BRATISLAVA – Spolu s Miloslavom Mečířom a Karolom Kučerom patrí k najväčším legendám a najlepším hráčom slovenskej tenisovej histórie. Vyhral šesť turnajov ATP, vo svetom rebríčku bol na dvanástom mieste a zarobil viac ako 7 miliónov dolárov. Tri roky bol nehrajúcim kapitánom slovenského Daviscupového tímu a stále patrí k najpopulárnejším slovenským športovcom. Začiatkom novembra ho tenisový zväz odvolal od mužskej reprezentácie, čím mu dal najavo, že o jeho služby nie je u nás záujem. Momentálne je trénerom bývalej juniorskej svetovej jednotky Ceng Čchun-chsina z Taiwanu. Nielen o tejto spolupráci, ale aj o aktuálnej sezóne, úpadku slovenského tenisu a jeho konci pri Daviscupovom tíme sa Glob.sk rozprával s DOMINIKOM HRBATYM (42).
Tento rok je v znamení koronavírusu. Aká bola táto netradičná sezóna z vášho pohľadu?
– Bolo to niečo nové, zaujímavá skúsenosť pre všetkých – pre trénerov aj pre ľudí pracujúcich v tenise. Myslím si, že tenis ukázal veľkú schopnosť adaptovať sa na rôzne veci a to veľmi rýchlo. Tenis je šport, ktorý je oproti iným náročný na cestovanie. Je tiež celosvetovým fenoménom, ktorý má schopnosť improvizovať. Síce je to ťažšie bez divákov, ale tenis dokázal urobiť aj tu ústupky. Zárobky sú o 40 percent nižšie, aby turnaje vôbec dokázali existovať. Jednoducho sa hráči vedeli dohodnúť na podmienkach, aby tenis mohol fungovať ďalej.
Z turnajov veľkej štvorky – Australian open, Roland Garros, Wimbledon, US open – sa iba v Melbourne hralo ešte za normálnych podmienok. Paríž bol až v septembri, Londýn vôbec, v New Yorku sa hralo bez divákov. Na veľké zmeny museli zareagovať aj menšie turnaje. Zachránila termínová improvizácia svetový tenis od fatálnych následkov?
– Či od fatálnych to neviem, ale život je rýchly a pokiaľ by tenis nepokračoval, tak by rýchlo stratil sponzorov, popularitu, fanúšikov. Bolo by otázne, či by sa dokázal vrátiť na pôvodnú úroveň, lebo v dnešnej dobe sa každé zaváhanie počíta dvojnásobne a určite by to malo následky. Ale súčasná kríza má dopady na všetky turnaje a ešte nie je koniec. Veľa firiem bude trpieť ešte niekoľko týždňov aj mesiacov. Vidieť to na leteckom biznise. Keď som letel do Ameriky tak nás bolo asi 30 v lietadle a na letiskách je polovica obchodov zatvorená. Dokonca aj tu v USA sú obchody prázdne, ľudia veľmi málo chodia nakupovať. Aktivity sa presunuli do online priestoru, je to vidieť a cítiť všade.
Vo veľkom tenise sa pohybujte stále a stále máte veľa kontaktov a informácii. Je veľmi pravdepodobné, že minimálne prvý polrok 2021 bude v podobnom režime ako aktuálna sezóna. Bez divákov, možno s obmedzenou termínovou listinou, bez turnajov v Spojených štátoch, v Ázii či Austrálii. Sú tieto alternatívy reálne?
– Tak pokiaľ sa pandémia nezmení, tak to bude stále v podobnom rozsahu. Vyskladať turnaje bude problémom. Už teraz sa uvažuje, že Australian Open sa posunie o dva týždne kvôli Vianociam. Austrálska vláda totiž nechce dovoliť, aby hráči mohli prísť, tak ako na US Open, iba s PCR testami, ale musia ísť na dva týždne do karantény. Čo sa však nepáči, lebo práve na Vianoce by museli byť mimo svojich domov, s čím drvivá väčšina nesúhlasí. Turnaje však nechcú byť bez najlepších hráčov – Nadala, Djokoviča, Federera. Bavil som sa s viacerými ľuďmi z ATP a sami nevedia, ako to bude. V Európe sa situácia zhoršuje, v Ázii je to lepšie, ale tam nechcú otvoriť hranice. Bude to plátanie, aj keď ATP podporuje malé turnaje finančne. Aj v Bratislave. 40 percent dostanú organizátori od ATP, 40 percent od vlády, takže zväz nemusí vynakladať takmer žiadne vlastné financie, až na pár drobností. Ešte dokonca aj mierne zarobí. Ale je to ťažké. Malé turnaje prežívajú s problémami, to však aj tie veľké. Keď som bol na Masters v Ríme, tak šéf turnaja otvorene povedal, že sú vo veľkej strate. Ale zároveň zdôraznil, že roky na tom pekne zarábal, tak teraz musí dať niečo z vlastného vrecka, aby to vrátil tenisu a pomohol mu.
Grandslamové turnaje sú stále pod nadvládou silnej trojky Roger Federer, Novak Djokovič , Rafael Nadal. Respektíve posledné roky iba v réžii dvojice Djokovič – Nadal. Z troch vyhrali tento rok dva, iba na US Open dominoval Dominic Thiem. Zmení sa niečo v tomto smere v nasledujúcich sezónach?
– Určite sa zmení. Aj Nadalovi s Djokovičom pribúdajú roky. Začne sa to meniť, začne sa ich pozícia oslabovať. Myslím, že budú vyhrávať čím ďalej, tým menej. Pre mňa bolo prekvapením, že Nadal vyhral Roland Garros. Zahral síce fantastické finále, ale v prvých kolách to už nebol ten Nadal z minulosti. Malo to ďaleko od starého Nadala. Djokovič tiež hrá dobre, ale psychika sa opotrebúva. Uvidíme. Budú to mať ťažké. Jednoznačne možno rok, maximálne dva a situácia sa radikálne zmení.
Kto by ich mohol vystriedať na tróne? Medvedev, Thiem, Alexander Zverev, Andrej Rublev, Stefanos Tsitsipas, Denis Shapovalov?
– Ťažko povedať kto. Mne sa najviac páči Thiem. Vie hrať na všetkých povrchov, efektívne aj agresívne. Hrá niečo medzi typickým ideálnym antukárskym štýlom a tenisom na tvrdých, rýchlych povrchoch. Vie sa adaptovať na aktuálne podmienky. Môže to byť on. Teraz vyskočil Rublev, ktorý v tomto roku vyhral päť turnajov, čo je neskutočné. Otázne je, ako je na tom psychicky a ako si bude veriť, lebo ak mu to nepôjde, môže robiť chybu za chybou. Tsitsipas je veľmi silný v hlave, aj keď mal teraz slabšiu sezónu, ale stále je to hráč, ktorý má veľmi silný herný potenciál. Má výborný servis, pohyb na základnej čiare. Takže sú tam dvaja či traja hráči, ale ak by som si mal vybrať, tak potom by to boli Thiem a Tsitsipas. Shapovalov je dobrý, ale nie je vyrovnaný a je viac výsledkovo náladový.
Federer sa chce na turnaje vrátiť v januári. Nie je to z jeho strany iba povinná jazda? Herne je to stále extratrieda, ale otázkou je jeho zdravotný stav. Predsa len v auguste bude mať 40.
– Myslím, že Roger už nebude vyhrávať turnaje, čo bolo vidno aj tento rok. Už na to nemal nohy, možno sa mu to sem-tam niekde stretne, chytí deň alebo týždeň a vyhrá nejaký turnaj. Stále bude nebezpečný, stále sa do štvrťfinále, semifinále dostane. Dôvod prečo chce ďalej hrať? Určite sú za tým aj financie. Je to športovec, ktorý ročne zarobí 100 miliónov eur na kontraktoch a pokým budú platné, dovtedy bude hrať. Je jedným z najlepšie zarábajúcich športovcov sveta a stále má rád tenis, ktorý ho naplňuje. Má veľkú rodinu, deti ho podporujú a obdivujú. Sledujú ho na tréningoch, na turnajoch. Určite to robí aj pre svoje deti. Navyše tenis potrebuje Federera. Je to meno, legenda. Ľudia chodia na turnaje aj kvôli nemu. Spolu s s Nadalom a Djokivičom posunuli tenis do iných výšok. Finančných aj herných. Čím dlhšie bude hrať, tým lepšie to bude pre tenis.
Čo slovenský mužský tenis. Aký bol jeho rok 2020? Opäť žiadny slovenský tenista nevyhral turnaj ATP. Ak by sme hodnotil jeho úroveň a kvalitu podľa tohto ukazovateľa, potom je na tom slovenský tenis dosť zle.
– Slovenský tenis nemá na to, aby vyhrával ATP turnaje v posledných rokoch. Okrem Kližana (v roku 2018 v Kitzbueli, pozn. red.), ktorý mal potenciál, a ktorý to dokázal, tam nikto iný nie je. Ale je to sezóna, ktorá najmä po korone mala svoje pozitíva. Hlavne Nora Gomboša, ktorý vyhral nad desiatimi hráčmi so svetovej stovky, čo sa mu nepodarilo za celú kariéru. On sa ukazuje ako taká malá svetlejšia budúcnosť slovenského mužského tenisu, ktorá môže aspoň na grandslamoch uhrávať druhé či tretie kolá vďaka svojmu štýlu. Čím je starší, tým je lepší. Gomboš je jediný, ktorý môže slovenský tenis najbližšie dva, tri roky podržať v prvej stovke, aby sme tam mali aspoň jedného hráča a nejakú dlhodobú jednotku pre Davis cup. Ale aj Noro má už svoje roky. Dúfajme, že bude zdravý a neovplyvnia jeho hru zranenia. Ostatní hráči hrajú to, na čo majú, svoj štandard. Pohybujú sa okolo tej stovky. Na chalengerových turnajoch sú to dobrí hráči, na turnajoch ATP sa im sem-tam podarí uhrať nejaký výsledok, čo odzrkadľuje ich miesto vo svetovom tenise. Ale inak sa nič nezmenilo. Sú to však všetko hráči, ktorí majú nad 30 rokov a slovenský tenis má možno posledné dva či tri roky, kedy budeme mať ešte takýchto hráčov. Potom je tu otázka, kto bude po nich a či bude vôbec niekto okolo tej stovky.
Najlepším hráčom podľa rebríčka je Norbert Gomboš, ktorý je na konci ôsmej desiatky. Ďalší hráči sú až v druhej stovke. Je rebríček subjektívne alebo objektívne meradlo kvality slovenského tenisu?
– Je to objektívny ukazovateľ. Veď je to rebríček za 52 týždňov, odzrkadľuje to ako hrajú hráči za celý rok, takže je to férové. To, na čo majú, uhrajú. To, na čo nemajú, prehrajú. Rebríček je vždy zrkadlom pravdy.
V slovenskom tenise je viditeľná dlhodobá a výrazná stagnácia, úpadok kvality. Čo mu najviac chýba? Peniaze, tréneri, podmienky, hráči, systém, funkcionári?
– Ja som to povedal dávnejšie – chýba rozvoj mládeže. Absolútne žiadna koncepcia neexistuje pri deťoch. V kategórii od 6 do 10 rokov si každý hrá čo chce. Potom, pravdaže, z toho čo sa dostane do NTC naši tréneri čarujú. Je až zázrak, čo z toho dokážu vyčarovať a to nehovorím, že na Slovensku sa berie za úspech ak máme hráča v prvej dvestovke, čo je tragédia a veľmi smutné. Pretože slovenský tenis mal niekedy vyššie ambície. Nič sa s tým nerobí a každý sa teší z toho, že vôbec máme nejakého juniora v hlavnej súťaži a že sa vôbec kvalifikuje do hlavnej súťaže. Lebo už ani v juniorských turnajoch nemáme hráčov v hlavných súťažiach. Je to otázka na ľudí, ktorí to majú na starosti a ktorí rozhodujú o veciach – či robia správny džob, keď vidíme aká je krivka v slovenskom tenise.
Vy ste skončili na pozícii nehrajúceho trénera Daviscupového tímu. Nebol už záujem z tenisového zväzu alebo z vašej strany? Je za tým iba neúspech v Davisovom pohári, kde sme nepostúpili na finálový turnaj do Madridu?
– Daviscupový kapitán je post, ktorý patrí slovenskému tenisovému zväzu. On o tom rozhoduje. Mojím cieľom bol postúpiť do Madridu. Aj pre mňa to bolo veľké sklamanie, že sme sa tam nedostali. Takže tie ciele som nesplnil a dôvod sa preto rýchlo našiel. Ale je to absolútne v pohode. Je to o vysvedčení pre slovenský tenis, ktorý si niektorí ľudia v NTC nevedia vystaviť, ale mne ho rýchlo vystavili. Beriem to. Nehovorím, že som bol super kapitánom, mal som vyššie ciele, no po troch rokoch som skončil a beriem to ako fakt. Viem sa pozrieť do zrkadla, bola to aj moja chyba a zlyhanie. Robil som to nie pre seba, ale pre slovenský tenis, pre mladých hráčov, aby sa niekam posunuli. Neboli sme od toho ďaleko. Urobil som aj rozhodnutia, ktoré by som dnes zmenil, ale po boji je každý kapitán. Ak má zväz iné plány je jasné, že dajú šancu niekomu inému. Iba ma mrzelo, že o tom, kto je novým kapitánom, som sa dozvedel od novinárov, ktorí mi celú noc vyzváňali čo sa deje a ráno, keď som sa zobudil, tak som netušil nič. (Hrbatý je aktuálne na turnajoch v USA, pozn. red.). Nevedel som ani, že je novým kapitánom Tibor Tóth. Veď zo zväzu za posledných 6 mesiacov so mnou absolútne nikto nekomunikoval. Teda pán Moška (generálny sekretár tenisového zväzu). Potom sa mám k niečomu vyjadrovať, o čom nič neviem. Takže chce to iný štýl komunikácie.
Aký je váš názor na Tibora Tótha?
Tiborovi to prajem. Povedal som mu, že mu budem určitým spôsobom pomáhať, ak sa bude dať a ak bude potrebovať nejaké rady. Budem mu držať palce, pretože je neskutočný tréner a myslím si, že je to super človek. Má rešpekt všetkých tenistov. Dúfam, že chalani ho budú podporovať. Samozrejme, bude to mať ťažké, keďže je osobným trénerom Gomboša, čo sa nedá prehliadať. Ale myslím si, že Tibor bol vždy férový chlap na správnom mieste. Vedel sa pozrieť do zrkadla a verím, že dokáže chlapcov dostať do Madridu. Tím urobili veľký pokrok, funguje a každý z nich urobil kompromisy pre spoločný úspech. Volali mi, či o zmenách niečo viem, čo na to hovorím. Vidno, že zväz sa v tomto smere vôbec nepoučil. Mám z toho nepríjemný pocit, že sa môže všetko úplne rozpadnúť. Tu nejde o víťazstvá a prehry. Tu ide o to, ako ten tím fungoval. To bol najväčší úspech slovenského Daviscupu od čias, čom som v ňom ešte hrával. To, čo som s týmto tímom prežil za posledné roky, bolo niečo neskutočné. To som nezažil ani ako hráč. To, čo dokázali títo hráči si veľa ľudí ani neuvedomuje, keďže zvonka to nie je vidieť, to bol ten najväčší a nedocenený úspech slovenského tenisu za posledné tri roky. Na tom sa malo stavať do budúcnosti. To by prinieslo úspechy, motiváciu, výsledky. Bojím sa, aby sa to teraz všetko nezrútilo ako domček z karát a keď sa to stane, potom začnú padať aj všetky ďalšie veci. Z toho som sklamaný.
Čo momentálne robíte, respektíve čo plánujete do novej sezóny a roku 2021?
Momentálne som na turnajoch v Spojených štátoch s Cengom a snáď budeme spolu aj v ďalšej sezóne, aj keď sme zmluvu zatiaľ nepodpísali. Ale mali by sme pokračovať. Prinajhoršom budem chodiť na golf s malou, ktorej sa neskutočne darí a neskutočne ma s ňou baví trénovať. Preorientujem sa z tenisu na golf a budem profesionálny caddy. Niečo ako Ivan Lendl.