, aby venovala VÚC viac pozornosti?
Bratislavský kraj je špecifický v tom, že jeho jadrom je hlavné mesto Slovenskej republiky Bratislava, ktorej obyvatelia tvoria až 70 % obyvateľov kraja. Bratislava má veľkú gravitačnú silu, takže denne do nej dochádza pracovať 100 až 150-tisíc ľudí z celého kraja, ale aj z Trnavského a Nitrianskeho kraja. Za prácou sa sem sťahujú ľudia prakticky zo všetkých krajov Slovenska, takže vo viacerých obciach kraja, najmä blízko Bratislavy, rýchlym tempom rastie počet obyvateľov. Štatisticky je Bratislavský kraj 5-tym najbohatším regiónom európskej únie, ak hodnotíme hrubý domáci produkt (HDP) na jedného obyvateľa, ale obyvatelia kraja ani samosprávy to takto necítia, lebo je to skôr štatistický ako reálny ukazovateľ. Ale na jeho základe je Bratislavský kraj obmedzený v čerpaní fondov Európskej únie a náhradné domáce zdroje mu vláda neposkytuje. Hoci najmä v oblasti školstva (vzhľadom na rast počtu obyvateľov), ale aj pri hospodárení s vodou a odkanalizovaní obcí v kraji sú tieto zdroje, ktoré v iných krajoch pokrývajú európske fondy, nevyhnutne potrebné. Tieto argumenty a konkrétne údaje chcem použiť na to, aby som presvedčil vládu, že je potrebné vytvoriť podmienky aj na zlepšovanie života v Bratislavskom kraji a na poskytovanie kvalitných verejných služieb.
Foto: SITA/Peter Maďar